Mafia nás spojila

Kapitola 5- Šťastný párik

Cesta domov, ako inak, prebehla v tichu. Sem tam sme si vymenili pohľady, ale tam to skončilo. Tesne pred tým ako sme boli doma, prehovorila. No to načo sa ma pýtala, som odpovedať nechcel.

"Prečo si mi o zásnubach nepovedal skôr?" Pravda bola, že som si to nechcel pripustiť. Však som mal ešte len 25 a už svadba na krku. Horšie na tom bola ona. 19. Krásny vek, no na prd spomienky. 

"Zabudol som." Kývol som plecom. Zúfalo si povzdychla a zapozerala sa na cestu. Nečudujem sa jej, že tú svadbu nechce. Ani ja nie som z toho moc nadšený. Niet na to, že ona má len 19. Viete si to predstaviť? Mať svadbu v 19-tich? Veru ani ja nie.

***

Od cesty v aute so mnou neprehovorila. Zavrela sa v izbe a nevyšla z nej ani ráno. Raňajok sa nezúčastnila. Nechal som jej na stole raňajky, dnešné noviny a odkaz. V dnešných novinách písali o nás dvoch.

"Pche, že šťastný párik." Posmešne si odfrkla. Nevšimol som si ani kedy došla. Venoval som jej pohľad, no ona sa už začítala do novín. Venovali nám titulnú stranu a dvoj stránku. 

Písali tam o tom ako to bolo dojemné. Hlavne moje vystihnutie toho pravého okamžiku. Dokonca od fotili aj to ako som ju zachytil. Dali to na titulnú stranu s popisom: nový šťastný párik.

Priznám sa, že tá fotka sa mi dosť páčila. Vyzerali sme tam naozaj ako zaľúbený. Vychytali aj moment, keď sme sa bozkávali, keď som jej šepkal, aby bola kľudná a ničoho sa nebála. Vychytali všetko.

"Dnes asi domov neprídem. Mám poradu v San Franciscu." Oznámil som jej. Ledabolo nad tým mykla plecom. Mierne ma to podráždilo. Navonok som však nechcel dať nič najavo. Nahol som sa teda po posledný rožok. 

Jessica urobila to isté. Ruky sa nám stretli. Pozrel som na ňu. Urobila to isté. V zápätí však odvrátila zrak a odtiahla svoju ruku.

"Daj si ja už som aj tak dojedol." Postavil som sa na odchod. Nevenovala mi ani jeden pohľad a už vôbec pozdrav, alebo žeby mi popriala príjemnú cestu, to ani nehrozilo. S povzdychom som teda odišiel.

Jessica:

Ráno som už len ležala v posteli. Premýšľala som nad dnešnými novinami. Po jednej stránke to bolo úplne pekné vidieť nás hentak, no po druhej ma mrzí, že realita taká nieje. Na tej fotke ako ma zachytil bolo vidieť niečo viac.

Viac než len záchranu, nutnosť a pohŕdavosť. Bola tam túžba, jemnosť a možno aj iskra. Keby len to tak chcelo vzbĺknuť. No ja nebudem predsa tá, čo sa bude vnucovať. Ja nie!

Cez deň som nemala, čo robiť. Napísala som Willovi, no ten sa neozýval. Smutné. Ja len dúfam, že nebude vidieť tie fotky.

Pustila som si telku. Prepínala som programy. Zastala som až na jednom. Obvykle správy nepozerám, no tieto ma dosť zaujali.

"Ako môžete vidieť Alexander aj so svojou terajšou partnerkou prichádza." Lepšie som sa usadila. Kamera zabrala nás dvoch. Pomáhal mi vystupovať z auta. Hneď na to bol zostrih ako stojíme na červenom koberci.

Alex mi do ucha pošepkal, aby som sa nebála. Komentátorka to komentovala následovne.

"Čože jej mohol zašepkať do uška?" Nahodila pri blbý úškrn.

"Čupka!" Povedala som si pre seba.

"Vieš o tom, že ťa nepočuje?" Zasmial sa Alex. Priznám sa, že aj mne kútikmi mykalo.

"Nemal si už ísť?" Pozrela som na neho a potom opäť na telku. Posadil sa ku mne na gauč. 

"Ešte nie." Prikývla som a opäť sa sústredila na správy. Akurát ukázal ako som spadla a on ma zachytil. Ten pohľad sa mi páčil. Skúsla som si spodnú peru. Neuvedomila som si, že je tu Alex.

Na tvári sa mu pohrával úškrn. Zrejme si ma všimol. Postavil sa a dal sa na odchod. Pri dverách zastal a pozrel na mňa.

"Včerajšok bol fajn." Pousmial sa a odišiel. V hlave sa mi to ešte párkrát premietlo. Vážne povedal to, čo som počula? Jemu sa to páčilo? 

Pár dní neskôr

Od Jamesa som sa dozvedela prečo bol v San Franciscu. Mne skrátka dôvod idem na poradu nestačí. Prezradil mi, že sa jedná o nejaký obchod so zbraňami. Nič viac vraj povedať nemôže, no mne to stačilo. Na teraz.

Išla som do už svojej izby. Po ceste ma zastavil Alex. Nevedela som, čo chce, ale očividne niečo dôležité, keď so mnou chce rozprávať.

"Dnes pôjdeme s jednými dôležitými obchodníkmi na večeru. Stačí ak si oblečieš niečo elegantné. Nič extra. O šiestej prídem po teba, tak nech si pripravená." Len som prikývla.

Pokračovala som vo svojej ceste. V hlave som rozmýšľala, čo si oblečiem. Napadlo ma, že som si kúpila elegantný overal. To by mohlo byť fajn.

***

Nakoniec som si obliekla čierne jeany, čierne tričko s čipkovanými rukávmi a na vrch som si prehodila kabát. Vlasy som si vypla do vysokého copu a dala dlhé zlaté náušnice. Obula som si baleríny v zlatej farbe. 

Kabelku som si zobrala tiež v zlatej farbe. Maľovať sa mi moc nechcelo. Tak som urobila to čo obvykle. Na pery som si dala priesvitný balzám. Spokojná so svojím outfitom som šla do chodby.

Tam už stál Alex pred zrkadlom. Mal na sebe čierny oblek, bielu košeľu a vlasy vyčesané do hora. Podišla som ku nemu a až vtedy som si všimla, že nemá kravatu. Snažil sa si ju zaviazať, no moc mu to nešlo.

"Počkaj pomôžem ti." Otočil sa ku mne. Uviazala som mu ju. Poďakoval sa mi a mohli sme vyraziť.

Čo si o nich myslíte? Ako to podľa Vás medzi nimi dopadne? :P