Mafia nás spojila

Kapitola 10- Večer pred svadbou

Večer pred svadbou:

Napätie panovalo v celom dome. Všetci boli nervózny zo svadby. Najviac som si to ja uvedomovala. Hoci som sa na ňu netešila, aj tak som mala nervy, či všetko pôjde tak ako má. Alex bol akoby stále v kľude. Nedával na sebe nič poznať.

Dnes na moje šťastie konečne príde aj moja rodina. Príde aj Will. Najprv prísť nemal, keďže to nie je moja rodina. Po hádke so svokrou, pristúpila na to. Takže konečne nejaké známe tváre.

Zazvonil zvonček a ja som doletela na prízemie. Dovnútra vošiel akurát Michael. S výkrikom jeho mena som sa mu hodila okolo krku. Pevne ma objal a a usmial sa.

"Aj ja ťa rád vidím sestrička." Zasmiala som sa a odtiahla. Všetci sa naskladali do chodby. Všimla som si mamu, otca, ale Will ru nebol.

"Kde je Will?" Opýtala som sa. Michael na mňa skleslo pozrel. Poškrabal sa na zátylku akoby rozmýšľal, čo mi má povedať.

"Will nemôže prísť. Má nejaké povinnosti." Vypleštila som oči. Zostala som sklamaná. Najviac som sa tešila na neho. Predstavovala som si ako mu všetko vyrozprávam a on bude ticho sedieť a počúvať.

"Príde aspoň zajtra?" V mojom hlase bolo počuť sklamanie.

"Neviem." Kývol plecami.

***

Večera bola hrozná. Všetci rozprávali iba o svadbe a mne to už išlo hore krkom. Miliónkrát som si kusla do jazyka, aby som im už nenadala. Chuť dojedla sa mi strácala vždy, keď niekto spomenul slovo svadba.

Odhodila som lyžicu na stôl a prudko sa postavila. Všetci na mňa upreli pozornosť. Ignorovala som ich volanie na mňa a odchádzala do svojej izby. Plesla som dverami a oprela sa o ne. Zrak mi padol na šaty.

Svokra mi ich dnes doniesla. Vraj už je čas, aby som si ich ja zobrala. Čím viac som sa na ne dívala tým väčšiu chuť som mala ich roztrhať. Mali šťastie, že boli také krásne. Inak by si to odniesli. 

Ozvalo sa klopanie na dvere. Postavila som sa a otvorila. S rovnako znechuteným výrazom ako som mala ja na tvári, stál vo dverách Alex. Odpratala som sa od dverí a posadila sa na posteľ. Zavrel dvere a prisadol si ku mne.

"Očividne to už aj tebe lezie na nervy." Prikývol a naďalej mlčal.

"Tvária sa akoby to bolo skutočné. Zabúdajú na to, že všetko je to len naoko. Pred novinármi, aby si o tom mohli prečítať aj ostatní mafiáni." Prehovoril a ja som s ním súhlasila.

"Sú divný." Povedali sme naraz. Pobavene sme na seba pozreli. Odvrátila som zrak zatiaľ, čo on na mňa uprene hľadel. Nevydržalo mi to dlho. Pozrela som späť na neho. 

Nestihla som poriadne zareagovať. Pricucol sa mi na pery. Najprv som bola v šoku a moc nespolupracovala. Po chvíli som sa do toho vložila ako len som vedela. Bozkávali sme sa a ja som si to užívala.

Ležala som pod ním a naďalej sme sa bozkávali. Pomaly si budoval cestu na môj krk. Spravil mi tam malý cucflek a s úškrnom sa opäť vrátil na moje pery. Jazykom mi preskúmaval každú časť úst.

Súdim, že je majster v bozkávaní. Nikto sa nebozkával tak dobre ako on. Pokračovali by sme ďalej, ale vyrušilo nás klopanie na dvere. Ledva sme sa od seba odtiahli a dnu vošiel Michael. S desením som na neho pozrela.

"Si v pohode?" Pozrel na mňa.

"Jasné. Prečo sa pýtaš?" 

"Odišla si z ničoho nič." Oprel sa o zárubňu.

"Nechám vás tak." Postavil sa Alex na odchod. Zamával mi pri dverách a odišiel. Mike prišiel ku mne a posadil sa.

"Všetky tie reči okolo svadby mi lezú hore krkom. Všetci vedia, že je to z donútenia, tak prečo to toľko riešia?" Rozhodila som rukami.

"Lebo sú radi. Po dlhej dobe je tu niečo z čoho majú radosť." Prehovoril kľudne.

"Ich netrápi, že je to hrané. Konečne tu je aj niečo pekné. Skús to aj ty zobrať len ako krok vpred." Žmurkol na mňa a odišiel.

Zvalila som sa na posteľ a zúfalo si povzdychla. V hlave mi vŕtali jeho slová. Čo ak má pravdu? Mala by som to brať ako samozrejme a ísť ďalej cez to? Možno by stačilo sa o to aspoň pokúsiť.

Ahojte zlatíčka :) Viem, že časť bola sľúbená na Vianoce, ale ja som ochorela :/ Nemala som chuť písať, prepáčte :(

Ďalšia časť bude konečne svadba ♥ :D Strašne sa teším :P

BTW: Chcem Vám popriať všetko dobré do roku 2017 :)