Posledná

46. Roderick

Táto časť bude Rickov backstory.

Ulice plné ľudí, ktorí prekrikujú jeden cez druhého. Stánky plná jedla a najnevídanejšieho zbožia. Malý chlapec s havraními vlasmi sa náhliac cez túto rušnú ulicu. Jeho dve malé rúčky pevne zovierajúc hnedý batoh, ktorý je väčší než on. ,,Aaah, mladý Roderick!" niekto skríkol, na čo chlapec obrátil svoje modrastné oči tým smerom. ,,Dobrý deň," pozdravil a pobral sa za pekárom, ktorý držal v ruke peceň chleba. ,,Pozri čerstvý z pece vezmi si ho a pozdravuj matku," povedal s úsmevom. Rick sa na neho však len skepticky pozrel. ,,Viete, že vám nemôžem zaplatiť. Ste hlúpy, každý deň mi dávate chlieb a nechcete nič späť," povedal, na čo pekár len krútil hlavou. ,,Oh, no toto. Označiť ma za hlúpeho, vidím, neomalený ako vždy. Počul si niekedy o dobrosrdečnosti chlapče?" spýtal sa a mierne sa zasmial. ,,Nič nie je zadarmo. Ale, ďakujem," povedal Rick a vzal si chleba a rozbehol sa preč. ,,Ach, dieťa," povedal pekár, pozerajúc sa za Rickom a krútiac hlavou.

Malý chlapec dobehol k chalúpke, ktorá bola obklopená kvetmi všetkých farieb. Otvoril bránku a vbehol dnu. ,,Mama!" zakričal ako za sebou zabuchol vchodové dvere. Vyložil svoj ťažký vak na stoličku a začal vykladať jeho obsah. Spoza rohu vyšla vysoká a štíhla žena s dlhými tmavo-hnedými vlasmi. Jej tvár bola však prepadnutá a  pod očami mala kruhy. ,,Synček už si doma," usmiala sa a sadla si na jednu zo stoličiek , ktoré boli pri stole. ,,Vyzeráš horšie a horšie. Nemala si vyjsť z postele. Choď späť spravím ti niečo na jedenie," povedal Rick prikladajúc svoju rúčku na jej tvár. ,,Oh, nie už tak robíš až až zlatíčko," povedala a usmiala sa. No, vedela, že jej syn jej aj tak nedovolí pomôcť. ,,Ten pekár mi opäť dal chlieb, vraj ťa mám pozdravovať," povedal ako odkrojil kúsok a podával jej ho. ,,Uvarím zemiakovú polievku," povedal a začal robiť potrebné prípravy. Jeho matka sa len mierne usmiala. Chvíľu sedeli v tichu a na to sa ozval hrozný kašeľ. Rickova matka si prekryla ústa vreckovkou, na ktorej sa objavili kvapky krvi. Kolená sa jej podlomili a ona sa zviezla na zem. ,,Mama!" vykríkol a rýchlo ju chytil a pomohol sa jej opäť postaviť. ,,N-nemal by si sa moc približovať. Chytíš to aj  ty," povedala. ,,Nezmysel. Poď!" zavelil a odviedol ju do izby. Od toho momentu to bolo len horšie a horšie. Rick nespával celé noci, počujúc ako sa jeho matka dusí kašľom.

V jeden deň Rick nervózne podupkával pred izbou jeho matky. Po niekoľkých momentoch, ktoré vyzerali ako večnosť, vyšiel z dverí vysoký muž a smutne pozrel na Ricka. ,,Je mi to ľúto chlapče, tuberkulóza tvojej matky sa zhoršila. Toto budú jej posledné momenty," povedal ako položil svoju veľkú ruku na jeho rameno. Rick vtedy zamrzol na mieste, nemohol uveriť tomu čo počul. Jeho malé telo sa roztriaslo. ,,Mal by sa s ňou rozlúčiť," povedal doktor opäť tichým hlasom. V Rickovi sa však búrili všetky emócie, smútok a hnev sa prelínali jeden cez druhého. Zaťal zuby. Celou svojou silou zrazil doktorovu ruku z jeho ramena. ,,Vy... vy podvodník! Šarlatán! Povedali ste, že sa môže uzdraviť! Že má šancu prežiť! Dal som vám naše úspory a teraz mi poviete, že zomrie!" kričal Rick na prekvapeného doktora. Vo víre emócií vybehol z chalúpky, jeho dych zrýchlený. Čupol si medzi kvety a slzy sa začali rinúť. ,,Prepáč, chlapče," ozvalo sa za ním. Bol to doktor, ktorý už držal všetky svoje veci a odchádzal. ,,Robil som, čo sa dalo. Je mi to naozaj ľúto. Tvoja matka si nezaslúžila takúto smrť," dopovedal a predtým ako odišiel mu venoval posledný pohľad.

Rick sa triasol učupený v kvetoch. Trvalo niekoľko minút, kým dostal svoje emócie aspoň trochu pod kontrolu. Nasledoval jeden veľký nádych. Pootočil svoju hlavu a zahľadel sa na biele ľalie. Obľúbené kvety jeho matky. Začal trhať jednu po druhej až kým nedržal celú kyticu. Postavil sa a pobral sa späť. Vošiel do izby, kde ležala jeho matka, so smutným úsmevom na tvári. ,,Priniesol som tvoje obľúbené," povedal a tým si získal jej pozornosť. ,,Roderick, zlatíčko. Že ty si ich vytrhal zo záhrady," povedala a chcela sa zasmiať,  z jej smiechu sa však stal kašeľ, ktorý priam trhal uši. Rick podišiel bližšie a kvety položil vedľa nej. Matka vyčarila úsmev zapojením posledných síl. ,,Roderick, dieťa moja. Už tu dlho nebudem. Otvor tamten šúflík," povedala pomedzi kašeľ. Urobil tak a vytiahol z neho medailón. ,,Dostala som ho od kráľa, ktorému som slúžila. Teraz je tvoj. Aj tvoj otec taký má. Ak sa niekedy nájdete spoznáš ho podľa neho," hovorila a Rickovi zovieralo hrdlo. ,,Buď statočný a silný. Si to najlepšie čo ma v živote stretlo. Ľúbim ťa dieťatko," povedala naposledy pohladiac Ricka po hlave. ,,Aj ja teba mami," povedal za čím nasledoval jej posledný výdych. Rick padol na kolená a slzy a krik sa niesli izbou.