Posledná

26. Ples

A tak naša cesta zmenila o niečo smer a vybrali sme sa na návštevu tamojšieho kráľa. 

Aaron sa šinul cez les, akoby v ňom prežil celý život a nemohlo ho nič zastaviť. Poriadne sme za ním nestíhali. Zjavne to začalo vytáčať aj Ricka lebo za ním zakričal:,,Aaron čím skôr tam prídeme tým dlhšie tam budeme musieť trčať!" Aaron sa prudko zastavil a otočil sa. Prešiel na koniec celej našej skupiny a čakal kedy sa pohneme. Christian sa znova zaškeril a začal kráčať. Pohli sme sa za ním. Teraz nás však Aaron neskutočne brzdil. ,,Aaron pridaj trochu!"zvolal na neho Andreas, ktorému to tempo bolo proti srsti. ,,Prečo sa ti tak protiví tam ísť?" Spýtala sa ho Lena. Ja som sa pousmiala. Ano neviem prečo, ale celá táto situácia mi prišla úsmevná. ,,To je jedno," odfrkol Aaron. Znova sme sa pohli. Ja s Lenou sme boli vpredu a chalani vzadu. Smiali sa a doberali si Aarona netuším presne za čo, ale konečne sa atmosféra uvoľnila.

Dostali sme sa do mesta Sajemen. Rybý trh bol v plnom prúde, každý sa snažil zákazníkov presvedčiť o kvalite jeho tovaru. Bolo to prvý raz čo som taký trh videla na vlastné oči. ,,Poď Lyra," povedala Lena a potiahla ma za ruku za ostatnými. Christian nás doviedol k lodi, ktorá nás mala odviezť do kráľovstva kráľa, ktorého meno som už dávno zabudla. Loď bola drevená na stožiari visela biela plachta. Nebola ničím zvláštna. Po drevenej doske sme prešli na jej palubu. ,,Vitajte vaše Veličenstvá a vy ostatní," povedal chlap v hnedom kabáte, cez ktorý išla šerpa. Posledné slovo doslova vyplul. Bol to zrejme kapitán lode. Veľmi vtieravý kapitán lode. Celé cestu ako nám ukazoval palubu sa 'ich Veličenstvám' pchal do zadku. Keď konečne skočil a odišiel po svojom Rick povedal: ,,Ten je taký príjemný ako osina v zadku." Christian sa usmial a pokrútil hlavou. Loď sa konečne pohla. Bol to zvláštny pocit na takej veľkej lodi. Jediná loď teda skôr loďka, na ktorej s išla bola tá Prevozníkova. Aaron s Rickom sa niekam vytratili. Christian išiel zasa niekam s Lenou a Nathanom. V kajutke do, ktorej nás nakoniec kapitán zaviedol sme ostali len ja a Andreas. Cítila som na sebe jeho pohľad. Otočila som hlavu keho smerom a naše oči sa stretli. ,,Lyra," oslovil ma a podišiel bližšie, ,,chcem sa ťa niečo opýtať." ,,Pýtaj sa!" vyzvala som ho. ,,Čo sa deje? Spravil som ti niečo? Od toho večera si iná," povedal. A jeho smaragdovo zelené oči sa zaleskli. Áno spravil. Mala som sto chutí vysloviť to. ,,Lyra, hnevom sa nič nevyrieši," začula som v hlave Darkov hlas a až potom som si uvedomila, že zatínam päste a zarývam nechty do kože i do zranenia, ktoré ma začalo páliť. Nádych a výdych. ,,Lyra," znova ma oslovil a chystal sa niečo povedať no prerušila som ho: ,,Andreas nechaj to tak dobre! Nechaj to tak," prvúvetu som vyslovila trochu hlasnejšie, ako som chcela. Druhá však prešla do ticha. Čo najrýchlejšie som vyšla z kajuty. Snažila som sa zahnať slzy, ktoré mi prichádzali do očí spolu so spomienkami na Astrid a Ilarona. Keďže v kajute bolo prítmie slnko ma jemne oslepilo. A to ešte prispelo k slzám. Podišla som k boku lodi. Pozrela som sa cez palubu a snažila som sa zahnať slzy. Prvá slza mi stiekla po líci. Nádych, výdych. Opakovala som si. ,,Nebodaj si princeznička udrela prstík ,keď plače, alebo jej chýba otecko a mamička," počula som vedľa seba hlas. Stál tam Rick. Na tvári mal úškrn, ktorý by ste najradšej zakopali pod zem. Jeho oči hrali pobavením na moju osobu.
Moje oči sa znova začali plniť slzami, ktoré som takmer zahnala. Pozrela som sa Rickovi do očí. Jeho úškrn razom zmizol. ,,Nič o mne nevieš Rick! Strč si tie svoje slová niekam!" Skríkla som a tým  na nás upútala pozornosť. ,,Čo sa deje?" prišiel za nami Aaron. Rick na mňa stále upieral svoj zrak a mala som pocit, že ľutoval to čo povedal. Ale to je absurdné, lebo to je Rick. Rukou som si utrela slzy, ktoré bránili môjmu zraku. ,,Lyra...." oslovil ma Aaron, ale ja som ho prerušila: ,,Všetko je v poriadku," povedala som kľudne. Otočila som sa na päte a rozhodla sa odísť čo najďalej sa dalo. Andreas vyšiel zrovna s kajuty a pozrel sa na mňa jeho výraz tváre zmäkol. Pobrala som sa čo najrýchlejšie preč. Niekto sa rozbehol za mnou. Prešla som rýchlo do kajuty a zavrela za sebou dvere, ktoré som predtým vytrhla Andreasovi z rúk. Sadla som si na stoličku, ktorá bola pri okne. Slzy sa mi pustili prúdom. Pocit odlúčenia od života, ktorý som žila. Odlúčenie od Darka. ,,Lyra," snažil sa so mnou rozprávať, ale ja s mu v tom bránila. ,,Lyra to som ja Lena. Môžem ďalej?" Spýtala sa. Neodpovedala som a ona vstúpila. Zavrela za sebou dvere. ,,Čo sa stalo? Mne to môžeš povedať. Je to kvôli tomu čo povedal Rick? Chýbajú ti rodičia. Viem ako sa cítiš aj mne chýbali prv...," prerušila som ju. ,,Ja som rodičou nepoznala," povedala som a smrkla. ,,To... to som nevedela. Prepáč," povedala a pozrela dole. ,,To je v poriadku," povedala som a utrela som si slzy. ,,Spravila som moc veľkú scénu?" Spýtala som sa. Ona sa len pousmiala: ,,Len trošku. Ale Ricka s takého prekvapeného ešte nevidela," povedala a uchechtla sa.

Konečne sme dorazili do kráľovstva. Všetci sme si nastúpili do koču. Rick a Andreas ma prepalovali očami, zatial čo sa Nathan snažil uvoľniť atmosféru. Konečne sme prišli na kráľovský dvor. Prišiel za nami sluha no zostal zhrozený. ,,Vaše Veličenstvá, ospravedlňte moju trúfalosť toto povedal, ale v takýchto šatách sa chystáte na ples?" Spýtal sa. ,,Aký ples?" Spýtal sa Christian. ,, Na Vaše privítanie," povedal sluha a znova sa poklpnil.

Takže posledná časť v starom roku 2018. Dúfam, že sa zapáči. A samozrejme Vám chcem poďakovať za všetky komentáre, voty a podporu v mojom písaní. Takže veľké ĎAKUJEM!😊