Mafia nás spojila

Kapitola 44- "V káve to nebude."

Rozzúrená som si išla spraviť kávu. Nepijem ju moc často, no teraz som ju potrebovala. V kuchyni už bol James.

Opieral sa o linku a vyškieral sa. Po chvíli mi poprial pekné ráno.

"Bolo by pekné, keby ho hentá krava nepokazí." Prevrátila som očami a naliala si kávu.

"Hej videl som, ako z hosťovskej vychádza polonahý chalan a počul som krik. Išiel som sa pozrieť a videl som ako ju držíš pod krkom." Zasmiali sme sa.

"Teraz som rád, že som s tebou za dobre." Zasmiala som sa a buchla ho do ramena.

"Nemám dôvod na to, aby som ti ublížila." Žmurkla som na neho a odpila si z kávy.

"Joj, normálne si mi zlepšil moje skazené ráno." Usmiala som sa na neho. Spravil gesto v podobe, že si niečo odhŕňa z ramena a povedal, že to on robieva furt.

Vyprskla som do smiechu už len, kvôli tomu gestu z rukou. Pokrútila som nad ním hlavou a všimla si Alexa.

"Ahoj." Zborovo sme sa mu pozdravili. Pozreli sme na seba a zasmiali sa.

"Čo máte v tej káve primiešané?" Začudoval sa Alex a zobral mi šálku s kávou. Odpil si z nej a podal mi ju nazad.

"V káve to nebude." Pokrútil hlavou a posadil sa na stoličku.  O chvíľu prišla do kuchyne Mona. Zazrela po mne.

Prekrútila som očami a radšej si odpila z kávy. Mala som, čo robiť, aby som jej tú kávu nevyprskla do tváre.

"O niečo som prišiel?" Nechápal Alex. S Monou sme na seba hnusne pozreli. Vo vzduchu viselo napätie.

"Opýtaj sa svojej ženičky." Prihlúplo sa usmiala a odišla so založenými rukami preč. 

"James, prosím ťa, povedz mu to." Povzdychla som si a odišla do svojej izby. Tam som sa zavrela a až do obeda odtiaľ nevyšla.

Nemala som chuť sa stretnúť s Monou. Popravde ani s Alexom, nebola som pripravená sa mu pozrieť do očí a priznať sa.

Nanešťastie ma hlad prinútil vyliezť z mojej komnaty. Potichu som zišla dole do kuchyne a nabrala si obed.

Zostávalo mi už len posledné sústo. Počula som kroky po schodoch. Rýchlo som do seba hodila poslednú lyžičku.

Do kuchyne prišiel akurát Michael, keď som prehĺtala sústo ryže. Zabehlo mi. Začala som sa dusiť, no po chvíli ma to prešlo.

"Kľud to som len ja." Zasmial sa Mike.

"Sa ti povie, že kľud." Odpila som si z džúsu.

"Ja viem." Povzdychol si a posadil sa na stôl. Vyhupla som na linku a pohodlne sa usadila.

"Jess, volal mi otec, musím sa vrátiť." Oznámil mi. Smutne som na neho pozrela.

"Nemôžem ísť s tebou?" Opýtala som sa ešte smutnejším hlasom.

"Jess, musíš to vyriešiť, nemôžeš sa skrývať." Podišiel ku mne.

"Ja viem, ale ja sa bojím jeho reakcie." Priznala som.

"Nemáš sa čoho báť. Alex je dosť rozumný a až moc zamilovaný na to, aby ti nejakým spôsobom ublížil." Pousmial sa a pohladil ma po líci.

"O koľkej odchádzaš?" Zmenila som tému.

"O chvíľu." Pousmial sa.

"Joj, budeš mi tu chýbať." Objala som ho a potom odišiel. Chvíľu som len tak sedela na linke, keď zrazu došiel Alex.

"Jessica, ty sa mi vyhýbaš? Ak áno, tak mi povedz prečo? Ja vážne neviem, že by som niečo spravil." Prehovoril tichým hlasom.

Nepozrela som sa na neho ani nič nespravila. Len som zoskočila z linky a čo najrýchlejšie a najtichšie odišla.

Začula som ako si Alex povzdychol. Spravila som to isté a pokračovala vo svojej ceste. Zavrela som za sebou dvere a skĺzla sa dole po nich.

Pokrčila som si kolená a sklonila medzi ne hlavu. Rozplakala som sa. Uvedomila som si ako veľmi som to pokazila.

Došlo mi, že to voči Alexovi vážne nieje správne a mal by sa o tom, čo najskôr dozvedieť. Bez ohľadu na to ako bude reagovať.

Pozviechala som teda všetku svoju odvahu a išla za Alexom. Počula som ako išiel do svojej izba, tak som si to namierila priamo tam.

Zotrela som si už aj tak zaschnuté slzy a vyšla hore. Zastala som až pred dverami jeho izby. Nádych a výdych. Stačilo už len zaklopať.

♣♥♠♦

Ahojte zlatíčka :) Nová časť je na svete po asi týždni :/ Viem, že som sľúbila, že budem viacej aktívna teraz, no naozaj nemám čas písať :/ Tak tú máte takú kratšiu časť, no fakt už sľubujem, že sa budem snažiť nájsť si ten čas a písať pravidelne :) 

Inak opäť sme podrástli už máme takmer 15k readings a každým dňom sa to zvyšuje, za čo som neskutočne rada a mrzí ma potom ešte viac, keď nevydávam časti ♥

♥ Aj Lav júúúú♥