41. Nový začiatok

306 30 8
                                    

Začal som strácať vedomie a posledné slová, ktoré som počul cez šum v mojich ušiach bolo: ,,Pospinkaj si. Nechcem ti ublížiť a dúfam, že mi odpustíš, že som tu nebola pre teba keď si ma potreboval krsňa moje," Potom bola už len tma a ticho.   

Tma. V ušiach mi bzučalo a v hlave treštilo akoby som nespal celé veky. S hlasným povzdychom som sa prevalil na druhý bok. Rukou som si pridržal hlavu a sadol som si. Cítil som sa ako pri tanci s bludičkami, ktoré vás točia stále dookola až kým od únavy neodpadnete.

Zaklipkal som očami a pomaly sa mi začali vracať sponienky na včerajšok. Kiria za mnou prišla a pokúsila sa ma zabiť. Teda nemyslím si, že sa to dá nazvať zrovna pokusom o zabitie. Netuším o čo jej išlo. Tým čo mi povedala ma zmiatla. Všetko do seba zapadalo, no zároveň ma to miatlo viac a viac.Zdalo sa mi to alebo ma nazvala krsňaťom? Vravela, že mojich rodičov som nepoznal. Uh, moja hlava je naozaj v bolesti.

Konečne som sa odvážil postaviť z pohodlia a istoty postele. Horko-ťažko som sa dostal k dverám a i ich otvorenie ma stálo veľa síl. V tom sa otvorili aj dvere na opačnej strane, v ktorých stál Rick s rovnakým výraz aký som mal ja. ,,Ale čo naša šípková princezná sa konečne zobudila. Na to, že si spal tak dlho vyzeráš hrozne," podotkol a sadol si k stolu, rukami podopierajúc si hlavu. ,,Že si to práve ty kto to hovoríš," vrátil som späť. Rick si len odfrkol a pousmial sa. ,,Prespal si zoznamovanie a veľmi iracionálne rozhodnutia," povedal mojim smerom. Pozrel som na neho s nechápavým výrazom a sadol si oproti nemu. ,,O čom to hovoríš?" spýtal som sa, masírujúc si čelo. ,,Všetci sme sa rozhodli pokračovať v čom sme začali, no s Lyrou sme mali opätovné zoznamovanie a hmm povedzme nový začiatok? Mal by si aj ty s ňou začať odznova," vysvetlil mi. V tej chvíli mi došlo, čo sa to tu deje. Ja a Rick vedieme normálnu konverzáciu. To sa ešte nestalo. Svoj prekvapený pohľad som presunul zo stola na Ricka. ,, Och bože prečo sa cítim, akoby som vypil tri fľašky vína a potom ma sprešovali kone?!" zastonal Rick. ,,Skôr by ma zaujímalo prečo sme na tom rovnako," podotkol som. Teraz sa už aj on konečne pozrel mojim smerom. Chvíľu sme sa na seba obaja dívali s prižmúrenými očami a následne si vrátil hlavu do dlaní a zastonal. Práve mám neuveriteľnú možnosť vidieť Ricka v zúboženom stave. Cítim sa rovnako a nemal by som si to užívať, ale nemôžem si pomôcť. Na tvári sa mi vyčaril úškrn, ktorému som nemohol zabrániť. ,,Môžeš sa prestať?! Ten tvoj úsmev cítim až sem. Ak nechceš, aby som ti ho vymazal vlastnoručne," zavrčal. Odfrkol som si. ,,Prepáč no nedá sa tomu pomôcť. Nestáva sa často, že ťa môžem vidieť v takomto stave?" uchechtol som sa na čo on pokrútil hlavou a mohol som vidieť jemný úsmev.

V tom sa otvorili dvere vedúce do chalúpky, v ktorých stál Nathan s vedrom vody. ,,Vidím, že konečne nie som jediný sám hore," povedal s úsmevom na tvári a pobral sa ku krbu. Vodu nalial do kotla a vzal jedno drevo z  prichystanej pahreby. Pobral sa opäť k dverám spolu s našimi nechápavými pohľadmi, ktoré ho nasledovali. ,,Hej Dark, mohol by si?" spýtal sa a vystrčil ruku spolu s kusom dreva z dverí. Ranné svetlo, ktoré vchádzalo do chalúpky cez otvorené dvere zatienilo tmavé mohutné telo. Na čo som sa vzpriamil a pozeral do dverí, moje oči klipkali akoby som videl prelud. ,,Len mi prosím nespáľ ruku," Nathan vyčaril na tvári ustráchaný úsmev. V tej chvíli bolo počuť jemné zavrčanie a Nathanova ruka sa začal triasť, prižmúril oči a ja som rozmýšľal čo spraviť. Následne na kus drevo fúkol jemný plameň a drevo sa rozhorelo. Veľké čierne telo sa vrátilo na svoje miesto a svetlo, ktoré bolo tienené opäť začalo prenikať do miestnosti a vypichávať mi oči. Zaskučal som a vrátil hlavu do dlaní. Nathan medzitým prešiel spolu s horiacim drevom ku krbu a rozohnil celú pahrebu. ,,Ako to robíš? Ako to, že ti nič nie je?" spýtal sa neveriacky Rick a musel som priznať, že sám som chcel vedieť túto odpoveď. Nathan sa zasmial a odpovedal: ,,Neboj to prejde ráno som bol na tom podobne. Spravím nám niečo na raňajky potom vám bude lepšie." Následne vyčaril na tvári jeho okúzľujúci úsmev pobral sa do miestnosti, ktorá sa nachádzala za krbom.

PoslednáWhere stories live. Discover now