Mafia nás spojila

Kapitola 57- Nestresuj

Jessica:

Nebudem vám klamať. Prípravy na ples prebiehali v úplnom chaose. Čistá katastrofa. Všetci sme boli nervózni, čo spôsobilo, že sme sa len hádali a štekali po sebe.

Po chvíli sa to zlepšilo a na radu prišiel stres. Najviac stresoval Alex, ktorý sa ma neustále snažil prehovárať, aby som si to rozmyslela a odvolala všetko.

"Preboha, Alexander! Spamätaj sa, nie si dieťa." Zhúkla som po ňom a jemne ho prefackala.

"Prepáč, len nechcem si ani predstaviť, čo všetko zlé sa ti môže stať." Zovrel mi ruky, ktoré ho hladili po tvári.

"Alex, zlé sa mi môže stať kedykoľvek. Keď to bude mať prísť tak to príde, nič s tým nenarobím. Nemôžem žiť navždy v strachu. Ja sa o seba nebojím, lebo viem, že ma ochrániš a keď nie ty tak to zostane na mne alebo na niekom inom. Láska stačí ak mi budeš veriť, nič viac nechcem."

Pozrela som mu do očí a hľadala v nich porozumenie. Nakoniec som ho našla, no bolo schované až za hrubou vrstvou strachu, obavy a lásky.

"Sľub mi, že tam budeme maximálne do polnoci." Položil svoju podmienku.

"Sľubujem." Pobozkala som ho a objala. Pevne ma stisol akoby ma chcel ochrániť pred celým svetom. 

Nebudem vám klamať aj ja som sa bála, no svojím strachom treba čeliť. Možno sa mi tam niečo stane a možno nie sú len dve možnosti.

Osobne si však myslím, že sa mi nič nestane. Koniec koncov, keby aj chcú niečo na mňa spáchať, tak si nemyslím, že by to spravili takto verejne medzi ľuďmi. 

***

Cesta tam prebiehala v úplnom pokoji. Dokonca už ani Alex nevyvádzal. To musím povedať, že bol úspech a utvrdilo ma to v mojej teórií, že sa nič nestane.

Blížili sme sa k budove. Šofér zaparkoval pred červeným kobercom. Nejaký mladík mi otvoril dvere. Nadýchla som sa a vystúpila von.

Usmiala som sa na dav novinárov a obzrela sa po Alexovi. Ten už stál pri mne a podával mi ruku. S úsmevom som ju prijala a spravila prvý krok.

Chvíľu sme sa premávali po koberci a potom vošli do obrovskej budovy. Hneď nás privítal pán Morce aj so svojou manželkou, ako som sa neskôr dozvedela od Alexa.

"Dobrý večer želám všetkým." Postavil sa na pódium pán Morce. Začal prednášať svoj príhovor. Ďakoval všetkým za sponzorský dar a za účasť na dnešnom plese.

"Tak a teraz sa môžete začať zabávať. Muzikanti hrajte!" Muzikanti na jeho povel začali hrať. Ešte sme mu zatlieskali a zliezol dole z pódia.

James sa postavila a odišiel niekam. Alex na mňa pozrel a s úsmevom na tvári podišiel ku mne.

"Tak si to tu teda poďme užiť." Podal mi ruku a vytiahol ma na parket. Zatočil ma a stiahol k sebe. Ruku mi položil na bok.

"Vážne?" Zamračil sa a ruku trochu odtiahol.

"Noa, veď som ti povedala, že sa budem aj sama brániť. Bez zbrane by to bolo ťažšie." Obhajovala som sa.

Povzdychol si a oprel si čelo o to moje. Cítila som jeho dych na svojich perách. Privrela som čoi a čakala, čo sa bude diať ďalej.

To že ma Alex pobozká som čakala, no to, čo bolo po tom ma dosť prekvapilo.

"Teraz prosím všetci spoločne privítajme výnimočných hostí. Novomanželov Dilaurentisov." Takmer mi vyskočili oči z jamôk a voda v ústach sama prešla do môjho hrdla.

Venovala som pohľad Alexovi. Ten zachoval pokojnú hlavu. Vykročil ku pódiu a ja samozrejme s ním.

"Čo sa deje?" Potichu som sa opýtala Alexa.

"Neviem." Pohľadom som vyhľadala Jamesa a ostatných z mafie.

"Nepáči sa mi to." Zimomriavky som mala po celom tele.

Vyšla som hore po schodoch a priam sa triasla. Postavila som sa vedľa Morca a Alex hneď vedľa mňa. Ochranársky ma objal okolo pása.

Pohľadom som zavadila o Morca. Nahodila som falošný úsmev a čakala, čo sa bude diať ďalej. Svoj pohľad som presunula k divákom alebo ako ich nazvať.

Vyzerala som Jamesa. Všimla som si, že aj Alex ho hľadal pohľadom. Našla som ho. Stál zhruba v strede parketu, nenápadne siahal do svojho saka.

Určite si držal svoju zbraň, aby ju mohol kedykoľvek použiť. Alex ho tiež našiel, no nespočal dlho pohľadom na ňom. 

"Určite sa všetci pýtate, prečo som si zavolal týchto dvoch sem? Nebudem vás naťahovať a poviem vám to."

Čím bližšie sa približoval k tomu, aby to povedal, tak tým viac som začínala byť nervózna. Hlava sa mi neskutočne krútila a mala som, čo robiť, aby som sa udržala na nohách.

"Takže chcem vám takto verejne poďakovať za najväčší obnos peňazí darovaný na charitu." Padol mi kameň zo srdca. 

Všetci začali tlieskať. Celou halou sa niesol hluk z tlieskajúcich ľudí. Vôbec mi to nepomáhalo na moju boľavú hlavu.

Pocítila som ako ma Alex mierne potlačil. Naznačil mi tak, aby som sa dala do pohybu a podišla k mikrofónu.

Alex ma vyzval pohľadom, aby som niečo povedala. Lenže ja som nedokázala vydať ani hlásku.

"Ehm, raz dva, raz dva..." Začal Alex a všetci sa zasmiali.

"V prvom rade musím povedať, že sme to urobili s veľkým potešením. Prispieť na charitu je pre nás niečo nesmierne potešujúce a keď vieme, že sa ten výťažok naozaj dostane tým deťom, tak ma to hreje pri srdci." 

Ženy sa div že nie neroztopili. Ja som sa tiež nad tým v duchu roztápala. Navonok som sa pousmiala a ďalej ho počúvala.

"Chcem len povedať, že ak sa dá tak pomáhajte ľuďom, nikdy neviete kedy sa vy môžete ocitnúť v situácií ako sú oni teraz." 

Obrovský potlesk nemohol chýbať. Alex sa vďačne pousmial a zaujal miesto tesne vedľa mňa.

"A teraz, slečna DiLaurentis." Uviedol ma Morce. Nečakala som, že aj ja budem niečo rozprávať aj po Alexovi.

"Ehm. Ja som nečakala, že budem aj ja niečo vravieť, alebo teda, že tu vôbec dnes budem stáť." Začala som nervózne.

"Chcela by som povedať asi len toľko, že si musíme vážiť, čo máme. Sú ľudia, ktorý nemajú ani štvrť z toho, čo máme my. Keď si predstavím ako moc..." 

Nemohla som viac pokračovať v rozprávaní. Prerušil ma výstrel. Rýchlo som sa sklonila k zemi a siahla po svojej zbrani.

Alex pribehol ku mne a schoval ma do objatia. Obzeral sa po sále, lenže do toho zaznel ďalší výstrel.

♦♣♠♥

Ahojte zlatíčka :) Prepáčte, že som tak dlho nič nepridala, mrzí ma to :/

No takže mám super správu :P 

Pokračovanie Mafia nás spojila 2 .... BUDE ♥♥♥

Viac k tomu vám poviem osobitne v nejakom ozname  alebo v ďalšej časti :)