Mafia nás spojila

Kapitola 48- Pán Morce

Jessica:

Neviete si predstaviť ako mi odľahlo, keď mi Alex odpustil. Musím sa však priznať, že som sa ho bála, keď začal po mne kričať.

Napriek tomu, že som to čakala som sa ho bála. V očiach som mu síce videla ľútosť, no premohol ho hnev.

Nezazlievam mu to. Mal na to plné právo. Ja by som sa tiež neudržala na uzde, keby je to v opačnom prípade.

"Alex, ty krvácaš." Všimla som si, že ma celú ruku od krvi.

"Ale to nič nieje." Zahral sa na hrdinu.

"Poď, vydezinfikujem ti to." Chytila som ho za zdravú ruku a odtiahla ho do kúpeľne. Neochotne sa posadila na kraj vane.

Vybrala som si z lekárničky dezinfekciu a naliala trochu na gázu. Zobrala som jeho ruku a položila mu to na to.

Sykol od bolesti a zaťal päsť. Povzbudzujúco som sa na neho usmiala a ešte mu párkrát priložila tu gázu na hánky. Po tom som mu to, len zafačovala.

"Ďakujem." Stiahol si ma k sebe do lona a pobozkal.

"Milujem ťa." Povedala som mu a oprela si čelo o jeho hruď.

"Aj ja teba, princezná." Dal mi pusu do vlasov a objal ma.

***

Počula som kroky po izbe. Prešla som rukou po strane, kde mal byť údajne Alex. Nebol tam. Otvorila som oči a obzrela sa po izbe.

"Dobré ráno." Zaželala som mu, čím som na seba upútala pozornosť.

"Oh, ahoj." Opätoval mi pozdrav a neisto sa na mňa usmial.

"Alex, deje sa niečo?" Posadila som sa na posteľ a žmolila obliečku na perine.

"Nie, len mám ešte nejaké vybavovačky, potom sa ti ozvem." Podišiel ku mne.

"Pôjdeme na obed, okej? Fajn." Vlepil mi rýchlu pusu a už ho nebolo. Hodila som sa nazad na posteľ a zafučala.

Nakoniec som sa asi po hodine vyvaľovania v posteli som konečne z nej vyliezla a spravila zo seba človeka.

Po vyčistení zubov, sprche a prezlečení sa, som išla na raňajky. Stihla som to len tak-tak. Slúžka už chcela všetko pobrať zo stola.

Zahryzla som sa do rožku. Bola som lenivá si ho spraviť s niečim, tak že som ho jedla suchý. Nezjedla som ani polovicu.

Povzdychla som si a išla naspäť do izby. Keď som prechádzala okolo steny, do ktorej Alex vrazil päsťou, všimla som si aká diera tam ostala.

"Au." Povedala som si sama pre seba. Rukou som prešla po tej diere. Bolo v nej trochu krvi. Malo by sa to dať opraviť.

Rozhodla som sa, že skočím za Alexom do pracovne. Mohla by som mu s niečím pomôcť. 

Vyšla som hore schodmi. Zastavila som sa až pred Alexov pracovňou. Chcela som zaklopať, no potom som si povedala, že na čo.

"Ah..." Zarazila som sa, keď som si všimla, že tam je nejaký ďalší pán. Pousmiala som sa a prekvapene pozrela na Alexa.

"Ahoj, zlato, čo potrebuješ?" Usmial sa na mňa.

"Ale nič nejdem rušiť." Ukázala som na dvere rukou a prehrabla si vlasy.

"Nie, ostaň." Alex ukázal na voľné kreslo. Posadila som sa teda naň a nervózne si žmolila lem trička.

"Jessica, toto je pán Morce [Mórs]." Predstavil nás.

"Rád vás spoznávam." Potriasol mi rukou a ja som sa na neho len usmiala. Hneď na to som pozrela na Alexa.

"No takže, aby som ti vysvetlil, že o čo ide. Pán Morce nás prišiel pozvať na ples, áno ďalší ples, ktorý sa bude konať o dva týždne. Doniesol nám aj pozvánku, no chcel nám to oznámiť aj osobne."

Objasnil mi Alex, prítomnosť neznámeho pána. Teda už som zistila, že neznámy sa volá Morce. Divné meno.

"Bude to charitatívny ples, ktorý sa koná už desiaty rok. Tento rok je výročný." Prehovoril Morce.

"Bude mi veľkou cťou ak prijmete moje pozvanie." Dodal a usmial sa na nás.

"Premyslíte si to a dúfam, že vás tam uvidím." Postavil sa z kresla a zapol si sako.

"Tešilo ma. Dovidenia." Usmial sa na mňa a Alex ho vyprevadil. Zatiaľ som si prešla kanceláriu a pozerala, čo v nej má.

Chcela som sa pozrieť do šuplíka, lenže bol zamknutý. Trhlo mnou, keď sa otvorili dvere. Rýchlo som sa postavila a tvárila sa, že nič sa nedeje.

"Už je preč?" Opýtala som sa.

"Áno." Pousmial sa na mňa a posadil do svojho kresla. Natiahol ku mne ruku. Ochotne som mu ju prijala a bokom si sadla na jeho koleno.

" Ach." Povzdychol si Alex do môjho pleca, kde ma následne pobozkal.

"Chceš ísť na ten ples?" Opýtala som sa ho neisto.

"Jasné, že nie. Lenže nemáme na výber. Musíme sa viacej ukazovať na verejnosti a podporovať všetky tieto stupídne akcie." Opäť si povzdychol.

"Nejako to zvládneme." Povzbudivo som sa na neho usmiala.

"Lenže je to skvelá príležitosť na to, aby zaútočili." Prehovoril.

"Na teba." Dodal tichým hlasom.

"Alex, pozri sa na mňa." Pozrel mi do očí.

"Neboj sa toľko o mňa. Mne sa nič stať nemôže. Mám totižto toho najlepšieho ochrancu." Stisla som mu ruku.

Nadvihlo mu kútiky na čo som sa hneď usmiala. Oprela som si čelo o jeho hruď.

"Nejako to zvládneme." Hlesla som do ticha. Alex mi dal pusu do vlasov a pritisol si ma k sebe bližšie.

"Milujem ťa." Pousmiala som sa.  Napriek tomu všetkému ma miluje. 

  ♣♥♠♦  

Ahojte zlatíčka :) Prepáčte, že čas nebola už asi týždeň, ale ja som nemala čas na písanie :/ Áno viem výhovorky, blbosti, ale aj tak prepáčte ♥

Inak 21K readings ♥♥♥