Mafia nás spojila

Kapitola 16- Mag

Viem, že už je skoro 2 mesiace od Vianoc, ale v príbehu je len deň po Vianociach :D Tak si choďte spraviť kakao a šup-šup čítať :P 

Zobudila som sa v jeho objatí. Nemám šajnu ako som zaspala, no za to sa mi páči takéto prebudenie. Nemala som v pláne sa ani pohnúť. 

Len som sa na neho pozerala a premýšľala. Vyzeral tak sladko a nevine až kým to nepokazil.

"Nech ti oči nevypadnú." Zasmial sa a pozrel na mňa.

"Ty si debil!" Buchla som ho do ramena a hrala urazenú.

"Ale no tak. Nebuď zdutá prasknú ti líčka." Podpichol ma. Trhlo mi kútikmi a pousmiala som sa,

"No vidíš. Takto sa mi to páči." Vlepil mi pusu na líce a postavil sa z postele. Prekvapila ma tá pusa. Avšak sa mi to páčilo a usmievala som sa od ucha k uchu.

Vyšiel z izby so slovami mám pre teba prekvapenie. Posadila som sa na posteľ a čakala. Pohltilo ma napätie a vzrušenie, čo to môže byť.

Alex vošiel dnu a ruky mal za chrbtom. V zrkadle som videla odraz krabičky, ktorú predo mnou schovával. Napätie rástlo.

Na tvári mal úsmev a pozeral mi priamo do očí. Postavila som sa oproti nemu a usmievala sa. Podal mi krabičku do rúk.

"Veselé Vianoce, Jess." Prekvapene som na neho pozrela. Normálne mi to prišlo trápne. Ja som mu nič nedala. Nevedela som, že si budeme dávať darčeky.

"Čo to je?" Alex si skúsol peru a očami ukázal na krabičku. Odhodlala som sa ju otvoriť. Rozviazala som mašľu a vykuklo na mňa to najkrajšie stvorenie.

"Hau!" Zaštekalo a pozrelo na mňa veľkými očami. Zavalila ma radosť. Okamžite som mala na tvári úsmev. Mala som chuť sa Alexovi hodiť okolo krku.

Položila som to zlatíčko na posteľ a otočila sa ku Alexovi. Na nič som nečakala a okamžite ho objala.

"Ďakujem."Zašepkala som mu do ucha. Odtiahla som sa. Pozrela som sa mu na pery a túžila ich pobozkať. Premohla ma však túžba.

Alex nenechal na seba dlho čakať. Rukami mi prešiel po bokoch a zadku. Naše jazyky hrali medzi sebou vojnu. 

"Hau-hau!" Naše hrátky prerušil štekot. Pozreli sme na psíča a usmiali sa. Dívala na nás z tej malej krabičky. Vyzerala tak rozkošne. A k tomu tie jej modré kukadlá. Presne ako Alexové.

"Čo ty potvora?" Vytiahla som ju z krabičky. Alex mi stihol povedať, že je fenka. Bola tak malinká a rozkošná. Priam na zjedenie.

"Ako sa bude volať?" Objal ma zozadu Alex. Položil si hlavu na moje rameno a čakal odpoveď. 

"Mag. Bude sa volať Mag." Povedala som a pohladila ju po srsti. Oblizla mi za to ruku.

***

Raňajkovala som sama. Teda s Mag. Alex išiel kúpiť noviny. Doslova išiel do mesta kúpiť noviny. Chcel vedieť, či o nás písali abo nie. 

Myslím, že odpoveď áno, bola jasná. Paparazi si nás neustále fotili a boli na každom kroku. Boli by išli aj na hostinu, no tam bola ochranka. 

Alexovi to netrvalo dlho a bol naspäť. Len čo otvoril dvere kričal.

"Titulná strana a plus ďalšie tri strany." Radoval sa. Zasmiala som sa na ňom. Prisadol si ku mne a začal čítať.

"Nadpis je Vianočná svadba." Prelistoval pár stránok a spustil.

"Blablabla... nič podstatné. Blablab.. Aha! Nevesta zažila na únose zrejme najväčší šok. Únoscami boli  James, Michael a doposiaľ nezistený mládenec.  Nevesta bola vyhodená z okna. Všetko však bolo premyslené a spadla by do obrovskej nafukovačky."

Na chvíľu zastavil, oblizol si pery a pokračoval.

"Nebyť však jej chrabrého rytiera..." Vyprskla som do smiechu. Alex na ma otrávene pozrel.

"Hahaha. No ticho a kľud, čítam ďalej. Chytil ju a vytiahol hore. Niečo nádherné." Pri tej spomienke som sa pousmiala.

Alex si to všimol a usmial sa tiež. Vymenili sme si ešte jeden pohľad a úsmev. Dnu vošiel James.

"Dobré ráno." Zazíval a prisadol si k nám. Pozreli sme na neho, no neodzdravili. Podvihol obočie a čakal.

"Dobrééé rááno!" Zopakoval hlasnejšie, no my stále nič.

"Povedali by sme ti dobré ráno, keby ju nevyhodíte z okna." Povedal mierne podráždený Alex.

"Asi tak." Postavila som sa a odišla.

Ahojte čas bola sľúbená na dnes, takže ju máte hoci kratšiu :)

A páči sa Vám nová "postava"? :D