Mafia nás spojila

Kapitola 67- ALEX!

Najprv jedna ruka, potom druhá. Nakoniec nohy. Potom mi chytili ruky a znova mi ich spútali. Na jeho príkaz som sa postavila.

Šatka na očiach mi znemožnila vidieť. Museli ma tak držať, čo mi zničilo šancu na útek. Nehovoriac o šatke na očiach.

Držali ma chlapi, ktorí boli s tým chalanom za mnou, keď som mala užiť tú tabletku. Ten chalan kráčal za nami. Viem, že bol ešte niekto predo mnou, pretože som videla rozmazanú postavu.

Zrazu som počula kašeľ, čo bolo pre mňa znakom toho, že by som mala začať hrať malátnu. Kašeľ bol tajný znak od toho chalana.

Potočila som trochu hlavou a zívla si. Mierne som sa zavesila na ich ruky a následne sa na ne úplne zvalila. Trochu ma potiahli, no potom zistili, že sama už neprejdem.

"Zabralo to." Prehovorila tá obluda. Hneď na to ma niekto chytil za nohy a okolo pásu. Vydvihol ma do vzduchu a niesol.

Podľa toho ako ma opatrne niesol a jemného stisku som usúdila, že ma nesie ten chalan. Pritisla som sa ku nemu bližšie.

Hneď mi do nosa udrela jeho príjemná vôňa. Mala som pocit akoby som bola pri mojom bratovi. Až ma to na moment zdeptalo.

Netrvalo to dlho a vyšli sme von. Vedela som to, lebo aj cez tú šatku mi nepríjemne svietilo slnko a cítila som príjemný čerstvý vzduch.

Počula som ako sa otvárajú dvere na aute a následne ma do neho položil. Podľa mäkkého pod sebou som usúdila, že ležím na zadných sedačkách.

"Zvládaš to skvelo, dievčatko." Prehovoril tichým hlasom a ja som sa mierne pousmiala.

Zabuchol dvere. Následne sa otvorili ďalšie, no nikto dnu nenastúpil.

"Ideš so mnou?" Opýtal sa niekoho.

"Hej." Počula som vzdialenú odpoveď, ktorá patrila nejakému chalanovi. Podľa hlasu som usúdila, že nieje o moc starší odo mňa. Možno bol ešte mladší.

Nasadli do auta, zavreli dvere, naštartovali a odišli sme. Odišli sme od šance, že ma Alex zachráni. Potešujúce.

***

Išli sme už priveľmi dlho. Napriek tomu som sa však nemohla zmieriť s tým, že ma nik nezachráni.

Nedokázala som sa vyrovnať s faktom, že už Alexa možno ani neuvidím. Posledná kvapka nádeje zostala ukrytá niekde hlboko vo mne.

Mala som chuť plakať a vykričať do celého sveta presne to, čo cítim. Všetku tú bolesť, smútok, utrpenie, žiaľ a milión ostatných pocitov.

"A kurva!" Zanadával ten chalan a silno zabrzdil. Takmer ma to zhodilo na podlahu. Na nešťastie to nebolo len naše auto, ktoré zastalo.

Všade naokolo sa rozoznel piskot gúm. Nechápala som, čo sa deje a mala som chuť to zistiť. Stačilo si dať len dole šatku.

"To je..." Nestihol dopovedať. Strhla som si dole šatku a vystrela sa. Pozrela som z okna.

"Alex!" Zakričala som, keď som ho zbadala stáť pár metrov od auta. Okamžite som tým strhla pozornosť na seba.

Schmatla som kľučku no na moju smolu auto bolo zamknuté. Začala som vrieskať nech ma pustia.

"Upokoj sa!" Strelil mi facku ten neznámy chalan. Bola to riadna šupa, takže som si tresla hlavu o okno a dopadla nazad na sedačku.

Kým som sa z toho spamätala, tak stihol vystúpiť ten chalan, ktorého meno neviem, z auta. Druhý, čo ma udrel, zostal so mnou.

Neváhala som ani sekundu. Posadila som sa a čo najrýchlejšie mu zozadu okolo hrdla omotala ruky. Pomocou pút som ho začala škrtiť.