Mafia nás spojila

Kapitola 3- James

Do Chicaga sme išli lietadlom. Lietať mi nerobí problém. Keď sme s Michaelom boli malí, otec nás brával helikoptérou na vyhliadkové jazdy.

Cesta ku ním, teda ku nám bola tichá. Alex ťukal do mobilu a ja som sa snažila neplakať. Odblokovala som si mobil a hľadala fotku mňa a Willa.

Nastavila som si ju ako tapetu a usmiala sa. Keby si tu len mohol byť. Pomyslela som si a zablokovala mobil. Vložila som si ho do kabelky.

Zastali sme pred obrovskou vilou. Bola nádherná z vonku a hádam aj vo vnútri. Alex vystúpil a ako správny gentleman mi otvoril dvere. Ruka v ruke sme išlo dnu. Len čo sme vošli mi ruku pustil.

Svoju si obtrel do kabáta. Prekvapene som na neho pozrela. Mala som sto chutí mu niečo povedať. Radšej som si zahryzla do jazyka. Nemala som náladu hádať sa. Navyše poznám ho len dva dni ani to nie.

"Ahoj." Pozdravil ma niekto neznámy. Pozrela som na neho a potom na Alexa. Neskutočne sa na seba podobali. On bol o trošičku nižší než Alex.

"Sme bratia." Objasnil mi.

"Aha, inač ja som Jessica." Usmial sa na mňa. Mal rovnako neodolateľný úsmev ako Alex.

"James, teší ma." Žmurkol na mňa. Hneď som mala na tvári úsmev.

"Flirtovať môžete aj potom." Pripojil sa podráždený Alex. Naraz sme prevrátili očami. Pozreli sme na seba a zasmiali sa.

Čo by asi povedal otec na to, že si chcem zobrať druhého DiLaurentisa?

Och, načo to zase myslím? Radšej s tým prestanem.

***

Alex ma celú dobu ignoroval. Našťastie mi to tu všetko James poukazoval. Je to tu obrovské a jediné, čo si pamätám je kde je kuchyňa a moja izba. Kuchyňa na prízemí a moja izba na druhom poschodí.

"Samozrejme to najlepšie nakoniec... Moja izba." Otvoril dvere vedľa tých mojich. Vošli sme dnu izba bola obrovská, však ako všetko tu. Bola skoro rovnaká ako moja.

Oproti dverám do izby sú balkónové dvere. Zhruba meter a pol pred nimi je manželská posteľ a na každej strane stolíky. Oproti posteli sú dvere do kúpeľne. O kúsok ďalej od tých dverí, na pravo, je skriňa a na ľavo, je rohový stolík. U mňa je to zase toaletný stolík.

Všetko je to zariadené do moderného štýlu. James má veľmi peknú izbu. Čierne steny a biely nábytok. Možno to nevyznie takto dobre, ale v skutočnosti je to úplne brutálne.

"To si si ty zariaďoval?" Žasla som.

"Áno. Dokonca aj tú tvoju izbu." Šibalsky sa usmial.

***

Ľahla som si do mäkučkej postele. Bola extrémne pohodlná a ja som z nej nechcela odísť. Zavrela som si oči a zaspala.

Prebudila som sa uprostred noci. Rozsvietila som si lampu. Na stolíku som mala položenú večeru. K nej štítok. Zobrala som ho do rúk a prečítala.

Spala si a nechcel som ťa budiť. Prajem dobrú chuť :* James

Pousmiala som sa. Načiahla som sa po croisant a s chuťou do neho zahryzla. Bol trochu tvrdý, ale aj tak som ho zjedla. Kakao som nevypila. Bolo studené a mne chutí len teplé. Keby len chutí. Ja ho milujem.

Prezliekla som sa do pyžama a opäť si ľahla do postele. Spať sa mi nedalo. Vybrala som sa teda na balkón. Otvorila som dvere a ovial ma studený vánok.

Posadila som sa do kresla a pozorovala nočnú oblohu. Oči mi padli na záhradu, ktorá sa rozprestierala po celej dĺžke pozemku. Uprostred bola fontána a lavička.

"Nemôžeš spať?" Zľakla som sa. Premiestnila som pohľad na balkón vedľa. Na ňom stál vyškerený James. Opieral sa o zábradlie a pozoroval ma.

"Nie, ale očividne nie som sama." Podišla som bližšie a oprela sa o zábradlie. Balkóny boli od seba vzdialené ani nieje pol metra.

"Dá sa tak povedať." Pousmial sa.

"Inak ďakujem za večeru." Zasmial sa.

"To nestojí za reč." Mávol rukou. Opäť zafúkalo a mňa striaslo. Na pokožke sa mi zjavili zimomriavky.

"Mala by si ísť dnu. Bolo by zlé, keby ochorieš." Pousmiala som sa.

"Aký si starostlivý." Zaškeril sa.

"Ja vždy." Zasmiala som sa a vrátila sa dnu. Zavrela som si balkónové dvere a zastrela som závesy. Hodila som sa do postele a zababušila sa.

***

Prespala som raňajky. Zobudila som sa, až o desiatej. Do rúk som si zobrala mobil. Blikala mi správa od Willa.

(Will- W; Jessica- J)

W: ahoj princezná :) dúfam, že som ťa nezobudil :P

J: ahoj nie nezobudil :)

W: to som rád... Ako sa ti darí? :3

J: zatiaľ fajn :D

W: to ma teší :)

Zaškŕkalo mi v bruchu. Odložila som mobil a postavila sa z postele. Obliekla som si na seba župan a išla do kuchyne. Prekvapilo ma, že tam nikto nebol.

Na stole boli lievance, do ktorých som sa s chuťou pustila. Po raňajkách som sa vrátila do izby. Po ceste som zablúdila na tretie poschodie. Boli tam troje dvere.

Otvorila som jedny a bola to prázdna izba. Druhé boli zamknuté. Vybrala som sa do posledných na konci chodby. Siahla som po kľučke.

"Tam nechoď!" Skríkol niekto na mňa. Podľa hlasu som spoznala Jamesa. Otočila som sa. Na tvári mal vážny výraz.

"Dôvod?" Pristúpila som ku nemu.

"Tá izba patrí Alexovi." Chápavo som prikývla.

"Inač dúfam, že vieš o tom, že dnes budú zásnuby?!" Vyvalila som na neho oči.

"Súdim, že ti to asi nikto nepovedal." Zhlboka som sa nadýchla.

"Mal ti to povedať Alex, ale asi to nespomenul."

"Nespomenul? Však ma dostatočne ignoruje." Vyštekla som na neho. Prekvapene na mňa pozrel.

"Radšej nič nehovor." Prešla som nahnevane okolo neho.

***

Môj outfit na zásnuby som neriešila, keďže som o tom "nevedela". Len som ležala na posteli a ťukala do mobilu. Zrazu mi niekto vtrhol do izby. Bol to Alex.

" Haló? Klopanie ti nič nehovorí?" Zazrela som po ňom.

"Prišiel som ti oznámiť, že dnes máme oficiálne zásnuby." Iba som prikývla a odišiel.

"Kto zavrie tie dvere?" Zakričala som na neho. Ani echo ani ozvena. Postavila som sa a silno nimi plesla. Však ja som to nekupovala.

♥♠♣

Ahojte zlatíčka 😍 Dúfam, že ste spokojný s príbehom 😊

Zásnuby si necháme na ďalšiu časť😄