Mafia nás spojila

Kapitola 38- Ples

Nič som nepovedala. Len som sa pozrela na Alexa.

"Jess, zlato, si v pohode?" Nahodila som falošný úsmev a prikývla.

"Vážne?" Uisťoval sa.

"Áno len potrebujem trochu vody." Postavila som sa na nohy a išla si po vodu. Keďže sme boli v lietadle, tak som si musela vystačiť s vodou vo fľaške.

Napila som sa a išla si opláchnuť tvár. Pozrela som na svoj odraz v zrkadle. Hotová katastrofa. V hlave mi vŕtalo prečo sa mi to snívalo.

Spomienky ma dobiehajú. Tiež by sa dali nejako vymazať. Mne by stačilo, keby na ne aspoň zabudnem.

Vrátila som sa k Alexovi. Spýtavo sa na mňa pozrel.

"Neboj nič sa nedeje." Pousmiala som sa.

"Inak môžeš sa začať chystať." Oznámil mi. Hneď na to som sa postavila a išla do vedľajšej miestnosti.

Keď že som chcela vyzerať dobre, tak ma prišla nalíčiť tá pani, čo aj na svadbu. Vlasov sa uchytil ten pán.

***

Síce to stihli len tak tak, no výsledok stál za to. Lietadlo pomaly pristálo a mne už zostávalo len sa obliecť do šiat.

Pristáli sme bez akýchkoľvek ťažkosti. S Alexom sme si dali sľub, že sa uvidíme až o siedmej priamo na plese.

Mali ste vidieť ako protestoval. Nechcel ma nechať ísť samú, tak som sa dohodla s Mikom, že ma bezpečne privedie na ples.

Domov sme išli každý zvlášť. Mňa doviezol Michael. Bolo niečo pred pol siedmou. So šatami v ruke som odišla do svojej izby.

Položila som ich na posteľ a pomaly sa začala vyzliekať. Natiahla som sa po ne a obliekla si ich. Postavila som sa pred zrkadlo.

Chvíľu som nad sebou žasla. Tie šaty boli fakt nádherné. Make up a vlasy boli super. Bola som sama so sebou spokojná.

Chýbala mi už len jedna vec. Zbraň. To ste nečakali však? Verte mi ani ja som si nemyslela, že niekdy si budem brať na ples zbraň.

Klasicky som si ju zastrčila za podväzok. Venovala som posledný pohľad zrkadlu. Akurát niekto zaklopal na dvere.

Otvorila som ich. Mike na mňa vypleštil oči. Pousmial sa.

"Wow, vyzeráš nádherne sestrička." Pochválil ma. Trochu som sa začervenala. 

"Ďakujem ani ty nie si na zahodenie." Priznala som a chytila ho za ruku, teda rameno alebo ako to povedať.

Nasadli sme do auta a vydali sa na cestu. Mike mi prišiel nervózny. Poklepával po volante a išiel sakra pomaly.

"Mike, čo ti je?" Spýtala som sa ho.

"Vieš dnes som mal divný sen." Začal.

"Povedz mi ho." Potrebovala som zistiť, o čom sa mu snívalo. Povzdychol si a odstavil auto na kraji cesty.

"Vieš to nebol ani tak sen ako spomienka." Prehovoril. Vypleštila som oči. Skoro som sa prezradila. Našťastie si toho nevšimol.

"A aká to bola spomienka?" Spýtala som sa s obavou v hlase.

"Nejde ani o to aká, ale s kým." Zastavil sa. V duchu som dúfala, že nepovie to meno, ktoré ma začína desiť.

"Bol to Dean." Srdce mi vynechalo pár úderov. 

"Si v pohode?" Opýtal sa ma vystrašene.

"Nemal som ti to vravieť." Buchol do volantu.

"Nie, je to dobre, že si mi to povedal." Spýtavo na mňa pozrel. Doplo mi, že som sa práve preriekla.

"Vieš, niekedy je dobré sa podeliť so svojimi problémami." Nahodila som polo úsmev a on súhlasne prikývol. 

"Ďakujem ti." Usmial sa na mňa a opäť sme vyrazili. Tentokrát už bez pauzy priamo až na miesto, kde sa konal ples.

Zastavil pred červeným kobercom. Všade naokolo boli novinári. Mike vystúpil a otvoril mi dvere. Za pomoci jeho ruky som vyšla von.

Hneď sme nahodili úsmev. Po pár minútach sme išli dnu. Priznám sa mala som trochu obavy. Mike mi ako gentleman podržal dvere.

Pomaly som vstúpila do veľkej sály. Všetci na mňa upreli pohľad. Nasadila som si masku, ktorá mi zakrývala len časť očí a usmiala sa.

Prišiel ku mne Alex. Pozdravil ma bozkom.

"Vyzeráš nádherne, normálne nemám slov." Polichotil mi. Dala som mu letmý bozk a stiahla mu dole masku. Naše masky boli čierne, aby nám ladili s oblečením.

Odobrali sme sa ku nášmu stolu. Zvítala som sa so svokrovcami a Jamesom. Hneď na to, prišla Mona a tesne za ňou Will.

Vymenila som si s ním pohľad. Chabo sa usmial. Povzdychla som si a zobrala do rúk pohár so šampanským.

Niekto predniesol prípitok a poďakoval nám všetkým za účasť. Poprial nám pekný zvyšok večera a zábava sa začala.

Začala hrať pomalá hudba. Ples sa slávnostne otvoril tancom. Všetky tanečné páry sa dali do radu a hudbu sa rozbehla.

Páry sa striedali a každú chvíľu tancovali s niekym iným. Vyzeralo to nádherne. Nakoniec si vyslúžili obrovský potlesk.

"Tento tanec sa tancuje dvakrtá. Na slávnostné otvorenie a ukončenie plesu. Takže si ho môžeš aj ty zatancovať potom ak chceš." Prehovoril Alex.

"Ale teraz, smiem prosiť?" Nadstavil mi ruku a vyzval ma do tanca. Ochotne som ju prijala a vydali sme sa na parket.

Kapela hrala pomalú pesničku. Jemne sme sa pohojdávali v jej rytme. Oprela som si hlavu o jeho hruď.

Počula som ako mu bije srdce. Nebolo to to kľudné bitie, ktoré som zbožňovala. Bolo to unáhlené akoby sa niečoho bál.

"Alex uvolni sa." Pozrel na mňa.

"Ja som uvoľnený." Snažil sa znieť presvedčivo.

"Ehm jasné, a preto ti srdce bije ako o závod, však?" Snažila som sa mierniť tón hlasu.

"Vieš veľmi dobre, že som s týmto všetkým nesúhlasil, tak sa nemôžeš čudovať tomu, že som nie uvoľnený." V jeho hlase bolo počuť hnev.

"Alex ja viem, ale skús to brať inak." Ukľudnila som sa.

"Ako inak?" 

"Možno sa nič nestane." Pousmiala som sa a pozrela mu do modrých očí. Bol v nich len strach nič viac.

"Musíš mi trochu veriť." Povzdychol si.

"Ja ti verím." Prehovoril.

"A navyše je to môj prvý ples, tak si ho uži so mnou." Konečne sa úprimne usmial. Dala som mu letmý bozk.

Konečne sme začali tancovať. Nebolo to už len hojdanie do rytmu. Pekne sme si tancovali uprostred parketu s pohľadom a úsmevom len pre seba.

Ahojte nová časť je na svete :) Konečne je to teda ples, no tá dôležitá časť ešte len príde a máte sa načo tešiť :P

Čo si myslíte, že sa stane v ďalšej časti? Napíšte mi to do komentára prosím a ten kto to uhádne bude mať časť venovanú len pre neho ♥