Mafia nás spojila

Kapitola 42- Rozuzlenie...alebo?

Takže práve dnes sme prekonali hranicu 10K readings, čo je pre mňa niečo fakt veľké a nikdy by som si nepomyslela, že toto tento príbeh dosiahne. Vďačím za to Vám mojím NAJLEPŠÍM čitateľkám ♥

Pár dní neskôr:

Konečne idem domov. Po troch dňoch na nemocničnom lôžku si konečne ľahnem do svojej krásnej, mäkučkej, voňavej postieľky.

Avšak moje potešenie z návratu domov mi nespríjemňuje myšlienka na to, že som sa ešte Alexovi nepriznala za to, čo sa odohralo medzi Deanom a mnou.

Mala som dostatok času na to, aby som niečo vymyslela. Lenže nič ma nenapadlo. Žiadna výhovorka ani nič iné. Nechcem mu klamať, no som si vedomá toho, že ak mu poviem pravdu tak ho to zraní.

Druhá možnosť je tá, že mu zaklamem. Lenže keby sa to prevalilo, tak by ho to zranilo ešte viac. Jemin prečo som na toto nepomyslela pred tým než som sa bozkávala s Deanom?

"No, čo môžeme?" Zobral mi Mike tašku a nahodil úsmev. Len som prikývla a obzrela sa po izbe, či som tam niečo nenechala.

Na moje šťastie po mňa prišiel Michael, pretože Alex musel vybavovať nejaké papiere. Mne to iba pomohlo, lebo som mala viac času na vymyslenie môjho priznania.

Keby to bolo také ľahké, hneď by sa mi lepšie dýchalo. Normálne by som sa dokázala aj usmievať bez nejakej pretvárky.

"Jessica, vnímaš ma vôbec?" Drgol do mňa Mike a zasmial sa. Prerušil tým moje myšlienkové pochody.

"Ehm, čo? Ja? Jasné." Vykoktala som sa a Mike sa opäť iba zasmial.

"Pýtal som sa, či by sme sa nešli niekde najesť?"

"Áno, prosím. Z toho nemocničného " jedla" mi ja už zle." Naznačila som úvodzovky nad slovom jedlo. Chytila som sa za brucho a skleslo sa usmiala.

"Ty moje chúďa." Poľutoval ma a pohladil po líci. Hneď na to sme vyprskli do smiechu.

Bože ja ho tak mám rada. Nechápem ako je možné, že mám tak dobrého brata. Je fakt super a baba, ktorá ho získa, nech si ho stráži ako oko v hlave.

Avšak prisahám bohu, že ak mu spraví niečo zlé, tak si ju pekne podám. A verte mi, že zahrávať sa s mafiánkou nieje dobrý nápad.

***

Dojedala som svoj hamburger, ktorý sme si nakoniec nechali priviesť domov. V duchu som stále premýšľala nad Alexom. Nevnímala som ani to, čo mi vravel Mike. Sem tam som len jednoslovne odpovedala alebo len prikývla hlavou.

"Nabudúce by ste inak mali byť s Alexom trochu tichšie. Počkať ty si nebola vtedy doma, hups." Prehovoril.

"Ehm dobre .... Počkať, čo?" Vypleštila som oči a zakričala. Pár ľudí na mňa divne pozrelo.

"Ja som len skúšal ako ma počúvaš." Vyprskol do smiechu. Prebodla som ho pohľadom a potom sa tiež zasmiala.

"Nad čím toľko rozmýšľaš?" Spýtal sa.

"Nad ničím." Odpovedala som pohotovo.

"To vieš komu vrav." Prevrátil očami.

"No tak hovor." Vyzval ma. Rýchlo som si odhryzla z hamburgeru, len aby som tak natiahla čas. Avšak jeho pohľadom mi dal jasne najavo, že toto na neho neplatí.

"Jess, čo sa stalo? Už dlho som ťa nevidel takú skleslú." Povzdychla som si. Vedela som, že už niet cesty späť.

"Mike spravila som nie dobré veci." Prehovorila som, no len tak v hádanke.

"Niečo s Deanom, však?" Chabo som prikývla.

"Prosím mne to môžeš povedať." Chytil ma za ruku a pohladil ju. Dodal mi tak odvahu, no aj tak som sa nechystala nejako rozprávať.

"Vieš, no... Ja a on...no my sme sa..." Nevedela som sa vykoktať.

"Bozkávali." Dokončil za mňa. Opatrne som prikývla a rozhodovala sa, či sa mám smiať alebo plakať.

"A ty teraz rozmýšľaš, že ako to Alexovi povedať, a či vôbec mu to povedať, však?" Zas som len prikývla. Tentokrát som sa odhodlala mu pozrieť aj do oči.

"Tak strašne som to pokazila." Dala som si hlavu do dlaní a krútila ňou. Michael si prisadol bližšie ku mne a objal ma.

"Vieš Jess, musím sa ti priznať." Začal rozprávať. Pozrela som na neho. Nervózne si prehrabol vlasy. 

"Pochybujem, že to je niečo horšie ako to, čo som ja spravila." Nereagoval.

"Vieš ja som tak nejako vedel o tom, že Dean žije." Zabehol mi kúsok hamburgeru.

"Skôr než začneš po mne kričať, vypočuj si ma." Dal ruky do obranného gesta.

"Keď Dean zomrel ja som sa vtiahol do seba a sľúbil som si, že zistím ako zomrel. Neveril som tomu, že ty si ho zabila. Bolo to pre mňa nepredstaviteľné, že moja malá sestrička, by niekoho dokázala zabiť. K tomu aj to, že si bola do neho zaľúbená.

Takže som ti zobral zbraň. Začal som ju skúmať a všimol si, že to nie sú naše náboje. My na tých našich máme vyryté iniciálky. M a J. Je to podľa nás, ale to ti nemusím vravieť, lebo to vieš. No a vlastne, tak som si povedal, že si z nej pôjdem zastrieľať s tými nábojmi, čo tam boli.

Strelil som to do terča. Všade vyprskla červená farba, tak som sa išiel pozrieť ku terču. Namieste kde strelila guľka, nebola diera. Skrátka ten náboj neprestrelil terč. Bolo to zvláštne, tak som vystrelil znova. Stalo sa to isté. Zobral som si teda moju zbraň. Avšak, keď som vystrelil, tak náboj preletel cez terč a nikde nevyprskla červená farba.

To bola jedna vec, ktorú som zistil. V deň kedy sa mal údajne konať pohreb Deana, som sa votrel k nim. Nič sa nedialo. Iba som videl ako podpláca nejakých ľudí. Čakal som, čo sa bude ďalej diať. Všetci tí, ktorých podplatil sa prezliekli a skrátka zahrali divadlo pred novinármi. 

A tretia vec bola, keď som ho o mesiac videl. Stretli sme sa vlastne náhodne. Stalo sa to, keď na nás zaútočili. Proste on išiel proti mne. Mal na sebe masku a ja som mu ju strhol. Ver mi, že ma skoro šľak trafil, keď som ho videl. Odvtedy som vlastne vedel, že žije."

Dokončil svoj monológ. Môj mozog spracoval všetky informácie.

"Ty si vedel celých päť rokov, že Dean žije?" Vyštekla som po ňom. 

"Áno a chcel som ti to povedať, no videl som na tebe ako ťažko si znášala správu o tom, že zomrel. Nedokázal som si predstaviť, čo by sa stalo, keby ti oznámim, že žije. Mala si len štrnásť rokov vtedy. Bola a si moja malá sestrička, ktorú budem vždy chrániť a nedovolím, aby ti niekto ublížil." Pohladil ma po líci a zotrel mi z neho slzy.

"Mike, ja..len... proste..." Nedokázala som povedať súvislú vetu. Rozplakala som sa a Mike si ma zobral do medvedieho objatia.

Pravdu povediac som ani nevedela, prečo plačem. Skrátka som potreboval si poplakať. Cítila som to tak.

Ahojte nová časť, ktorá mala byť v piatok, ale nejako mi to nevyšlo, takže sa na mňa prosím nehnevajte :/

A inak postupne sa bude celý príbeh ohľadne toho ako to bolo rozuzľovať a potom sa chcem zase vrátiť ku lovestory :)