Mafia nás spojila

Kapitola 8- Dátum

V hlave mi neskutočne trieštilo. Zrejme to bolo spôsobené tým množstvom whisky, čo som včera vypila. Pretočila som sa na bok a pozrela sa na stolík. Bola na ňom voda, tabletka a nejaký lístok. Natiahla som sa poň.

Myslím, že to budeš potrebovať :) -Alexander 

Pousmiala som sa a zobrala do rúk tabletku. Prehltla som ju a zapila vodou. Po chvíli bolesť prešla a ja som mohla normálne fungovať.

Prekvapilo ma, že na raňajkách nie je Alex. Chcela som mu poďakovať za tú tabletku. Bola tu však Mona. Celú dobu sa na mňa usmievala. Bol to ten neprajný a škodoradostný úsmev. James prišiel neskôr a v rukách držal noviny.

"Opäť ste na titulke." Hodil ich predo mňa na stôl. Schmatla som ich do rúk a bolo to tak. Momentka ako vchádzame do reštaurácie. Povzdychla som si a pretočila na stranu 27, kde bolo o nás písané.

"Naše hrdličky na večery, no nie sú rozkošný?" Prečítala som nahlas názov článku a pokračovala ďalej. Všetko boli iba somariny o tom ako spolu vyzeráme dobre. Vraj pri mne Alex ešte viac omladol. Však aj tak sa dá.

"Inač Alex ti odkazuje, že v kancelárií má ešte nejaké papiere, tak že ak sa ti bude chcieť, či by si to pozrela?" Odkázal mi James. Súhlasne som prikývla a utrela si ústa od čokolády. 

Po raňajkách som sa pustila do tých papierov. Priznám sa, že už mi to pekne lezie krkom. Koho to má furt baviť? Ráno vstanem, idem sa najesť, potom až do večera vybavujem veci pre Alexa, a potom idem spať. 

Dnešný deň vyzeral rovnako. Alex sa neukázal. Neodpovedal mi ani na správy. Volať som mu neskúšala, no typujem, že by mi to aj tak nezodvihol. Vypracované papiere som mu nechala na stolíku a išla do svojej izby.

Hodila som si kúpeľ a potom išla spať. Ešte som si skontrolovala mobil, či náhodou neodpísal. Nie. Ani len si to nepozrel. Nechcela som vyznieť dotieravo, ale po včerajšku, sa niečo zmenilo. Nielen vo mne ale aj v ňom.

***

Ráno ma prekvapilo, že ešte všetci spali. No zrejme to bolo tým, že som vstala o siedmej. Potichu som sa naraňajkovala a išla späť do izby. Rozhodla som sa, že si dám deň pre seba. Vychystala som sa na nákupy.

Tými som zabila polku dňa a potom som ešte zašla na manikúru. Moje nechty to už potrebovali. Spokojná som sa vrátila taxíkom domov. Hneď vo dverách som stretla Jamesa.

"Je Alex doma?" Spýtala som sa ho.

"Zaujímavé aj on sa na teba pýtal." Zaškeril sa.

"Je u seba hore." Vďačne som sa usmiala a išla odložiť svoj nákup. Hneď na to som išla za Alexom. Bez klepania som vošla dnu. Alex bol zahĺbený v papieroch až tak, že s nevšimol, že som prišla. Odkašlala som si a tým sa ohlásila.

Čakala som, že ním aspoň trhne, ale on sa pokojne na mňa pozrel. Pousmial sa a ukázal na stoličku oproti nemu. Posadila som sa na ňu a prehovorila.

"Vraj si ma zháňal." Začala som hovoriť. To že som sa po ňom aj ja pýtala, som vynechala.

"Áno, potrebujem ti niečo povedať. Príde mama a povie nám presný dátum svadby." Zostala som prekvapená. Ja som už aj zabudla, že sme sa zasnúbili. Nedajbože, aby som uvažovala nad svadbou.

"O koľkej?" Snažila som sa pôsobiť kľudne. Moje klopkanie nohou tomu nepomáhalo ani trochu.

"Príde na večeru." Povzdychol si a opäť hľadel do svojich papierov. Postavila som sa a odišla do izby. Zvalila som sa na posteľ s veľkým povzdychom. Hlavu som si zaborila do vankúša a strávila tak zvyšok dňa.

Dala som sa trochu dokopy a išla na večeru. Všetci už netrpezlivo čakali na príchod mojej nastávajúcej svokry.Len čo zaznel zvuk zvončeka nastalo ticho. Vošla dnu s úsmevom na tvári. My ostatný sme ten úsmev nemali.

"Drahí moji, trochu životu do toho umierania. Prichádzam s dobrými správami." Úsmev mala ešte stále na tvári. Posadila sa za stôl a začala večerať. Mne a Alexovi do chuti nebolo. Pozrel na mňa a potom na ňu.

"Nezdržujme to." Snažil sa pôsobiť kľudne. Pozrela na neho a odložila lyžicu späť do taniera. Zrejme naschvál si ešte aj odpila z pohára. Alex už nervózne pukal kosti na prstoch. Ja som klepala po stole prstami.

"Svadba sa bude konať presne 24.12." Zabehlo mi a Alex zabudol dýchať. James zastal uprostred pohybu a Mona sa začala smiať. James ju hneď uzemnil, že sa to nehodí a poslal ju preč. S frflaním odišla.

"Prečo zrovna na Vianoce?" Spýtala som sa a snažila sa vystrúhať úsmev. 

"Pôsobí to veľmi romanticky a bude to vyznieť pekne v novinách." Usmiala sa a pokračovala vo večery. Postavila som sa od stola a odišla. Prišlo mi to ľúto. Hoci predstava mať svadbu zrovna na Vianoce je pekná.

Bola by keby je s niekym koho milujem. Nie s niekym koho mi priradili...

Ahojte ak sa mi podarí, tak zajtra a aj pozajtra bude ďalšia časť :P Chcem to trochu urýchliť, aby tá svadba vyšla presne na Vianoce (myslím v realite :D )