Kapitola 20- Now

7.4K 348 5
                                    

"A tak som ho zabila." Nedokázala som sa ubrániť slzám. Deana som milovala, a to že som ho zabila ma ničilo. Ničí ma to aj teraz.

Predstavte si, že niekoho milujete a potom príde jedna blbá chvíľa. Chvíľa kedy neuvažujete a len konáte. Skrat. Mňa ten skrat stál moju lásku.

"Princezná." Alex ma objal a utešoval. Nevnímala som ho moc. Nikdy som si až tak moc neuvedomila, čo som spravila.

Teda až doteraz. Mám na rukách krv už štyroch ľudí. Hrozne ma to trápi. Teda trápi len Dean, lebo on za nič nemohol.

Doteraz si vyčítam, prečo som sa aspoň nespýtala, kto si? Alebo niečo ako, čo tu chceš? No na to som ani nepomyslela.

Moc som sa bála a tak som potlačila všetok rozum, a len konala. No na výčitky je už dosť neskoro. Ubehlo od toho už necelých päť rokov.

***

Alex mi dal nejaké prášky na spanie. Potrebovala som sa vyspať. Lenže to by mi moje svedomie nedovolilo.

Zobudila som sa uprostred noci. Poobzerala som sa po izbe a nik tu nebol. Povzdychla som si a postavila sa z postele.

Vyšla som na balkón. Ovalil ma mráz, ktorý ma štípal na lícach. Jemne pofukoval vietor a s ním aj malé vločky.

Dopadali na moje chodidlá a topili sa. Posadila som sa na stoličku a hľadela na okolo. Nikde nikoho.

Všade bolo ticho. Podoprela som si hlavu a pozorovala vločky. Tancovali vo vetre a dopadali na okolo mňa.

"Jess!" Skríkol Alex moje meno. Trhlo mnou. Rýchlo som sa postavila a chcela ísť dnu. Predbehol ma však Alex.

Vletel na balkón ako splašený. Nechápala som, čo sa deje.

"Alex? Čo je?" Neodpovedal mi iba ma objal. 

"Och bože, Jess. Ja som si myslel, že ťa uniesli. Takéto šoky mi nerob." Odtiahol sa odo mňa a potom ma opäť objal.

"Mal by si si pospať." Zasmiala som sa a ťahala ho dnu. Zavrela som balkónové dvere a Alex sa zatiaľ uložil do mojej postele.

Priľahla som si ku nemu. Reflexívne ma objal a dal mi pusu na čelo.

"Dobrú noc." Zaželal mi a ja som upadla do spánku.

Alexander:

Nikdy som nechápal prečo spolu LA a NY nevychádzajú. Teraz to už viem.

Vedel som, že kedysi boli nerozlučná dvojka a teraz sú na nože. Teraz viem aj dôvod.

Neviem si predstaviť, ako zlé sa ona musí cítiť. Žiť s pocitom, že ste niekoho zabili je v pohode.

Platí to však iba ak ste mafiáni. Zabíjanie patrí k tomu a bez toho to nejde.

No zabiť si svoju lásku nechcene, je ku*va na hovno. Musí to hrozne bolieť a výčitkám sa neubrániš.

Celú noc som nespal. Díval som sa na ňu a premýšľal o čom sníva.

Mala kľudný spánok. Teda myslel som si to pokiaľ nezačala niečo rozprávať zo spánku.

"Nie, to nieje pravda. Bolo to nechtiac. Ja som ho milovala. Nemôžete mi to spraviť, prosím."

Začala plakať. Chcel som ju zobudiť. Prekonala ma však túžba, že musím zistiť o čom sa jej sníva.

"George [Ďzordž] toto mi nemôžeš spraviť. Ja sa s ním musím rozlúčiť. Prosím!" Spustila obrovský plač.

"Hiii!" Strhla sa zo spánku a prudko dýchala. Videl som ako sa jej na prd dýcha. Ledva lapala po dychu.

"Jess... Kľud. Nič sa nedeje. Si doma. Dýchaj." Upokojoval som ju.

Ani sa na mňa nepozrela. Pokrčila si nohy a sklonila hlavu ku kolenám.

"Ja som to nechcela." Plakala.

"Ja viem." Pohladil som ju po chrbte a stiahol si ju ku sebe. Nechcel som sa jej vypytovať, čo sa jej snívalo. Keby chce povie mi to sama.

Zaspala na mne. Zostal som pri nej ak by sa niečo dialo. Našťastie sa nič už nedialo. Ja som nemohol spať.

Slnko už hodnú chvíľu svietilo. Počul som behať niekoho po dome. Išiel som teda do kuchyne. Tam ma prekvapil James.

Sedel za stolom a popíjal kávu. Nahodil na mňa úškrn. Zmraštil som obočie a čakal vysvetlenie.

"Svadobná noc?" Zaškeril sa. Prevrátil som očami.

"Ty si debil!" Kývol plecom a ani sa nebránil.

"A čo sa dialo včera? Si nejaký dobitý, takže to bolo pás." Iba som prikývol.

"Ale to nieje podstatné. Máme oveľa väčší problém." Konečne zvážnel.

"Aký?" Spýtal sa.

"Viem prečo idú tak moc po Jessice." Povzdychol som si. James čakal dôvod, no ja som mu ho nestihol povedať. Povedala ho ona.

"Zabila som ho. Deana." Zahryzla si do pery, aby sa znova nerozplakala.

"Ou." James nevedel ako reagovať. Bol v šoku. Jessice stiekli slzy po tvári. Rýchlo sa otočila a odišla nazad do izby.

"Mala štrnásť, keď ho zabila. Bolo to nechcene. Len sa bránila. Prišiel jednu noc k nej a ona sa ho zľakla, a tak zobrala pištoľ a... zabila ho." 

James si ťažko povzdychol. Pokrútil hlavou a odpil si z kávy. Pretrel som si oči.

"Ale prečo ju to tak moc bere?" Nechápal.

"Bola to jej láska. Chodili spolu." Vypleštil oči a pootvoril ústa. Myslím, že takúto odpoveď nečakal.

"No tak to sme v peknej pič..." Zhodnotil situáciu a ja som len súhlasil.

Nová časť je na svete, ak by ste o tom náhodou nevedeli :D

Mafia nás spojilaDonde viven las historias. Descúbrelo ahora