Mafia nás spojila

Kapitola 26- Plány LA

Vrátili sme sa domov. V dome bolo ticho. James ani Mona neboli doma. James musel ísť niečo vybaviť a Mona išla na nákupy.

Alex sa odobral do izby a neprišiel ani na večeru. Napadalo ma mu ju ísť zaniesť. Na tácku som položila tanier s vajíčkami, zeleninou a rožkami.

Spravila som čaj do kanvice a položila ho na tácku. Pridala som k tomu aj šálku. Opatrne som s tým išla do jeho izby.

Položila som si tácku na koleno a zaklopala. Nikto mi neodpovedal. Na drzo som vošla dnu. Alex spal. Položila som mu tácku na stolík.

Vybrala som sa preč z izby. Zastavil ma až Alexov hlas. 

"Nechoď." Zamrnčal. Otočila som sa na neho a usmiala. Posadil sa na posteľ a načiahol sa ku jedlu. Prisadla som si ku nemu.

"Ďakujem." Poďakoval mi a dal mi pusu na líce. Potom sa postavil a išiel ku svojej skrini. Až vtedy som si všimla, že má na sebe len trenky. 

Tričko nemal žiadne. Nie že by som sa na jeho outfit sťažovala. Podišla som ku nemu bližšie a objala ho. Presne ako to robieva aj on.

"Blablabla... Alex!" Ozval sa škriekavý hlas. Do jeho izby vletela rozčúlená Mona. Na čele mala obrovskú navretú žilu.

"Bacha, aby ti nepraskla." Poznamenala som a zasmiala sa. Pobavene na mňa pozrel aj Alex a usmial sa.

"Hahaha." Prebodla nás pohľadom.

"Načo si tu?" Spýtal sa jej Alex pohŕdavo.

"James mi povedal, že..." Nedopovedala to. Alex ju prerušil.

"Ja na deti nemám čas. Choď si to s ním vyriešiť." Odbil ju. Prisahám, že som videla, že sa jej zaparilo z hlavy od hnevu.

Rachla dverami a dupotom odišla. Zasmiala som sa a zvalila sa na posteľ. Nemala som, čo robiť. Nudila som sa.

"Nudím sa." Povzdychla som si. Alex si ľahol nado mňa a šibalsky sa usmial.

"Ja by som mal nejaký nápad." Presne som vedela načo naráža. Zasmiala som sa nad ním. Chvíľu na mňa pozeral. 

Pricucol sa mi na pery. Neprotestovala som. Naopak chcela som, aby v tom pokračoval. Potom som sa však odtiahla a iba pokrútila hlavou.

"Tak keď nechceš toto, tak poďme niekde." Navrhol a s úsmevom na mňa pozrel.

"A kam?" Pozrela som na neho.

"Do Španielska?" Vypleštila som oči a potom sa zasmiala.

"Rovno do Paríža, nie?" Pobavene som povedala.

"Kľudne." Mykol plecom akoby to nič nebolo.

"To určite." Vyvrátila som jeho plány. Niekto zaklopal na dvere. Ozval sa Jamesov hlas.

"Máte tri sekundy na to, aby ste sa zahalili." S Alexom sme sa zasmiali. James vošiel dnu so zavretými očami.

"Môžeš ich otvoriť, nič sa nedialo." Povedala som a usmiala sa. James otvoril oči a oprel sa o zárubňu.

"Opováž sa mi povedať, že si tu kvôli Mone." Povedal znechutene Alex. James na neho nechápavo pozrel.

"Nie, či mal by som?" Opýtal sa. S Alexom sme si vymenili pohľady.

"To je jedno." Mávla som rukou. 

"Alex potrebujem s tebou rozprávať." Povzdychla som si a postavila sa z postele. Vedela som, že chcú byť osamote.

Alexander:

Počkali sme kým Jess odíde. Posadil som sa a čakal kedy James spustí, čo chce.

"Máme problém. Vieš ako som ti včera vravel, že LA sa dala rapídne do pohybu a plánujú zaútočiť." Iba som prikývol.

Vravel mi to včera, keď prišiel ku mne do izby. Vtedy som musel Jess klamať, aby nebola v strese. Sami ešte nevieme na čom sme.

"Dozvedeli sme sa, že chcú zaútočiť niekedy okolo Valentína." Iba som prikývol.

"Ale však to nieje nič hrozné." Zhodnotil som z pohľadu mafiána.

"Alex oni chcú uniesť Jessicu." Skoro mi zabehlo. Normálne mi srdce vynechalo pár úderov.

"Ako to vieš?" 

"Hneď potom ako prišli na to, že tam máme spojenca sme nasadili ďalšieho. Dal to vedieť tatkovi. On ti to chcel povedať, no bál sa ako zareaguješ." Iba som prikývol.

Nevedel som, čo povedať a dúfal som, že to nieje pravda. Dostal som nervy. Vrazil som päsťou do steny. Hneď som mal krvavé hánky a v stene bola preliačina.

"Alex kľud. Stačí ak sa na tú dobu s Jessicou vzdiališ preč. Najlepšie by bolo keby je to mimo Ameriku a nikto o tom nevie." Vedel som, že to je jediné možné riešenie.

James už bol na odchode.

"Ty, Alex byť tebou ešte by som jej nič nepovedal." Mal pravdu iba by sa zbytočne bála. 

***

Zobral som si do rúk notebook a začal hľadať vhodné miesto na dovolenku a úkryt zároveň. Napadol mi Londýn a prišlo mi to aj vhodné.

Mesto plné ľudí, kde zapadneme. Budeme ako takí nenápadní turisti. Hlavne, aby nás nenašli novinári, lebo by všetko pokazili.

Išiel som za Jessicou, aby som jej to mohol ukázať. Nebola v izbe, čo ma mierne prekvapilo. Nechal som notebook položený na jej posteli.

Akurát som chcel odísť, keď sa otvorili dvere na kúpeľni. Odtiaľ vyšla Jess zabalená len v uteráku. Zrejme nečakala, že tu niekto bude.

"Alex! Zľakla som sa ťa." Chytila sa za srdce a prudšie dýchala. Súcitne som na ňu pozrel. 

"Čo potrebuješ?" Spýtala sa a pritiahla si k sebe viac uterák. Pche, akoby som ju ešte nevidel nahú.

Ach, čo by sa stalo, keby jej náhodou padne ten uterák? Asi by som sa neudržal na uzde. Teraz mám problém sa sústrediť.

"Alex!" Vytrhla ma z mojich úchylných myšlienok.

"Mal by si si zavrieť ústa, tečie ti slina." Povedala s úškrnom. Iba som sa zasmial a pokrútil hlavou. 

"Doniesol som ti jeden návrh. Pozri si to na notebooku." Posadila sa na posteľ a položila si na kolená notebook.

Prisadol som si ku nej a nemohol som si nevšimnúť tie jej iskričky šťastia v očiach. Usmievala sa od ucha k uchu.

"Takže pôjdeš so mnou do Londýna?" Odpoveď som dostal formou bozku. Och bože! Milujem toto dievča! ♥

No, tak páči/nepáči sa Vám časť? :)