Mafia nás spojila

Kapitola 47- I am mad at you because I love u!

Alexander:

Nikdy v živote som necítil takú bolesť akú mi spôsobila Jessica úbohými štyrmi slovami.

Bozkávala som sa s Deanom.

Bozkávala som sa s Deanom.

Bozkávala som sa s Deanom.

Neprestajne som to počul vo svojej hlave a premietal si to stále dokola. 

Priamo v srdci ma niečo bolelo. Akoby mi tam niekto vŕtal dieru. Bohužiaľ to bola Jessica. Jej skutok, slová...ona.

Zvieralo mi srdce pri každom nádychu, akoby som už nemal dôvod žiť. Uštedrila mi nepríjemný úder pod pás.

Videl som na nej, že to čo urobila ju mrzelo, len že to na situácií nič nemenilo. Spravila to a vrátiť späť sa to už nedá. Hoci by som bol rád, keby hej.

Vypil som už polovicu fľaše whisky. Snažil som sa v nej utopiť svoj žiaľ. Nedarilo sa mi to. 

"Boha!" Odhodil som naštvane fľašu cez celú izbu. Roztrieskala sa o stenu. Črepiny popadali na zem a na stene ostal nepekný fľak.

Cítil som neskutočné zúfalstvo, ktoré prerastalo do hnevu. Hnev bol dôvod prečo som kázal Jessice, aby odišla.

Nezvládal by som sa na ňu pozerať. Nehnusila sa mi, to nie, len som nechcel, aby videla ako moc ma to zranilo a zničilo.

Nikdy by som si nepomyslel, že by mi mohla takto Jessica ublížiť. Nehovoriac o tom bastardovi, ktorý nech sa mi na oči neukazuje, lebo z neho vymlátim dušu.

Mohol som si to dovoliť. Bol som mafián, takže byť ním radšej sa zahrabem pod zem, lebo ak nie, tak mu k tomu s radosťou pomôžem.

Pretrel som si celú tvár a snažil sa vstrebať všetky moje myšlienky a pocity. Cítil som sa neskutočne ranený, no prebíjal to hnev zmiešaný s bolesťou a smútkom.

Rozhodol som sa pre jeden dôležitý krok. Ísť za Jessicou a prediskutovať všetko ako dvaja dospelý. Vedel som, čo ma k tomu donútilo.

Láska.

Tá jediná vec, ktorá mi nedovoľovala nenávidieť Jessicu za to. Bol som až príliš do nej zaľúbený na to, aby som bol schopný nenávidieť ju.

Predovšetkým som nebol schopný sa jej vzdať. Zmieriť sa s myšlienkou, že Jessica už nebude moja láska.

Že už nikdy nebudem môcť pobozkať jej pery, ktoré ma neskutočne lákajú.

Že už nikdy nebudem môcť držať jej malú rúčku, ktorá sa v tej mojej strácala.

Že už nikdy nebudem môcť objať ju a dýchať jej neodolateľnú kakaovú vôňu, ktorej som sa nedokázal nabažiť.

Že už nikdy viac nebudem môcť pozrieť do jej hnedo-zelených očí, v ktorých so sa strácal, no miloval sa do nich dívať.

Že už nikdy viac nebudem vidieť a počuť ten jej zvonivý smiech, ktorý sa mi zaryl hlboko do hlavy a nedokázal som naň zabudnúť.

Že už nikdy viac nebudem od nej počuť tie dve najkrajšie slová, po ktorých som bol okamžite krotký ako baránok a predstavovali pre mňa úplne najviac. Milujem ťa.

Zaznelo mi v hlave. Na tele sa mi vytvorili zimomriavky, akoby reagovali na ten tichý hlások v mojej hlave, ktorý patril Jessice.

Nedokázal som byť na ňu nahnevaný, aj keby som chcel. Avšak aj ja mám len jedny nervy a nedokážem večne ustupovať.