Mafia nás spojila

Kapitola 60- List

Alexander:

Konečne sme prišli na to ako zachrániť Jamesa a vynechať z toho Jess. Vytešený som to išiel povedať Jessice.

Najprv som však šiel do svojej izby. Otvoril som dvere a vošiel dnu. Hneď mi do očí udrelo niečo na vankúši. Podišiel som k tomu a zistil, že je to moja fotka s Jess v Londýne a nejaký list.

Zobral som ten list do ruky a otvoril ho. Hneď mi do očí udrelo Jessicine písmo. Posadil som sa na kraj postele a pustil sa do čítania.

Milý Alex...

...ak toto čítaš znamená to, že som uskutočnila svoj plán. Pred tým než začneš úplne šalieť, prečítaj si tento list až dokonca. Takže, ťažko sa mi to píše, keďže to je list na rozlúčku. Nemohla som sa s tebou rozlúčiť osobne. Keby si vedel, čo chystám nikdy by si mi to nedovolil. Nedovolil by si mi spraviť toto, a tak som to spravila potajomky. Išla som po Jamesa. Nemohla som si pripustiť, že on tam je chytený namiesto mňa. Podmienky boli prosté, a tak som ich splnila presne ako chceli. Neboj aspoň máš naspäť svojho brata, svoju ozajstnú krv. O mňa sa báť nemusíš, budem v poriadku. Verím, že ma zachrániš a budeš tak môj hrdina (ten si už aj teraz ♥). Strašne ma potešilo, že si ma chcel ochrániť a hľadal si iný spôsob, no iný spôsob nieje. Ak ste ho aj našli, tak určite nebudú splnené ich podmienky, čo znamená smrť pre Jamesa. Nedokázala by som s tým žiť, a tak som veci zobrala do vlastných rúk. Teraz už som pravdepodobne na parkovisku a čakám na to, čo bude ďalej. Sama neviem, čo bude nasledovať, no prosím ťa choď tam. James tam zostane a treba ho odtiaľ zobrať. Neviem v akom stave bude, no nemyslím si, že to bude niečo prijateľné. ... Ale dosť bolo o tomto. Alexander DiLaurentis, muž mojich snov, kolíska pre moje srdce, strážca mojich tajomstiev, ochranca môjho tela a duše, a takto by som dokázala menovať ešte ďalšie dve strany...lenže to najcennejšie tam chýba... Moja láska, túžba po ktorej túžim, potešenie pre moje oči, radosť pre moju detskú dušu a xy ďalších vecí, čo spĺňaš, čo pre mňa robíš, a mňa to robí šťastnou. Nikdy nezabudnem na nič, čo sa medzi nami stalo. Priložená fotografia symbolizuje najkrajší deň v mojom živote. Má to prostý dôvod. V ten deň si ma učinil najšťastnejšou žienkou pod slnkom, a to len preto, že si mi povedal, čo ku mne cítiš. Že ma miluješ a to bolo najviac. Počúvať to každý deň z tvojich úst, bol balzám pre moju dušu. Keď si predstavím koľko sme si toho spolu už odskákali, tak sa čudujem, že ešte vôbec žijeme. Že sme sa nepozabíjali alebo neskončili na psychiatrií, pretože niekedy som si prišla ako blázon. Som blázon, blázon do teba. "Blázon do teba." Akoby som to počula keď mi to hovoríš. Úplne sa mi to zarylo do hlavy a nechce to ísť odtiaľ preč. Ani nechcem aby išlo. Nechcem ani aby odtiaľ išla preč spomienka na to, čo som ti spravila. Ako veľmi som ti ublížila, keď som sa bozkávala s Deanom. Ale aj za to som rada, lebo presne takéto veci posilnili náš vzťah, spravili ho nezničiteľným a nikto a nikdy nás nerozdelí. Nedovolím to nikomu a ako som povedala, verím ti, že ma zachrániš a budeme pokračovať v našom spoločnom, komplikovanom, radostnom, zamilovanom živote, ktorý sme viedli doteraz. Teším sa keď uvidím tvoje belasé oči predstavujúce nebo. Tvoj úsmev, ktorý mi vždy vykúzli úsmev na tvári. Tvoj smiech, ktorý ešte teraz znie v mojej hlave. Tvoje ruky, ktoré ma nežne pohladia po tvári, a ukryjú vo svojom ochranárskom objatí, v ktorom sa vždy cítim bezpečne. Tvoje neposlušné vlasy, ktoré ti vždy padajú do tváre. Keď ucítim tvoje pery na mojich. Tvoje jemné dotyky na mojom tele rozochvejú túžbu vo mne po tebe. To jedinečné oslovenie, ktoré pre mňa znamená veľa a vždy ma poteší a zahreje pri srdci, keď ho počujem. "Princezná." No najviac mi budú chýbať tie dve prosté slová vychádzajúce z tvojich úst. Milujem ťa. Toto všetko mi bude chýbať, no verím, že sa k tomu vrátim a potom už nikdy neodídem a budem to mať navždy. 

Alexander, ľúbim ťa ♥

PS: Nehnevaj sa na mňa ani na seba. 

S láskou tvoja"PRINCEZNÁ" ♥

Dočítal som posledné riadky a slzy mi tiekli cícerom. Nedokázal som ich zastaviť a jediné načo som sa zmohol bol plač. 

Vedel som, že som zlyhal. Napriek tomu, čo mi písala Jessica v liste, aby som sa na ňu ani na seba nehneval som bol nahnevaný.

Nahnevaný na seba, že som ju nechal odísť a nezostal pri nej. Na ňu byť nahnevaný nedokážem a ani nemám k tomu dôvod. 

Jediné čo ma pozviechalo naspäť na nohy pred úplným zrútením, bola láska ku Jessice. Ku mojej princeznej, ktorá mi už teraz chýbala.

♦♣♥♠

Ahojte zlatíčka, takže čo vravíte na túto časť? 

Priznajte sa, či ste si poplakali? :O :P Fakt ma to zaujíma ;)

Dúfam, že sa Vám časť páčila ♥

Ľúbim Vááás ♥♥♥