Posledná

6. Sen a Dračí strom

V tom som si uvedomila: ,,Kde je Dark?"

Pýtala som sa dosť znepokojene. Astrid sa na mňa znepokojene a nahnevane pozrela. ,,To je teraz tvoja najmenšia starosť mladá dáma!" povedala prísnejšie ako som si myslela. ,,Ale aby som ti odpovedala u Darka to nebolo také vážne išiel sa najesť, nemôže predsa zostať hladný," povedala dosť nezaujato a nahnevane zároveň. ,,Ďakujem," povedala som Astrid. Tá už nebola nahnevaná len sa milo usmievala. ,,Sľúb mi že už to viac neurobíš! " povedala plná starostí. ,,Sľubujem, ale nebolo to také márne, prišli nový lovci!" vyhŕkla som zo seba a na lovci dala náznak odporu. Astrid sa zatvárila smutne. ,,Takže bude ďalší lov na draky," skonštatovala. ,,Áno a musíme dať vedieť drakom nech dačo nezdržujú v lesoch," povedala. ,,Áno o to sa postarám aj tak bu som tam mala s Darkom letieť," povedala som. ,,Nie, nie ty sa najprv vyliečiš ja sa o to postarám! " prikázala mi. Ja som si len povzdychla a konečne som si uvedomila že mi ostáva lepšie. To bude asi tým čo mi dala Astrid vypiť.

,,Už mi je lepšie Astrid naozaj, môžeme letieť." ,,Dobre teda ale ja a Ilaron pôjde upozorniť draky ktoré sa nachádzajú ešte dole v lese, dohodnuté?!" povie. ,,Áno samozrejme!" hodím sa jej okolo krku a objímem ju.

,,Dark? Kde si?" zakričím. ,,Tu som Lyra, ako rameno?" spýta sa ma. ,,Dobre. Vďaka Astrid a ty?" ,,Výborne, pripravená letieť?" na jeho otázku len prikývnem. Astrid už sedí na Ilaronovi pozrie na mňa so strostlivým pohľadom. ,,Daj si pozor Lyra si pre nás dôležitá," ,,Dám neboj sa," poviem jej. V tom okamihu odletí.

Nasadnem na Darka a spolu letíme naproti tmavej noci. Je to úžasný pocit. Vyletíme až hore k nebesiam nad oblaky obklopuje nás len tma, hviezdy a prekrásny mesiac. Lahnem si na Darka zavriem oči a užívam si let. Po chvíli ani neviem ako no upadám do krajiny snov. Ešte však počujem: ,,Dobrú noc Lyra." Na to sa pousmejem a nechám sa tým unášať.

(Lyrin sen)
Sedím na okraji skaly a pozerám sa na rozvitú krajinu. Zo zadu za mnou príde žena odetá v krásnych červených šatách s bielou výšivkou na rukávoch a spodku šiat je prekrásna. Dlhé čierne vlasy jej siahajú až po pás a kontrastujú s jej bledou pokožkou. A oči, tie má rovnakej farby ako ja čierne ako popol. V podstate sa na seba podobáme až na to že ja mám vlasy farby planúceho ohňa. Na krku jej visí medailón taký aký som vtedy videla v sne až na to že na tomto nestálo moje meno ale meno Aurora. Žena si ku mne čupla pohladila ma po vlasoch a dala bozk na líce. Pri tom mi na krk zavesila medailón z minulého sna ja s mojím menom .Potom sa postavila a vľúdnym hlasom povedala: ,, Nezabudni , som stále s tebou Lyra." Potom odstúpila a začali ju hltiť plamene. Mne vytiekla osamelá slza snažila som sa jej pomôcť no vzďaľovali sme sa od seba. Mohla som len sledovať ako ju hltia plamene. Upadla som do tmy.

,,Lyra, Lyra vstávaj, už sme tu," zobudil ma Darkov hlas. Pomaly som otvorila oči a uvidela som pred sebou skaly hôr. Boli sme v srdci drakov v ich rodisku. Dve skaly stojace pri sebe a tvoriace otvor osvetlené ohňom . Preleteli sme cez neho a pristáli na otvorenom priestranstve. Bolo tam mnoho drakov. Dračíc s malými dráčikmi i drakov seniorov. Nie, že by boli starý len už mali veľa rokov a aj veľa skúseností. Čím je drak starší, tým väčšiu úctu má od ostatných drakov.

Zosadla som z Darka a vybrala sa naprieč drakom. ,,Lyra, dieťa moje," zrazu niekto povedal a ja som sa prudko otočila a hodila sa okolo krku prekrásnej tmavo fialovej dračici. ,,Zifra, som tak rada, že som opäť tu," povedala som tichým hláskom. Zifra je, bola a vždy aj bude pre mňa ako moja mama. ,,Aj ja som rada, že ťa znova vidím," povedala mi. ,,Už sú tu všetci?" spýtala som sa. Prikývla a povedala: ,, Všetci čo tu majú byť," odpovedala mi. Prikývla som a odtiahla sa od nej. Vyštverala som sa na najbližšiu skalu a pískla som. Všetky draky na mňa upriamili svoju pozornosť. ,,Je mi ľúto ,že vám to musím oznámiť no do akadémie prišli noví lovci , takže ak by tam chcel niekto priletieť alebo by prelietal okolo nech si dáva veľký pozor. Je to nebezpečné. To bolo k tým nepríjemnejším správam no teraz by som vám chcela povedať, že som veľmi rada, že som medzi vami. A taktiež s teším až náš drahocenný dračí strom znova rozkvitne a bude spievať piesne a niektorým šťastlivcom aj povie čo ich čaká v budúcnosti. Dnes sa odnesú dary stromu a zajtra bude čas na ostatné, ďakujem za vašu pozornosť," skončila som môj dlhokánsky monológ a pobrala sa pohľadať Darka. Ach jaj, kde zas len ten drak zmizol.