Mafia nás spojila

Kapitola 54- Smiechy

Tu máte môj fb, takže ak chcete niečo vedieť ozvite sa -> Miška Žillová

♣♥♠♦

Konečne prešli úmorné tri dni na nemocničnom lôžku. Alex prišiel po mňa do nemocnice. Cestou domov sme sa zastavili napapať.

"Konečne niečo chutné." Odhryzla som si obrovský kus z hamburgeru. Alex sa nado mnou zasmial a utrel si ruky do vreckovky.

 Spokojne som jedla môj hamburger a hľadela von z okna. Nespočetne veľa ľudí prechádzalo po chodníku, autá išli po ceste jedno za druhým.

Niečo ma na tom fascinovalo. Nevedela som, čo to je, no bavilo ma to. Len tak hľadieť na ľudí, vychutnávať si jedlo a premýšľať.

Zaujatá príbehom za oknom som si ani nevšimla, že som zjedla svoj hamburger. Zahryzla som tak do vreckovky.

Alex vyprskol do smiechu. Chvíľu mi trvalo, kým som sa spamätala, že čo sa stalo, a potom sa začala smiať sama na sebe a svojej hlúposti.

Po našom záchvate smiechu sme sa rozhodli pokračovať v našej ceste domov. S Alexovým riadením to netrvalo dlho.

Odparkoval auto pred bránou. Nestihla som sa ho opýtať prečo, a už mi odpovedal na moju nevyslovenú otázku.

"Idem ešte za Morcom ohľadne toho plesu." Prikývla som a siahla po kľučke.

"Ale keď prídem budem už len s tebou." Vlepil mi pusu. Usmiala som sa na neho a vystúpila z auta. 

Vybrala som si z kufra tašku s vecami a dostúpila od auta. Zakývala som mu na rozlúčku a počkala, kým odíde.

Vošla som do domu a namierila si to rovno do svojej izby. Tašku s vecami som hodila do stredu izby a seba som hodila do postele.

***

Podarilo sa mi zaspať. Prebral ma až rozruch, ktorý som počula. Zvedavo som sa teda postavila z postele a podišla ku dverám.

Otvorila som ich a poobzerala sa okolo. Nikde nebolo nikoho. Zavadila som iba o dieru v stene. Očividne ju Alex ešte nespravil.

Zdola sa ozvali hlasy. Zošla som teda dolu do obývačky. Bol tam Alex a James. Pozerali futbal. Vôbec si ma nevšimli.

Podišla som potichu ku Alexovi a objala ho zo zadu okolo ramien. Usmial sa a pobozkal ma na ruku. Otočil sa na mňa a jedným rýchlym pohybom si ma stiahol ku sebe na gauč.

Skončila som v jeho lone. Zasmiala som sa a pritúlila sa k nemu. Objal ma a ďalej sa venoval futbalu.

Na moje šťastie zostávalo už len päť minút dokonca. Tie ubehli pomerne rýchlo, začo som bola vďačná, keďže ja a futbal nejde dokopy.

"Idioti, takto to pokaziť." Rozčuľoval sa James. Zasmiala som sa nad ním. Postavil sa z fotelky a odišiel preč. 

Samozrejme nechýbalo krútenie hlavou a frflanie na futbalových hráčov. Alex bol narozdiel od neho pokojný.

Pozrel sa na mňa. Opätovala som mu pohľad. Z ničoho nič ma zdvihol a prehodil si ma cez rameno.

Začala som sa smiať a prosila ho nech ma pustí dole. On si však nedal povedať. Vyniesol ma hore schodmi a mieril do mojej izby.

"Jess, veď vieš, že mne tie tvoje pästičky neublížia." Pokrútil pobavene hlavou. Zrazu som cítila mierne štípanie na zadku.

Hneď som sa zaň chytila. Vážne ma plesol po zadku? Očividne áno, keďže sa jeho smiech rozliehal po celej mojej izbe.

Na chvíľu zastal a zavrel dvere. Po tom opäť vykročil, lenže si nevšimol moju tašku s vecami uprostred izby.

Zakopol o ňu. Samozrejme sme leteli obaja okamžite k zemi. Našťastie sme dopadli na moju posteľ.

Alex sa stihol zachytiť, tak aby ma nepripučil. Vystrašene na mňa pozrel. Chvíľu trvalo, kým sme sa z toho spamätali.

"Si v poriadku, princezná?"  Opýtal sa ustarostene. 

"Áno." Usmiala som sa. Videla som ako mu odľahlo. V hlave som si to celé znovu premietla. Nevydržala som to a začala sa smiať.

Alex pokrútil hlavou a tiež sa smial. Nebyť mojej lenivosti, tak by sme nezakopli. Lenže potom by sme sa teraz neváľali od smiechu.

Podarilo sa nám upokojiť. Alex bol stále nado mnou. Úsmev nám však z tváre nezmizol. Pozrel mi priamo do očí.

Jemne ma pobozkal. Z jemného bozku sa stávalo niečo viac a viac vášnivé. Pridávali sa k tomu dotyky, vyzliekanie, až si viete predstaviť, čo bolo potom.

***

Ráno som sa zobudila o niečo skôr ako Alex. Bolo to prekvapujúce, keďže bolo osem hodín a on ešte stále ležal v posteli a spal.

"Dobré ráno, princezná." Pozdravil ma. Hm, tak aspoň ležal v posteli, keď už nespal.

"Aj tebe, zlato." Pritúlila som sa ku nemu. Mlčky sme ležali v posteli. Alex ma hladil po chrbte, čo mi dodávalo pocit bezpečia.

"Nad čím si toľko premýšľala včera? Keď sme sa boli najesť." Opýtal sa ma, čím prerušil ticho medzi nami.

"Neviem. Len som pozorovala všetkých a všetko za oknom. Niečo ma na tom fascinovalo." Pousmiala som sa a opäť si ten obraz vybavila.

Po našom vylihovaní v posteli sme sa dali nejako do poriadku a išli sa naraňajkovať. Oprela som sa o kuchynskú linku, zatiaľ čo Alex pokladal špinavý riad do umývačky.

Po tom sa postavil predo mňa. Rukami ma uväznil v jeho zovretí. Usmiala som sa nad jeho dravým pohľadom.

Akoby mu to, čo dostal včera nestačilo. Zrejme nie, keďže sa mi pricucol na pery a dobíjal sa jazykom dnu.

Vstup som mu jednoducho povolila a rozpútala tak medzi nami vojnu. Rukami mi drtil boky, zatiaľ čo tie moje sa mu hrabali vo vlasoch.

Vyhupla som na linku a nohy si obtočila okolo Alexa. Nebola medzi nami takmer žiadna medzera, čo sa mi páčilo.

"Ale no tak! Veď ja si na tej linke robievam jesť." Prerušil nás James. Alex na neho hnusne pozrel a ja som sa zasmiala.

"Ak sa ti nepáči, tak sa odsťahuj." Prehovoril Alex.

"V pohode pokračujte." Zdvihol ruky do obranného gesta. To ma donútilo zasmiať sa ešte viac. Tentokrát sa už ani Alex neubránil a zasmial sa.

♣♥♠♦

Ahojte, nová časť je na svete :P 

Inak zabudla som Vám poďakovať za 30k readings a teraz to už je 32k za ani nie dva dni ♥

Aj lav jú♥

A dúfam, že Vás čas aspoň trochu rozosmiala :)