Mafia nás spojila

Kapitola 29- "Yum."

Užívali sme si výhľad na Londýn a pomaly klesali dole. Rozhodli sme sa ísť napapať lebo nám vyhrávalo v bruchách.

Alex mi nechcel povedať kam sa ideme najesť. Popravde ma prekvapilo, keď sme zastali pred fast-foodom. 

Vošli sme dnu a do nosa mi udrela vôňa po vyprážaní. Trochu sa mi zle dýchalo, no bolo to v pohode. Postavili sme sa k pultu a pozerali, čo majú v ponuke.

Keby mám pravdu povedať, tak nikdy som v takomto nebola. Ja kebab alebo hamburgery nejem. U mňa teda voľba bola jasná. Hranoly so syrom.

"Dvakrát cheesburger s hranolkami a mäso kuracie." Žmurkol na mňa. 

"Neboj ver mi, že ti to bude chutiť." Pousmiala som sa. Alex zaplatil a čakali sme na naše jedlo. O chvíľu nám podali škatuľky a my sme si išli sadnúť.

S obavou som sa na to pozrela. Alex sa do tvojho s chuťou zahryzol. Takého Alexa ako je v Londýne by som chcela mať furt.

Príde mi, že je taký uvoľnený. Že konečne sa nemusí strachovať o novinárov, o to ako vyzerá a čo povie. Konečne je sám sebou.

"Jess? Ideš to aj jesť?" Zasmial sa a vrátil ma do reality. Zobrala som si do ruky hamburger a odkusla som si z neho.

"Mňam." Moje chuťové poháriky sa roztancovali. 

"Chutí ti to?" Spýtal sa ma s úškrnom.

"Veľmi." Zamumlala som s plnými ústami. Prehĺtla som sústo a pozrela na Alexa. Díval sa na mňa a potom sa ku mne nahol.

Zotrel mi z kútika úst omáčku a oblizol si prst. Vďačne som sa usmiala a dala mu letmú pusu.

***

Celý Londýn sa ponoril do tmy. Ruka v ruke sme kráčali k nášmu hotelu. Na recepcií sme skoro odpadli. Normálne neuverite kto tam bol.

"Dobrý teta." Pozdravili sme sa jej. Pozrela na nás a hneď sa usmiala. 

"No to je, ale náhoda." Zasmiali sme sa.

"Margaret, vy ste tu ubytovaná?" Spýtal sa Alex.

"Áno, áno." Povedala smutne.

"Deje sa niečo?" Chytila som ju za rameno. Bolo vidno, že posmutnela aj by som povedala, že jej išlo do plaču.

"Viete moja dcéra." Zotrela si slzy. Vybrala som z kabelky vreckovky a jednu jej podala. Vďačne sa usmiala.

"Teta poďte k nám, porozprávame sa, dobre?" Pousmial sa Alex. Bože on je tak starostlivý.

"Ale vy máte určite nejaké iné plány, nechcem vám ich kaziť." Záporne krútila hlavou.

"Nemáme nič. Poďte." Usmiala som sa na ňu. Alex jej zobral kufor a ona sa usmiala. 

***

"Je to strašne zlé. Ona je teraz v nemocnici, viete? Aj s vnúčikom." Rozprávala nám dôvod, prečo je smutná.

"Nebojte teta dobre bude." Usmiala som sa na ňu a pohladila ju po ruke. Potom som pozrela na Alexa. Opieral sa o linku a hľadel do zeme.

Zrejme vycítil môj pohľad a pozrel na mňa. Pousmial sa takým tým úsmevom ala je mi to ľúto. 

"Dáte si ešte čaj?" Spýtala som sa jej.

"Nie, nie ja už pôjdem." Postavila sa a pomaly odcupkala z kuchyne. Išli sme za ňou. Zobrala si kufor a podišla k dverám.

"Ak budete niečo potrebovať, tak príďte, dobre?" Prikývla a usmiala sa.

"Dobrú noc deti." Zapriala nám a odišla. Alex ma objal. Oprela som si hlavu o jeho hruď. Povzdychla som si.

"Chúďa má to ťažké." Alex iba prikývol a dal mi pusu do vlasov.

Krátka časť, no bolo mi ľúto ju nedať dnes :) 

Tak dúfam, že sa Vám páči ♥

A inak už sme v TOP 10 v Teen fiction ♥♥♥