Mafia nás spojila

Kapitola 12- Únos

Nastal čas na náš prvý tanec. Ja som úplný antitalent na tancovanie. Modlila som sa, aby som nebola horšia ako Alex. Fúha, bolo by to trápne.

Hudba začala hrať. Alex si ma pohotovo stiahol ku sebe a pomaly sa pohyboval v rytme piesne. Hudba trochu zrýchlila. Alex ma začal točiť a celkovo tancoval perfektne.

Och joj to len ha som asi také drevo. Alexovi to ide výborne, no ja mu nesiaham ani po päty. Som ako malé dieťa, ktoré nevie, čo robí. V jednej chvíli som sa cítila úplne stratená a v druhej ešte viac.

Alex si všimol môj ako to len nazvať? Moje divné pohyby? Dajme tomu. Pritiahol si ma ku sebe. Jednú ruku mi chytil do tej jeho a druhou mi blúdil po boku.

Hudba sa takmer úplne spomalila. Alex ma zatočil a prehol v páse. Akurát skončila pesnička a všetci začali tlieskať. Alex ma vrátil na nohy.

Stáli sme oproti sebe. Blízko, až moc. Neovládla som sa. Pobozkala som ho. Ach, ale tie jeho pery sú tak dokonalé. Úplne ma volajú a navádzajú, aby som to spravila.

***

Odbila polnoc. Všetci sa zabávali. Niektorí mali vypité iný pre zmenu nepili nič. Podarilo sa mi dostať z parketu. Konečne som mohla ísť na záchod.

Umyla som si ruky a osušila ich. Napravila som si vytŕčajúci vlas a mala namierené ku dverám. Prerušil ma však výpadok elektriky. Svetlo zhaslo a ja som sa ocitla v tme.

Divné bolo, že v sále hrala hudba. Popritom mne elektrika na záchodoch nešla. Priznám sa že som mala strach. Zbraň som pri sebe nemala a v týchto šatoch mám problém, čo i len kráčať. Našťastie mám tenisky, takže beh by som hádam zvládla.

Počula som kroky za mnou. Otočila som sa, no videla len čiernu postavu. Rozoznala som že je to chalan. Kroky sa rázom ozvali z každej strany. Pochopila som, že v miestnosti nie sme len dvaja.

Postava, ktorú som pozorovala spravila krok ku mne. Ja som spravila krok dozadu a do niekoho narazila. Srdce mi začalo rýchlejšie byť. Chytil ma zozadu a ja som ucítila mierne štipnutie na ruke.

"Dobrú noc, princezná." Prehovoril a mne doplo, kto to je a čo sa deje.

"James." Povedala som tichým hlasom a upadla do spánku. Totižto mi pichol injekciu na spanie. Doplo mi, že to je únos. Svadobný únos. Vždy som si priala ho zažiť, no uspať ma? Ako vážne?

Netrvalo dlho a prebudila som sa v aute. Lepšie povedané v kufri. Mala som spútané ruky. Na ústach som mala lepiacu pásku, ktorá mi bránila rozprávať. Nič naokolo som nevidela. Cítila som iba, že sa hýbeme.

Auto začalo brzdiť. Niekto vystúpil z auta a kroky smerovali ku mne. Otvorili sa dvere a ja som spoznala osobu. Keby nemám prelepené ústa aj by som niečo povedala. Bol to Michael. Vybral ma z kufra a položil na nohy.

Chytil lano,ktoré mi zväzovalo ruky a potiahol ma. Donútilo ma to kráčať. Za nami išiel niekto. Boli dvaja, teda aspoň tak som to videla v tieni. Vedela som, že jeden z nich je James, keďže on ma uspal.

Okolie som nespoznávala. Všade boli budovy a na nich grafity. Všade vládlo ticho. V diaľke išiel dym odniekadiaľ. Pripomínalo mi to typický americký film. Taká typická oblasť pre drogovo závislých.

Zaviedli ma do nejakej budovy. Vyšli sme na najvyššie poschodie. Na každom poschodí boli po sprejované steny a dokonca som videla aj nejaké mŕtve zvieratá. Strašne to všade smrdelo.

Hore bola len jediná miestnosť. Všade bola tma pokiaľ Michael nerozsvietil. Nikde nebolo nič len uprostred stolička. Prekvapilo ma, keď som zistila, že je na kolieskách. Bola celá špinavá, no oni ma donútili si na ňu sadnúť. Moje krásne šaty sa hneď zašpinili. 

Po chvíli do miestnosti vošiel Will. On bol tretia postava. Prečo mi to nedošlo? Kiežby som vedela.

"Už vyrazil." Prehovoril a pútal na seba pozornosť.

"To znamená, že za chvíľu tu bude." Prehovoril James a prišiel ku mne. Pousmial sa na mňa a spoza chrbta vytiahol čiernu šatku. Obviazal mi ju okolo hlavy a zakryl ňou oči. Samozrejme, že som nič nevidela.

Spoliehala som sa len na svoj sluch. Niekto buchol po vypínači. Očividne zhasol. Jeden z nich prešiel okolo mňa. Jeho kroky smerovali kdesi dozadu. Pocítila som chlad a doplo mi, že otvoril okno.

Ďalší mi priviazal nohy. Ucítila som ako špagát, ktorý mi zväzoval ruky sa natiahol. Vďaka kolieskám ma potiahol bližšie k oknu. Cítila som väčšiu zimu, čiže ma pritiahol k oknu.

Prešlo pár minút a ja som počula ako si chalani niečo šuškajú. Nič som nepočula. Doplo mi však, že sa zrejme rozprávali o Alexovi. Počula som ako niekto beží hore schodmi. Dovtípila som sa, že to je Alex.

Počula som kroky v miestnosti. Za chvíľu som ucítila ako ma niekto potiahol. Pochopila som, že to spravili chalani. Mala som pocit, že som na niečom vyvýšenom. Bola som naklonená dopredu. 

"Už ani krok." Prehovoril James.

"Čo to robíte?" Spýtal sa Alex.

"Zahráme si hru. Za každú správnu odpoveď budeš môcť spraviť jeden krok bližšie. Zlá odpoveď, princezná sa priblíži k oknu a možno aj z neho von." Hoci som vedela, že to by nespravili aj tak mi prešiel mráz po chrbte.

Ahojte :) Prepáčte, že som nepublikovala žiadne časti, ale za chvíľu je polrok a ja som si potrebovala opraviť známky :/ Však to poznáte :)

Inak chcem Vám poďakovať za super ohlasy, votes a komentáre ohľadne príbehu ♥ Dokonca sa blížime ku hranici 1K readings a ja tomu nemôžem uveriť :O Ďakujem Vám ♥