Mafia nás spojila

Kapitola 71- Podvádzanie

Vrátila som sa domov taxíkom. James sa ešte musel zdržať v meste a volať Alexovi som nechcela. Bolo by mi to brutálne trápne.

Odomkla som si dvere a vošla dnu. Zhodila som zo seba kabát a vyzula si čižmy. Rýchlo som vybehla hore za Alexom.

Najprv som zaklopala na dvere na kancelárií. Nikto sa neozval, no napriek tomu som počula hlas. Vošla som teda dnu aj bez pozvania.

Alex s niekým volal. Nevšímal si ma. Stál uprostred kancelárie a volal. Nepočula som, čo mu kto hovorí na druhej strane.

Napriek tomu som vedela asi o čo ide. Alexovi sa rozžiarili oči a zvrtol sa na päte.

"Vážne? Idem teda po teba." Povedal a zrušil hovor. Prešiel okolo mňa akoby som tam ani nebola a mne hlavou prešiel ten sen, čo som mala, keď som bola zajatá.

Otočila som sa a sledovala ako odchádza. Nevydržala som to a zakričala na neho.

"Alex? Kam ideš?" Zastal a otočil sa na mňa.

"Ani ja som nevyzvedal." Prehodil povrchne. Au, tak to zabolelo. Zvrtol sa a odišiel. Oprela som sa o zárubňu a rozdýchavala to.

Chápem, že ani on sa mňa nepýtal, no keby áno povedala by som mu to. Nieje moja chyba, že sa neopýtal, no mojou chybou to všetko začalo.

***

Už hodnú chvíľu som bola na balkóne. Opierala som sa lakťami o zábradlie. Pozrela som sa dole ne zem a spomenula si na ten deň, kedy som išla po Jamesa.

"Dúfam, že sa nechystáš znova ujsť." Zasmial sa James na vedľajšom balkóne. Trochu mnou trhlo. Otočila som sa na neho.

"Už nie. Prekazil si mi môj plán." Usmiala som sa a opäť sa oprela o zábradlie. James spravil rovnako.

"Načo sa dívame?" Spýtal sa ma.

"Neviem." Povzdychla som si a zostala som v tichosti hľadieť na topiace sa zvyšky snehu. Po snehu už nebolo ani takmer stopy.

"Čo sa stalo medzi tebou a Alexom?" Prehovoril James a prerušil tak ticho, ktoré vládlo medzi nami. Pozrela som na neho.

"Nič, prečo?" Nahodila som ten najviac presvedčivý úsmev.

"Jessica, nie som slepý a hoci vieš dobre klamať, no teraz ti to nejde." Prevrátila som očami a povzdychla si.

"Pohádali sme sa." 

"Nič viac? Nič viac mi nepovieš, len to že ste sa pohádali?" Zmraštil čelo.

"A čo čakáš, že ti poviem?" Nadvihla som obočie.

"Dôvod prečo ste sa pohádali." Mykol plecom.

"Do toho ťa nič nieje." Žmurkla som na neho.

"Ale áno! Alex je môj brat a..." Skočila som mu do reči.

"Tak choď za ním, je to predsa tvoj brat." Nahnevala som sa na neho a bola na odchode.

"Áno a tvoj manžel." Zastala som v kroku a dopadla na mňa obrovská ťarcha.Nevedela som, čo mu na to povedať, tak som len stála. 

Našťastie som mu bola chrbtom. Nevidel tak slzy, ktoré som mala v očiach. Neviem, či boli spôsobené tým, čo povedal ale bolo len jedným slovom z toho.

"Manželka.." Šepla som potichu a zrútila sa na zem. Úplne som sa rozplakala. Počula som ako James preskočil zábradlie a dobehol ku mne.

Kľakol si ku mne a stiahol ma do náruče. Plakala som. Plakala som nad svojím manželstvom. Áno znie to blbo, ja viem.

"Pšt, bude dobre neplač." Tíšil ma. Z neba začali padať kvapky a dopadali na zem. Nebo plakalo so mnou. Aspoň som v tom nebola sama.

"Jessica, pozri na mňa." Chytil mi tvár do rúk a donútil ma tak pozrieť mu do očí. Všetko som videla rozmazane kvôli slzám.

"Všetko sa napraví a bude to dobré." Hladil ma po líci a zotieral tak slzy. Nič som nepovedala, len som prikyvovala.

Opäť som sa mu zvalila do náruče. Už som toľko neplakala, pomaly som sa upokojovala. Ešte chvíľu sme boli na balkóne a potom sme sa presunuli dovnútra.

Ľahla som si na posteľ a James mi spravil čaj. Doniesol mi ho, vraj je to nejaký čaj na upokojenie. Myslím, že to mi padne vhod.

"Vypi to a trochu si pospí, keby niečo zavolaj ma, budem vedľa." Usmial sa na mňa a odišiel. Poriadne som si odpila z čaju a pohodlne si ľahla.

O chvíľu mi spánok opantal zmysly a ja som zaspala.

***

V celom dome bol počuť krik. Nechápala som, čo sa deje, keďže som spala celú noc. Vyliezla som z postele a išla von z izby do obývačky.

Vošla som dnu a všetci ma úspešne ignorovali. Nič nerobili iba po sebe jačali. Nechápala som to.

"Hej! Čo sa to tu deje?" Skríkla som po nich. Pozreli na mňa. Mona sa dala na odchod, James stál oproti Alexovi, zatiaľ čo Alex vraždil pohľadom mňa aj Jamesa.

"Byť tebou, tak som ticho, pretože toto sa deje kvôli tebe." Zastavila sa pri mne Mona. Dala veľký dôraz na slová kvôli tebe.

"Vysvetli mi niekto, o čo sa tu jedná?" Nechápavo som na nich pozerala.

"Sa netvár, že o ničom nevieš." Hodil predo mňa na zem noviny a neodpustil si hnusný pohľad na mňa a Jamesa.

Zohla som sa po noviny. Už len titulná stránka ma dostala na kolená. Podvádza ho? Prečítala som si v duchu názov článku.

Na fotke som bola ja a Will ako sa objímame v kaviarni. Nalistovala som si stránku a prečítala si to celé. 

Musela som sa posadiť, lebo som to nezvládala. Celý článok bol o tom, ako údajne vraj podvádzam Alexa. 

Zdesene som pozrela na Jamesa. Tomu však z očí sršalo, že to nieje to najhoršie.

"Alex si myslí, že spolu niečo máme." Prehovoril. Zatočila sa mi hlava, a keby nesedím tak mrdnem na zem.

"Č-čo?" Zakoktala som.

"Videl ma ako odchádzam z tvojej izby, a tak si domyslel, že sme spolu niečo mali. A ako všetci poznáme Alexa, nenechal si to vysvetliť."

"Ja, nemám nič s Willom a už tobôž nie s tebou." Zložila som si hlavu do rúk a dlho bojovala so slzami.

"Ja viem, ale on si myslí niečo iné." Povzdychla som si a postavila sa.

"Kam ideš?" Spýtal sa ma.

"Beriem veci do vlastných rúk." Prehovorila som za jazdy a vybehla hore schodmi až ku Alexovej izbe. Neklopala som ani nič, len som vbehla dnu.

Pozrela som na Alexa. On na mňa. Potom sa pozrel pred seba, no ja som stále visela pohľadom na ňom.

"Alex, musíme sa porozprávať." Zabuchla som za sebou dvere a postavila sa do stredu izby.

"Tak začni." Vyzval ma.

♦♣♠♥

Ahojte zlatíčka :)

Viem že ma neznášate za ukončovanie častí, no mňa baví Vás nechávať v napätí :P

DÔLEŽITÉ:  No zlatíčka moje, nieje žiadne tajomstvo, že sme pomaly na konci príbehu :/ Ale nezúfajte dvojka bude, a budete sa mať načo tešiť ;)

OTÁZKA: Chcete, aby som na dvojku spravila novú knihu, alebo mám pokračovať do tejto? :)

❤