Kapitola 56- Day, by day

4.9K 262 85
                                    

POVINNE PREČÍTAŤ OZNÁMENIE DOLE!!!


Alexander:

Nemal som slová na to, čo povedala Jessica. Úplne som zabudol, že to dievča ma len devätnásť. Prišlo mi to akoby som sa rozprával s nejakou starenkou, ktorá už ma dosť toho odžite.

Zamyslela som sa nad tým, že moja princezná je ešte tak mladučká. Nehovorím, že ja som nejaký starec, hej?

Proste mi to príde zvláštne. Ja som v jej veku v noci vymetal bar za barom a cez deň bol mafián ako sa patrí.

Za to ona...celý život ju učia iba k jednej veci. Mafia. Nieje to dobré. Sám som si tým prešiel. Po tom som to dal našim pekne vyžrať.

Neukázal som sa doma vyše dva mesiace. Presne to bolo šesťdesiat deväť dní. Naschvál som si vybral také číslo.

Bolo mi vtedy devätnásť, rovnako ako aj jej teraz. Dúfam, že jej neprepne, tak ako mne a neutečie. Alebo stačí ak sa začne opíjať alebo nedaj bože drogovať, zrejme... sa k nej pridám.

Samozrejme si robím srandu. Alebo ak sa k nej aj pridám, tak to bude z dôvodu, že viem aké to je. Keď sa vám rodina otočí chrbtom a vy nemáte nikoho.


***


Neznášam papierovanie a všetko okolo toho. Vždy je s tým kopec roboty a strašne sa pri tom nudím. Skutočne ma to nebaví.

James mi dnes nemohol pomôcť. Musel vybavovať veci okolo plesu, alebo teda ochrany na plese. 

Jessicu s tým obťažovať nechcem. Sama má toho dosť. Skutočne nepotrebujem, aby znova odpadla. I keď by bolo na tom pozitívne, žeby sme na ten ples nešli.

Ples nám doslova klope na dvere a ja nemám najmenšiu chuť tam ísť. Nieže by sa mi nechcelo, ale nechcem tam ísť kvôli Jessice.

Bojím sa, že sa jej tam niečo stane. Nedaj bože ak na nás zaútočia, čo je dosť pravdepodobné. Nieže by som ju neochránil, len mám strach, že jej aj napriek tomu nejako ublížia.

Iróniou  však je, že tam chcem ísť kvôli nej. Vidieť tie iskričky radosti v jej očiach je na nezaplatenie. Pocit robiť ju šťastnou je na nezaplatenie.

Pretrel som si oči a odložil pero na kraj stola. Oprel som sa o operadlo a s ťažkým povzdychom sa zahľadel na papiere rozhádzané na stole.

Keby sa tak popodpisovali samé, hneď by mi bolo veselšie. Mal by som viac času na Jess. Mohli sme byť spolu teraz niekde, ale namiesto toho trčím tu.

Keďže som vedel, že sa tie papiere samé nevypíšu, musel som sa vrátiť do svojej práce. Trvalo mi to ešte polhodinu, no potom som mal konečne pokoj a mohol ísť za Jess.

Lenže som ju nemohol nájsť v celom dome. Našiel som iba odkaz na chladničke.

Išla som na nákup s Jamesom

-Jessica

Pripol som odkaz nazad na chladničku. Nabral som si do pohára vodu a počul vchádzať auto do garáže.

Po chvíli sa otvorili dvere a po celom dome sa rozniesol smiech, ktorý patril im dvom. Viac menej bolo počuť Jessicu, ale ani James nezaostával.

"Detičky, ukľudnite sa." Prehovoril James nejakým čudným hlasom a Jess sa opäť rozosmiala. Vošli do kuchyne a poskladali nákup na stôl.

Jess tiekli slzy po lícach a bola vysmiata od ucha k uchu. James mal slzy na krajíčku. Jessicu som si stiahol ku sebe a objal ju okolo pása.

"Ty si ma rozplakal." Zotrela si slzy Jessica. Pousmial som sa a čakal, kým mi to vysvetlia.

"Ja nie to tá starena." Obraňoval sa James.

"Okej, nechápem, prosím vysvetlenie." Vstúpil som do ich rozhovoru.

"Ale taká stará tetka po nás kričala, že sme ako malé deti, no popritom to bola ona, ktorá si kupovala plienky." Objasnila mi to Jess s úsmevom na tvári.

Usmial som sa tiež a viacej ju objal. Dal som jej pusu do vlasov a zadíval sa na prichádzajúcu Monu.

"Teba som nevidela ani nepamätám." Zamračila sa na Jessicu Mona.

"A mohlo to tak zostať aj naďalej." Povzdychol som si a povolil objatie, čo umožnilo Jessice odísť hore na poschodie.

"Kde si bola?" Spýtal sa jej James.

"Preč, doma, však som vám to vravela." Prevrátila očami.

"Len to by ste ma museli počúvať." Zamrmlala si popod nos. Nemienil som viac s ňou komunikovať.

Odišiel som radšej za niekým, kto mi zlepší náladu. Vybehol som po schodoch ku Jessice do izby. Potichu som otvoril dvere.

Jessica ležala na boku, otočená chrbtom ku mne a ťukala do mobilu. Teda pozerala na nejakú fotku. Z takej diaľky som nevidel, čo je na fotke.

"Budeš tam len stáť alebo si ľahneš ku mne?" Pozrela na mňa a usmiala sa. Úsmev som jej opätoval a ľahol si ku nej.

Objal som ju okolo pása a pobozkal na rameno. Naklonila ku mne mobil a ja som mohol vidieť na akú fotku pozerala.

"Nezabudnem na tieto dni." Prešla prstom po displeji ako by nás chcela pohladiť. Na fotke sme boli my dvaja pri Big Bene.

Bola to naša prvá spoločná fotka. Nerátam tie od novinárov, preto že tie nemajú príbeh. Táto ho má, a to sa cení.

"Alex, vieš že ťa ľúbim, však?" Pozrela na mňa svojimi očkami, ktoré si to vyžadovali počuť.

"Áno, a preto ľúbim aj ja teba." Pobozkal som ju načo spokojne zavrela oči a pritúlila sa ku mne.


♦♣♠♥

Ahojte zlatíčka :) Hneď na začiatok prepáčte, že časť nebola tak dlho :(

POVINNE: No takže pomaly, ale isto sa blížime ku koncu, a ja premýšľam, že čo spraviť ďalej :) Napadla ma taká vec, že by som spravila pokračovanie, čiže Mafia nás spojila 2 :)

Potrebujem, aby ste mi napísali, či máte záujem alebo nie :) Zvyšok by som Vám povedala potom :)

Mafia nás spojilaWhere stories live. Discover now