Mafia nás spojila

Kapitola 65- "Los Angeles, anjeli, nebo..."

60 000 prečítaní ❤
Stále tomu nemôžem uveriť 🙏
ĎAKUJEM
❤

Mike na mňa hneď pozrel a čakal kedy mu to konečne poviem. 

"Všetky tie body nedáva to zmysel, lebo sa na to celú dobu dívame naopak." Otočil som mapu hore nohami.

Mike na tom aj tak ešte nič nevidel. Zobral som do ruky čiernu fixku a začal obťahovať čiary medzi bodmi. 

Znova som mu to ukázal. Chvíľu na to hľadel a potom sa trochu pousmial.

"Krídla to sú krídla, ale čo to znamená?" Nechápavo na mňa pozrel.

"Neviem, zatiaľ neviem, no prídem na to!" Usmial som sa a opäť zapojil svoje myšlienkové pochody na sto percent.

***

Strhol som sa. Zaspal som? Prešlo mi hlavou. Potvrdilo ma v tom to, že vonku pomaly vychádzalo slnko. 

Plesol som si po čele pri čom som zanadával. Niekto sa pomrvil na gauči. Pozrel som sa naň. Mike spal na gauči.

Opäť sa pomrvil a otvoril oči. Hneď sa posadil pri čom z neho spadlo niekoľko papierov, ktoré zrejme čítal predtým než zaspal.

"Ehm, idem nám po kávu." Ukázal na dvere, postavil sa a po mojom súhlasnom prikývnutí, odišiel.

Ponaťahoval som sa na kresle a postavil sa. Odišiel som hore do svojej izby, lepšie povedané do kúpeľne. 

Otvoril som dvere na spálni a vošiel dnu. Zavrel som za sebou a pokračoval do kúpeľne. Dal som si rýchlu sprchu a prehodil si uterák cez pás.

Išiel som si do izby po veci. Cestou som si nemohol odpustiť pohľad na fotku z Londýna.

Mal som chuť sa pri nej zastaviť a zaspomínať na ten deň, kedy to celé začalo. Preto som tak aj spravil. 

Zobral som ju do rúk a v rýchlosti som sa mysľou preniesol do toho dňa. Hneď ma napadlo, keď sme boli na vrchu ruského kola a ja som jej prvýkrát povedal, že ju ľúbim.

Pamätám si jej výraz, to aká bola zaskočená, dokonca aj to ako ju trochu myklo, akoby sa zľakla. Pamätám si to celé.

 Vystihol som asi ten najkrajší západ slnka aký som mohol. Ani jediný mráčik nebol na oblohe a z tej výšky som mal pocit, akoby sme sa mohli dotknúť neba. 

"Akoby sme sa mohli dotknúť neba..." Povedal som nahlas a v tú chvíľu mi to dalo zmysel. 

"Los Angeles, angeles, anjeli, nebo, tie krídla..." Začal som si hovoriť nahlas. Celé mi to doplo. Vybehol som z izby a letel rovno do kancelárie.

Zazrel som Mika ako ide oproti mne s kávou v ruke a za ním James. Hneď keď ma videli sa rozbehli za mnou.

"Vysvetlíš nám, čo sa deje, keď tu pobehuješ v uteráku?" Vošiel dnu James a ukázal na moje polonahé telo.

"Los Angeles, anheli, tá fotka, nebo, tie krídla..." Ukázal som na mapu. Prekvapene a zároveň nechapavo hľadeli na mapu a striedali to s pohľadom na mňa.

"Najprv mi to nedávalo zmysel, no teraz už áno. Los Angeles, angeles ako anjeli, preto ten útvar na mape, krídla." Pousmial som sa, lebo som videl ako im to začínalo dopínať.

"Anjeli bývajú v nebi." Pridal sa James.

"Takže Jess je ukrytá v ich najvyššie položenej skrýši." Mike sa usmial.

"Presne tak Mike." Usmial som sa a rovnako tak aj oni.

"Ty si to dokázal Alex, našiel si ju." Zahrialo ma pri srdci.