Mafia nás spojila

Kapitola 2- "Zbohom Waley."

Otočila som sa na dotyčného. Nevedela som, čo chce, keď že sme sa nemali o čom rozprávať.

"Čo tu chceš?" Povedala som podráždene. S povzdychom si ku mne prisadol. O kúsok som sa posunula ďalej.

"Jessica, nemôžeš sa na mňa hnevať navždy." Prehovoril. Prevrátila som očami.

"Môžem!" Odvrkla som.

"Musíš pochopiť, že som nemal na výber." Posmešne som si povzdychla.

"To určite."

"Jessica, vieš veľmi dobre, že sami sa proti LA neubránime. Takto budeme mať spojencov." Vedela som, že hovorí pravdu, no aj tak to nieje dosť veľký dôvod na to, aby ma vydal za niekoho bez môjho vedomia.

"Prečo si mi nepovedal, že budem niekoho manželka? Mohli sme sa aspoň zoznámiť, spoznať sa a potom by to bolo iné. No to by si nebol ty, keby to nespravíš takto, však?" Pokrútila som hlavou a odišla.

Nevšímala som si jeho volanie na mňa. Chápala som, že sami by sme sa proti Los Angeles neubránili. Posledná akcia nás stála život šestnástich chlapov. Je to dosť veľa. Také straty si nemôžeme znova dovoliť.

Vrátila som sa dnu a išla do svojej izby. Po ceste ma zastavil Michael. Vyzeral smutne.

"Čo sa deje Mike [Majk]?" Spýtala som sa.

"Prosím neprezraď im, že som ti to povedal."

"Nepovedal mi čo?" Nadvihla som obočie.

"Zajtra odchádzaš do Chicaga s nimi." Vypleštila som oči. Nemohla som tomu uveriť. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Pred Michaelom som mohla plakať, a tak som to aj spravila. Objal ma a utešoval.

"Ja nechcem ísť. Nechcem. Nechcem!" Smrkala som mu na košeľu a v duchu nadávala na všetkých ostatných, ktorý za toto mohli.

"Jeje, čo sa deje? Už o tom vieš?" Dobehol Will. Dokonca aj on to vedel.

"Ty si to vedel?" Pozrela som na neho.

"Nie teraz mi to oznámila Susan." Ukázal na dvere do kuchyne.

"Je mi to ľúto, Jeje." Znova som sa rozplakala. Zobral si ma do náruče. Tíšil ma, no mne to nepomáhalo.

***

Preplakala som celú noc. Chudák Will ma stále utešoval. Otec ma počul plakať. Prišiel za mnou. Neviem síce, čo robil o štvrtej ráno hore, ale to je jedno.

"Jessica chcel som ti to povedať, keď sme boli vonku, ale ty si odišla." Obraňoval sa.

"Môže ísť niekto so mnou?" Spýtala som sa ho a postavila sa mu oproti.

"Prepáč, ale nie." Myslela som, že ho zabijem. Keby to nebol môj otec už dávno mi ležal na zemi s prestrelenou hlavou.

"Jessica." Priblížil sa ku mne.

"Vypadni! Rozumieš? Vypadni! Nechcem ťa už vidieť!" S povzdychom odišiel. Len, čo zavrel dvere som sa zrútila na zem. Nebyť Willa, ktorý ma zachytil. Položil ma na posteľ a zobral do svojho náručia.

Kolísal ma a utešoval. Neviem, či to bolo tým kolísaním, alebo len únavou, no zaspala som.

***

Mama mi musela pobaliť veci. Ja som odmietala, čo i len jej podať zubnú kefku, ktorou som si práve umývala zuby. Vypláchla som si ústa a umyla tvár. Kašlala som na nejaké maľovanie. Napokon aj tak by to nezakrylo moje kruhy pod očami a znechutený výraz.

Pri raňajkách panovala dusná atmosféra. Raňajkovali sme v rovnakom počte ako aj včera večerali. Na otca som sa ani nepozrela. Za to on sa na mňa furt díval. Spadla mi kvôli tomu až lyžica.

"Nech sa ti páči." Podal mi ju, Alex. Vďačne som sa na neho usmiala.

Po raňajkách nastalo pre mňa lúčenie. Za iných okolností by som sa rozlúčila so všetkými, no teraz nie. Prešla som okolo mami a otca, akoby tu ani neboli. Tie ich výrazy tváre za to stáli. Mohli si za to sami.

"Zbohom ségra." Objal ma Michael.

"Hoci kedy sa ozvi." Usmiala som sa a podišla ku Willovi.

"Ešte len si prišiel a znova sa lúčime." Snažila som sa usmiať. Nešlo to. Spustila som plač. Will ma objal a hladil ma po chrbte. Po chvíli sme sa od seba odtiahli. Pozrela som sa mu do očí. Leskli sa v nich slzy.

Chytil ma tvár do dlaní a pohladil ma po líci. Dala som sa na špičky a opatrne sa ku nemu priblížila. Priložila som svoje pery na tie jeho. Pobozkali sme sa. Bolo mi jedno, že v miestnosti sa nachádzajú aj ostatný. Chcela som to urobiť a ich sa pýtať nemusím.

"Zbohom Waley." Zúžila som pery do úzkej čiary. Snažila som tak potlačiť prichádzajúce slzy.

"Maj sa Jeje." Pobozkal ma na čelo. Otočila som sa mu chrbtom, aby nevidel moje slzy. Odišla som bez jediného slova.

Prepáčte, že časť nebola včera, ale mám toho veľa :/ Preto je aj táto taká krátka, prepáčte :/