Posledná

44. Hor sa na more!

Zajtra sa vydáme opäť na cestu. Keďže dnes sa zjavne ani jeden z nás necíti na to niekam ísť," rozhodla Lyra a nikto nemal žiadne námietky. Dnes už sme sa mohli tešiť len na dobrý odpočinok.

Celý deň prebehol lepšie a kľudnejšie než som mohol očakávať. Naša skupina sa začala viac zbližovať. Akoby medzi nami spadli isté bariéry, ktoré nás držali od seba. Večerné pozeranie na hviezdy s Lyrou, bol však pre mňa úplne iný zážitok, ktorý sa mi zaryl ako do srdca tak aj do hlavy. Mal som neskutočne zvláštny a nostalgický pocit. Sedeli sme tam spolu v tichu, možno hodinu, možno dve, až kým sme sa obaja nepobrali do svojich izieb a ríše snov.

Ráno nás na stole už čakali raňajky a taktiež naše vaky boli pripravené. ,,Spravil som raňajky a zbalil nám jedlo a základné potreby ďalej na cestu. Myslím si, že Kirii to vadiť nebude," povedal Nathaniel sediaci za stolom s zelenou šálkou v ruke, z ktorej sa parilo a on pomaly srkal horúci a určite veľmi sladký čaj. Nathan zbožňuje všetko sladké. Sadol som si k nemu a pustil sa do vajíčok, ktoré sa na mňa usmievali z taniera. ,,Som zvedavý kam nás tá mapa zavedie," podotkol Nathan. ,,Ja tiež. Myslím, že ešte tieto dni budú ešte náročné," podotkol som. ,,Myslím, že sa ešte o sebe dozvieme veľa vecí," povedal Nathan na čo sa mierne zamračil a odpil si z jeho sladkého čaju. Z jeho reakcie som mal pocit, že nám niečo tají. No, rozhodol som sa to nechať tak, ak nám to bude chcieť povedať, povie to sám od seba. Všetci povychádzali z izieb a prípravy na cestu začali. ,,Máme všetko?" spýtal sa Rick pozerajúci sa okolo seba. ,,Myslím, že áno. Ani sme toho moc nemali," podotkla Lena zaväzujúc si šnúrky na jej vysokých topánkach.

Všetci sme vyšli a pred chalúpkou na nás už čakal Dark. Mám pocit, že sme sa za týchto pár dní všetci neskutočne zblížili. Medzi našou skupinou už nebola taká napätá atmosféra. ,,Ahoj veľký chlapec ako si sa vyspal?" spýtala sa Lena, ktorá podišla k nemu a Dark sa k nej sklonil, aby ho mohla pohladiť po nose. ,,Veľmi rýchlo si sa s ním spriatelila?" povedal Aaron pozerajúci pochybovačne na Darka. ,,Veď je to neskutočne zlatý dráčik," povedala so širokým úsmevom na tvári. ,,A ty si jeden z vychválených a krvilačných zabijakov," zasmial sa Chris. Dark len prikývol na poznámku o tom, že je zlatý. ,,Nelichoť mu toľko, lebo sa mu to dostane do hlavy," zasmiala sa Lyra ako k nám podišla. ,,Ak sme všetci pripravení, môžme vyraziť," vyhlásila a my sme všetci prikývli.

Pobrali sme sa k východu z jaskyne, no až keď sme sa dostali úplne na koniec sme zistili, že cesta von nie je. ,,Prečo tu nie je ten východ z jaskyne?!" spýtal sa zhrozene Chris. ,,Kiria použila kúzlo, keď sme sem vošli, aby zavrela vchod. Myslím, že takto sa von nedostaneme," skonštatoval Aaron pri tom ako buchol päsťou do steny. Všetci sme ostali zamyslení ako ďalej. ,,Táto jaskyňa je v svojej podstate kráter pod kúzlom," povedala Lyra držiac sa za bradu a premýšľajúc. ,,Čiže je veľmi jednoduchá možnosť ako sa odtiaľto dostať. Bude to pre vás nový a nezabudnuteľný zážitok?" povedala s úškrnom na tvári ako sa pozrela na Darka. Ten na sekundu vyzeral prekvapene, no potom mu došlo čo myslí, tak ako aj nám.

Dark stál na strede lúky pripravený zlietnuť, ako sme mu mi všetci sedeli na chrbte. ,, Prečo musím byť na konci ja?" spýtal sa pohoršene Rick tlačiac sa na Lenu a zvierajúc ju okolo pása. ,,Smola každý musí niekde byť! Držte sa!" zakričala na nás Lyra ako Dark rozprestrel svoje obrovské čierne krídla. Preniesol svoju váhu viac na predné nohy a potom vzlietol. Adrenalín mi zaplnil celé telo. ,,Wooohoooo!" zvýskol som, ako všetci za mnou. Leteli sme vyššie a vyššie. Dostali sme nad oblaky. Bol to neskutočne krásny pohľad. ,,Vitajte v oblakoch," povedala Lyra, ktorá sa narovnala a rozprestrela svoje ruky. Otočil som sa a videl som rovnaký úsmev ako som mal na svojej tvári i na ostatných. ,,Kam teraz Lena?" spýtala sa Lyra, ktorá musela trochu kričať, aby ju mohla počuť. ,,Prístav, na ktorom sa máme nalodiť je v Parone. Odtiaľ dáme súradnice kapitánovi lode a on už nás dovezie na miesto určenia," povedala Lena. ,,Prečo tam proste nedoletíme na Darkovi?" spýtal som sa upierajúc svoj pohľad na Lyru. ,,Nebolo by to nemožné, no pre Darka by to bolo náročné. Musel by letieť dlhú cestu s nami na chrbte. Draky sa pred dlhými cestami zbavujú nadbytočných vecí i jedla v ich tele. Ak vedia, že cesta bude dlhá nejedia aj niekoľko dní pred tým. Tým pádom ich sila je oslabená a prednostne využívajú vietor a plachtenie na ušetrenie sily. Ak by nás niesol musel by využívať aj viac jeho fyzickej sily. To by bola v tom prípade veľmi náročné. Taktiež nájsť miesto na pristátie nie je najľahšie. A sú miesta kde drak pristáť môže no ľudia nie," vysvetlila mi Lyra a ja som len prikývol. Bol som prekvapený ako málo toho ešte vieme o drakoch.