Mafia nás spojila

Kapitola 1- Zoznámenie

Ahojte napíšte mi, či Vám ukazuje celú časť alebo iba kúsok?

Od obrovského hnevu som ani nešla na večeru. Susan ma bola volať, ale ja som to odmietla. Nemala som chuť vidieť svojho otca. Prezliekla som sa do pohodlných legín a voľného trička. Zbraň som si vložila do stolíka.

Vybehla som von a na chvíľu prestala vnímať. Prešla som sa po našej záhrade, až ku fontáne. Posadila som na jej okraj. Premýšľala som nad tým ako mi to otec mohol spraviť. 

Samozrejme v tom mala prsty aj mama, ale na tú sa hnevať nemôžem. Vždy stála pri mne, hoci ju to stálo hádku s otcom. Vedela ma pochopiť.

Otec jej dlho tajil, že je mafián. Bál sa, že by to nezvládla a rozišli by sa. Mama to zobrala v pohode. Priznala sa, že mala také tušenie, ale nikdy sa mu s tým nepriznala. Viem to iba ja.

Tiež mi povedala, že zo začiatku sa ho bála. Mala s ním nočné mory. Vraj ju v nich zabíjal stále dokola. Dlho sa mu kvôli tomu vyhýbala. Časom si uvedomila, že jej by neublížil. Prešlo ju to a sú spolu až doteraz.

Sú spolu šťastný a to je hlavné. Tak prečo si ja nemôžem vybrať niekoho s kým budem rovnako šťastná?

Na dvere izby niekto zaklopal. Myslela som, že je to opäť Susan. Na moje prekvapenie to bol Michael. Vstúpil dnu a mal na tvári ospravedlňujúci výraz.

"Jess, prosím prepáč mi to. Nevedel som to do včera. Snažili sme sa otca prehovoriť, ale nepočúval nás." Nahodil puppy eyes.

"Prečo si mi nič nenačrtol v aute?" Spýtala som sa s kľudom.

"Otec mi prikázal, aby som bol ticho." Chápajúc som prikývla.

Podišiel ku mne a objal ma. Presne to som potrebovala. Mať niekoho pri sebe. Cítiť sa s ním v bezpečí. Môj brat to spĺňal.

***
Dokopal ma na večeru. Matka ani otec tam už neboli. Večera prebehla nakoniec v pohode. Dojedla som a Susan odniesla taniere.

Niekto zazvonil na zvonček. Šla som otvoriť. Len čo som ho uvidela som sa mu hodila okolo krku. Tak neskutočne mi chýbal. Ta vôňa, tie dotyky, ten príjemný hlas. Chýbal mi on.

"Will, tak neskutočne si mi chýbal." Tešila som sa z neho ako malé decko z hračky.

"Aj ty mne, Jeje [Džidži]." Opäť ma objal. Je to môj najlepší kamarát a dokonca aj osobný bodyguard. Od mala sme si boli blízky.

Bol preč cca dva mesiace. Pre mňa to boli dva mesiace plné utrpenia. Nemala som sa komu vyrozprávať, nemala som si s kým robiť srandu, nemala som komu robiť zle. Chýbalo mi aj to oslovenie Jeje. Nik okrem neho ma tak nevolá.

Na oplátku ho ja volám Waley [Wali]. Dali sme si také mená, keď sme mali päť rokov. Bolo to jednoduchšie a krajšie.

Okamžite si išiel vybaliť veci. Po tom som ho začala vypočúvať, že ako mu bolo na služobke a bla bla bla... Však to poznáte.

Celú noc sme prekecali, až som nakoniec aj u neho zaspala. Prebudila som sa až na obed. Nebyť neho by som spala ešte dlhšie. Vždy som bola spachtoš.

V hlave mi trklo, že príde dnes môj nastávajúci. Musela som vyzerať výnimočne. Potom som si to aj tak rozmyslela a upravila sa úplne klasicky.

Nič extra. Make-up a všetko okolo toho poznáte. Spravila som si linku a naniesla mascaru. Na pery dala červený rúž.

Hotová som sa postavila pred zrkadlo. Na nohách obuté červené lodičky, ktoré mi ladili s rúžom. Čierne silonky. Červená sukňa do polky stehien. Biela blúzka zakasaná v sukni a čierny opasok.

Vlasy som si mierne natočila a nechala ich tak. Bola som so sebou maximálne spokojná. Zbraň som si dala za opasok a zamaskovala ju.

Zbraň nosievam aj na vnútornej strane stehna. Nakoniec som si ju tam dala. Opasok bol moc tenký, aby ju zakryl. Ak by ste sa pýtali ako mi drží na tom stehne, tak to vďaka podväzku.

Na každých silonkách, nohaviciach, leginách atď. mám našitý podväzok. Presne na uchytenie zbrane.

Michael mi zaklopal na dvere a oznámil mi, že už dorazili. Spoločne sme teda zišli dolu na prízemie.

Priznám sa, že som nebola nervózna do chvíle, kým sme vošli do jedálne. Všetci na mňa presmerovali pohľad. Očami som sa snažila vyhľadať dotyčného. Zrazu sa pred do mňa postavil.

Chalan okolo 25-tky. Strašne vysoký, blond vlasy vyčesané dohora. Belaso-modré oči a ostré črty tváre. Postavu ani hodnotiť nebudem. Skrátka vyzeral úplne top.

"Smiem prosiť?" Nastrčil mi rameno. Ochotne som ho prijala. Pustila som Michaela a s Alexandrom sa išla usadiť. Sedeli sme oproti sebe. Vedľa neho jeho rodičia. U mňa to bol Michael a mama. Za vrchom stola, klasicky, otec.

Cez celú večeru som bola ticho. Sem tom som sa pozrela na Alexa. Prichytila som ho ako na mňa pozerá. Buď je na mne niečo zle alebo skôr dobré?

Vždy, keď sa nám stretli pohľady sme sa na seba usmiali. Typovala som, že to bude pekný večer.

"Na to, že si o ňom ani nechcela počuť..." Nestihol dopovedať. Pod stolom som ho kopla do nohy. Vystrelila mu noha a kopol do stola. Všetci sa na neho pozreli.

"Krč." Objasnil im. Ja som sa len zasmiala.

Nestihla som si ani všimnúť ako ten čas rýchlo ubehol. Bolo po večery. Išla som sa prejsť po záhrade. Len čo som sa usadila na okraj fontány si ku mne niekto prisadol.

Tak keďže som sľúbila časť na dnes a sklamať som Vás nechcela, tak ju tu máte ❤

Dúfam, že Vás poteší 😍

Som vďačná za každý vote, koment a videnie 😘