Mafia nás spojila

Kapitola 46- Neznášam samú seba

Počkala som, kým nezabuchol dvere. Pootvorila som oči. Bola som tu sama. Povzdychla som si a zamyslela sa.

Prišlo mi zo seba samej zle. Všetko len, kvôli jednému bozku. Utrápená sama sebou som upadla do spánku. Zrejme moje telo nevydržalo toľké obviňovanie.

***

Prebrala som sa uprostred noci. Išla som si po vodu. Pretrela som si rozospaté oči. Potichu som zišla do kuchyne.

Prekvapilo ma, že koľko je hodín. 1:00. Krásna jedna ráno. Nabrala som si do pohára vodu. Všade sa rozliehalo ticho.

Počula som iba tikot hodín a vrzgot schodov. Niekto po nich kráčal dole. Podľa chôdze som usúdila, že je to Alex.

Akurát zíval, keď vošiel do kuchyne. Prekvapene na mňa pozrel. Odložila som pohár s vodou a vyhla sa jeho pohľadu.

"Čo si mi to chcela povedať?" Spýtal sa tichým a zároveň rozospatým hlasom.

"Nič." Odpovedala som jednoducho.

Prešla som okolo neho s úmyslom odísť, no chytil ma za ruku a silno k sebe potiahol. Pristala som na jeho hrudi.

Hľadela som mu priamo do belasých očí a cítila ako mi srdce bije silnejšie než inokedy. Nebolo mi príjemne v jeho momentálnej blízkosti.

"Jess, čo sa deje?" Spýtal sa. V očiach sa mu zablysla zvedavosť a neistota. Neodvážila som sa prehovoriť.

"Vyhýbaš sa mi od toho plesu. Ani zďaleka sa mi to nepáči a nevidím dôvod, prečo to robíš." Prehovoril chladným a zároveň ľútostivým hlasom.

Opäť som nič nepovedala. Len som mu hľadela do očí a snažila sa dostať z jeho zovretia. Bolo to márne. Držal ma pevne okolo pása jednou rukou a druhú mal spustenú pozdĺž tela.

"Spravil som niečo?" Jeho tichý hlas sa odrážal od chladných stien. Odvrátila som zrak a uprela ho na zem. 

Nedokázala som sa mu dívať do očí, lebo v nich som videla ľútosť, ktorá ma viac a viac nútila k priznaniu.

"Jess, princezná..." Hlesol a zastrčil mi prameň vlasov za ucho.

"Nič si nespravil...ty...no o mne to nemôžem povedať." Prehovorila som nakoniec. Hlas a celé moje telo sa začalo neskutočne triasť.

"Čo sa stalo?" Z jeho hlasu sa vytratila zúfalosť. Zostala tam už len zvedavosť. Bol vedomý toho, že on je v tom nevine.

Dopomáhalo k tomu moje mlčanie. Nehrnula som sa niečo povedať. Nemala som odvahu sa ani len pozrieť na neho a nie ne to ešte prehovoriť.

"Jess, povedz niečo." Skleslosť bolo jediné, čo sa mu odrazilo na hlase. Odhodlala som sa na neho pozrieť. Jeho belasé oči ma vyzvali k odpovedi.

Nedokázala som mu viac klamať. Proste som to nemohla urobiť. Niečo vo mne kričalo, že je čas sa priznať.

Priznať sa ku všetkému aj napriek tomu ako to dopadne. Nech sa na mňa Alex nahnevá alebo nie, nebude mi to vadiť. Má na to plné právo.

"Ja..." Začala som neisto, no neprestajne pozerala do jeho očí, ktoré horeli túžbou po mojej odpovedi.

Och, prečo je to len tak ťažké? Prečo je ťažké si priznať pravdu? 

Posledný kúsok odvahy ma dokopal k tomu, aby som to konečne povedala. Priznala svoje odporné činy, ktoré ma teraz ťažia.

"Bozkávala som sa s Deanom." Vypadlo napokon zo mňa. Alex povolil zovretie v, ktorom ma držal. V očiach mu zablyslo nespočetne veľa emócií.

Hnev, bolesť, smútok, nenávisť, no predovšetkým sklamanie. Odvrátila som okamžite svoj zrak. Do očí sa mi nahrnuli slzy.

Snažila som sa ich potláčať, no boli silnejšie než ja a vydrali si cestičku na povrch. Schladila moje líca, ktoré sa od hanby dostali nádych červenej.

Nastalo napäté ticho. Alex hľadel niekde za mňa. Nevedela som vyčítať z jeho tváre, či je nahnevaný, zničený alebo sklamaný.

Myslím si, že to bolo všetko dokopy aj napriek kamennému výrazu, ktorý sa nezmenil od toho ako som mu to povedala.

Ubehlo niekoľko ťažkých minút, ktoré mi prišli ako večnosť. Zožieralo ma ticho, ktoré bolo nanajvýš nepríjemné.

"Mrzí ma to, Alex." Preťala som ho tichým slovami, ktoré hádam ani Alex nevnímal.

"Prosím povedz na to niečo. Nebuď ticho. Môžeš kričať na mňa, byť akokoľvek nahnevaný, máš na to plné právo. Sama seba za to nenávidím. Úplne pochopím ak ma zavrhneš, začneš mnou opovrhovať, len prosím ťa povedz niečo." 

Ťažko sa mi rozprávalo pomedzi vzlyky. Snažila som sa zastaviť lavínu sĺz, no nijako sa mi to nedarilo. 

Naplno som si uvedomila ako moc som ho sklamala. Aký som strašný, bezohľadný a hlavne sebecký človek.

Spravila som to kvôli neskrotnej túžbe. Túžbe po Deanovi, ktorý mal byť mŕtvy a plne vymazaný z môjho života, no nebol.

"Alex..." Oslovila som ho. Pozrel na mňa chladným pohľadom. Z jeho belasých očí sa stali oči farby ako nočná obloha.

"Odíď." Bolo to jediné, čo mi povedal. Povedal to tak chladne až mi prešiel mráz po chrbte. 

"Al..." Chcela som niečo povedať, no hneď ma zotrel svojím chladným pohľadom.

"Povedal som odíď." Moja lavína sĺz sa zväčšila. Stiahol k sebe aj druhú ruku a odvrátil odo mňa zrak, akoby sa na mňa nemohol viac pozerať.

Nebrala som mu to za zlé. Ja by som sa tiež na seba nedokázala pozrieť. Predsa len ma to mrzelo.

Zúžila som pery do úzkej čiary a pomaly sa otočila. Pomalými krokmi, ktoré sprevádzali moje vzlyky som odišla.

Zastavila som sa ešte pri dverách a pozrela na Alexa. Ten mi nevenoval žiadnu pozornosť. Skôr než som sa úplne zosypala som sa dala do kroku.

Len, čo som zavrela za sebou izbové dvere, som spustila obrovský plač. Zliezla som dole po dverách a schúlila sa do klbka.

Neprestajne som plakala a nemohla zastaviť príval ďalších a ďalších sĺz. V duchu sa preklínala za to, čo som spravila.

Sama seba som znenávidela. Bolo mi zo seba zle a mohla som si za to len sama. Mala som viac bojovať proti svojej túžbe a nič by sa nestalo.

Lenže ja som to nedokázala. Zachovala som sa sebecky a robila to po čom som túžila. Teraz by som si za to najradšej nafackovala.

Celé moje vnútro zožierala nenávisť voči sebe samej. Každou bunkou tela som sa obviňovala za to, čo som spravila.

Nedokázala som zniesť ten pocit viny, ktorý ma pohltil. Zovrelo mi žalúdok pri každom pomyslení na to ako moc som poranila Alexa a jeho city ku mne.

Pravdepodobne som to všetko, čo bolo medzi nami úplne pohnojila. Uhasila som to málo, čo ma robilo šťastnou. Uhasila som prúd lásky, vášne a radosti, ktorého prívodom bol Alex.

Totálne som všetko dodrbala.

♣♥♠♦

Ahojte zlatíčka, tak čo hovoríte na novú časť? :)

Určite mi napíšte, že či sa Vám časť páčila a čo si myslíte o tom ako sa Alex zachoval ♥

Inak ďakujem za 1,5K votes a 16k readings  ♥