Mafia nás spojila

Kapitola 17- "To nebude nutné..."

Celý deň som strávila v posteli. Nemala som chuť vychádzať z izby. Hrala som sa s Mag. Chcela som ju naučiť nejaké povely, ale je veľmi malá a nechápala tomu.

"Au! Potvora!" Kusla ma do prsta.

"To nesmieš. Nemôžeš kusať paničku, jasné?" Pohrozila som jej ukazovákom. Skleslo na mňa pozrela a zakňučala.

Pohľad na ňu ma pichal pri srdiečku.

Však je ešte malá.

Ozvalo sa moje vnútorné ja. 

Ja viem, ale musí sa naučiť poriadku.

Odpovedala som mu. Pripadala som si ako chorá. Samovrava je hrozná. Na moje šťastie, nešťastie niekto zaklopal na dvere.

"Áno?" Zakričala som. Dvere sa otvorili a dnu vstúpil Michael. Pousmial sa na mňa. Otočila som sa mu chrbtom a naďalej sa hrala s Mag.

"Čo chceš?" Povedala som otrávene. 

"Jess, sestrička. Mrzí ma ten včerajšok." Ospravedlňoval sa.

"Nemrzí!" Odporovala som mu.

"Jemin Jess. Nemáme päť rokov  na takéto hašterenie." Prevrátila som očami.

"Ja som narozdiel od teba nikoho nevyhodila z okna!" Zvrtla som sa a hnusne na neho pozrela.

"Už som sa ti za to ospravedlnil, tak čo ešte chceš?" Rozhodil rukami.

"Choď sa dať vypchať!" Zmraštila som čelo.

"Fajn idem, krava!" Nadvihla som obočie. Michael sa otočil. Pri dverách som na neho zakričala.

"Debil!" Nejako nezareagoval. Rachla som dverami a zhodila sa na posteľ. Povzdychla som si a zaborila nos do vankúša.

Dva týždne potom:

Už dva týždne sa s chalanmi nebavím. Najviac ma však štve, že Alex to už nerieši. Dokonca každé ráno pri raňajkách si z toho s Jamesom robia srandu.

Jeden z dôvod prečo nechodím už na raňajky. Poprosila som slúžku, aby mi nosila raňajky do izby. Vždy som ich zjedla na balkóne. 

Rovnako tomu malo byť aj dnešné ráno, no počasie mi neprialo. Od večera neprestajne prší. Dosť ma to štve. Má to na mňa zlý vplyv.

Zaniesla som tácku do kuchyne a poďakovala za raňajky. Boli tam akurát chalani. James, Alex a Michael.

"Ahoj." Pozdravil ma Alex a vymenil si so mnou pohľad.

"Ahoj." Vytiahla som si z chladničky džús a nabrala si do pohára.

"Inak dnes idem na to stretko." Pokračoval v rozhovore s chalanmi.

"Aké stretko?" Opýtala som sa.

"Ale len obchodné stretnutie." Nahodil falošný úsmev.

"Hej, takže to môžem ísť s tebou." Zahrala som to. Odpila som si z džúsu a sledovala ich mierne vydesené pohľady.

"Nie to nebude nutné." Pokrútil hlavou. James začal nervózne klepať po stole prstami. Pochopila som, že mi niečo tajia.

"Ale ja na tom trvám." Nedala som sa odbiť.

"Jess budeš sa tam nudiť." Odhováral ma.

"Ale prosím ťa. To skôr tu. Mám pocit, že sa na mňa za chvíľu zosypú steny, takže hento bude príjemné odreagovanie." Nahodila som úsmev.

Alex pozrel na Jamesa a potom na Michaela. Všetci mali strach v očiach. Niečoho sa báli a ja som bola odhodlaná zistiť čoho.

"Takže sme dohodnutý." Žmurkla som na neho a odišla do izby.

***

Keďže som nevedela ako sa obliecť tak som zvolila klasické čierne legíny, bielu dlhú blúzku a na to sveter. Vonku aj tak nebolo pekne.

Vlasy som si zaplietla do dvoch zapletancov. Hodila som si na seba ešte bundu a obula čižmy.

Alex ma čakal v chodbe. Cesta trvala asi 10 minút. Trvala by dlhšie keby Alex dodržuje rýchlosť.

Zastavili sme v podzemnej garáži nejakého hotelu. Už sa mi to nezdalo byť také v pohode. Alex mal celú dobu kamenný výraz.

"Alex o čo ide?" Opýtala som sa ho, keď sme kráčali ruka v ruke do výťahu. Hlavou kývol ku kamere. Pochopila som.

Vošli sme do výťahu. Alex štikol najvyššie číslo. Počkal kým sa zavrú dvere. Pritlačil ma o stenu a zakryl mi ústa.

"Musíš mi sľúbiť, že nezačneš panikáriť!" Prikývla som a čakala. Dal mi dole ruku z úst a zadíval sa mi do očí.

"Ide o to, že tu nie sme kvôli obchodu. Ideme sa stretnúť s naším spojencom. Je v mafii LA, no pracuje pre nás. Je to náš donášač a špión." Chápavo som prikývla.

"Obdržal som od neho správu, že sa máme stretnúť tu. No však nikde nemám istotu, že príde naozaj on. Môže to byť nastražené, aby nás chytili." Moja túžba odhaliť čo sa tu deje rázom pominula.

"Nechcel som ťa zobrať, aby ti náhodu niečo nespravili. Mrzelo by ma to." Bleslo mi srdce od radosti. Vážne to povedal?

V jeho očiach som videla len to dobré, nič zlé. Povedal to tak úprimne, až som sa do neho ešte o kúsok zamilovala.

Bolo mi jedno ako zareaguje, ale spravila som to. Postavila som sa na špičky, pousmiala a dala mu malý bozk.

Prekvapene na mňa pozrel. Potom sa však usmial a chytil ma za ruku. Pohladil mi ju a akurát zapípal výťah. Otvorili sa dvere a my sme vyšli.

Povzdychla som si a pevnejšie stisla Alexovu ruku. Pre kráčali sme ku dverám na chodbe a zaklopali.

"Neboj." Dal mi pusu na líce a akurát sa otvorili dvere. Nádych, výdych a ideme dnu...

Normálne som mala obrovský nápad v hlave ku príbehu, takže tu máte novú časť hoci bola včera :P