Posledná

33. Útok

Medzitým som nechala emóciam voľnú cestu.

Slzy smútku mi na tvári vytvárali malé potôčiky. Naopak hnev mi lomcoval celým telom. Mala som toho dosť. Tohto všetkého. Tých ľudí, tvári a tej nenávisti medzi drakmi a ľuďmi. Nezostanem tu! Odletím s Darkom! Veď Mohanu môžem nájsť aj sama. Načo sú mi oni?! Vzlykla som. Rukou som si pretrela tvár. Zomierajú všetci, na ktorých mi záleží.

Pozrela som hore a kolená som si pritiahla pod bradu. Boli tu. Čiernu oblohu zrazu preťal dračí oheň. Okno teda dvere, ktorými sa išlo na terasu preletel ako šíp, ktorý za sebou zanecháva smrť. Na obloho som videla obrovské telá. Bolo ich päť. Prečo ich bolo len päť? ,,Dark? Si s nimi?" spýtala som sa. ,,Nie. Som na opačnej strane. Kde si ty?" nebol čas pýtať sa prečo je na opačnej strane. ,,V záhrade," povedala som. ,,Dobre. Zostaň tam!" povedal a znova nastalo ťaživé ticho. Dva draky zapreli svoje zadné končatiny do veží a zhodili ich. Zvyšok spaľoval všetko čo mal v ceste. Najednej strane som cítila uspokojenie. Tá druhá mala výčitky svedomia.

Znova stratená v myšlienkach som nepostrehla čo sa deje. Jeden z piatich drakov zmizol a ocitol sa presne predo mnou. Ťažko dýchal. Sklonil svoju hlavu. Pozerala som do jeho kryštálových očí. ,,Lyra? Čo tu robíš?" zaznela otázka. Drak sa priblížil a svoj nos jemne oprel o moje líce a čakal kedy ho pohladím. Moja ruka sa dotkla jeho šupín. Potom sa odtiahol. ,,Veď Dark letel s vami. Tak potom vieš čo tu robím Gio," povedala som. On sa na mňa nechápavo pozrel: ,,Nie Dark s nami neletel. To by som si všimol." Nerozumela som tak potom ako prečo? ,,Lyra prečo si tu! A čo to máš na sebe?" zavrčal Gio mojim smerom. Moje oči sa leskli. Nemo som na neho hladela. ,,Lyra!" skríkol niekto. Bolo to tak blízko a zároveň tak ďaleko. Otočila som hlavu za zvukom. Stál tam Rick, Aaron a Andreas. Gio pozrel na nich a potom na mňa a znova na nich.

Jeho telo sa naplo. ,,Ako si mohla?! Pridala si sa k nim! K našim vrahom?!" opovrhnutie a sklamanie sršalo z celého jeho tela. ,,Prečo?!!" zreval mi do tváre. Ja som ju mala stále otočenú na tých troch. ,,Lyra zabili Zifru! Našu matku! Starala sa o teba! A ty čo spravíš pridáš sa k týmto netvorom!!" Išiel z neho slová, ktoré ma ranili viac než čokoľvek. Zifra bola aj moja matka. Nepridala som sa k nim. Nikdy! Ale toto som nemala silu povedať. ,,Zrada!" zavrčal. ,,Od teba aj od Darka!" táto veta mi preťala srdce.

Gio vyletel do oblakov. ,,Nie," slabučko som šepla. Neviem čoho je schopný naštvaný Gio. Zradila som jeho dôveru. ,,Lyra vypadni odtiaľ!" počula som v hlave Darka. Ja som nechcela odísť. Nechcela som Giovi ukázať, že má pravdu, ktorú nemal. Niekto ma v tej chvíli chytil za ruku a vytiahol na nohy. Ťahal ma za sebou a ja som sa nechala. Bolo to akoby som utekala od problémov. Nevnímala som nič a nikoho, len Giove slová, ktoré sa zarývali stále hlbšie a hlbšie. Označil nás za zradcu. Čo ak si myslí, že sme pomáhali zabiť Zifru? Zrada rodu sa trestá smrťou. Prebehlo mi hlavou. ,,Nie. Nie. Nie. Nie," vyšlo mi z úst zároveň s vzlykmi.

Zrazu sme zastali. ,,Ste v poriadku?" ozval sa hlas. Prišiel mi, že prichádza z veľkej diaľky.  ,,Lyra," niekto ma oslovil. Nevedela som kto. A nebol ani čas odpovedať. Zrazu ma niečo vznieslo do vzduchu. Vedela som kto to bol. Bol to Gio. Pustila ma zem. Moje telo sa ocitlo v kŕči bolesti. Otočila som sa na chrbát. Giove mocné telo ma uväznilo vo svojom zajatí. Vrčal. Ja som sa triasla. Toto nie je on. A mala som pravdu. Jeho oči boli celé čierne. Už nemali kryštálovú farbu. Nešiel z neho ani náznak citu. Vyzeral akoby sám nevnímal. Začal sa ku mne skláňať bližšie. Vedela som čo sa deje. Stratil samého seba. Vtedy drakom sčernajú oči. Stáva sa z nich schránka bez duše a citov. Len zveri riadiace sa svojim inštinktom.

Darkove zadné nohy sa zrazu zapreli do Gia a odsotili ho odo mňa. Dark bol pripravený na boj. ,,Si v poriadku?" spýtal sa. ,,A-a ano. Dark on...," nedokončila som. Rýchlo som sa postavila na nohy. Pozerala som na Gia. ,,Ano ja viem Lyra. Je mi to ľúto," povedal. ,,Zachvíľu tu budú jeho bratia. Postaráme sa o neho. Ty bež preč!" povedal. On ma od seba odháňal. ,,Nie ja nikam nejdem!" sykla som. Toto sa už raz stalo. Nechcem aby sa to opakovalo.