Posledná

40. Tajomstvá

Táto časť bude opäť z Andreasovho pohľadu.

My sme sa na seba pozerala a snažili sa z tvári ostatných vyčítať aká bude naša odpoveď.

,,Nemusíte odpoveď hneď. Prosím oddýchnite si a premyslite si to. Za každým z vás prídem osobne a budem chcieť počuť odpoveď," povedala. ,,Čo ak nebude naša odpoveď, taká akú čakáte?" spýtal sa Rick. ,,Potom sa budem musieť uistiť, že na toto všetko zabudnete a že Lyre nebudete stáť v ceste," odpovedala mu s chladom v očiach a úškrnom na tvári. ,,Teraz vám radím, aby ste využili čas na premyslenie, lebo verím, že nájdete tú správnu odpoveď," povedala a vošla do chalúpky. ,,Toto je absurdné! vyhŕkol Nathan. ,,V tomto s tebou musím súhlasiť," povedal Rick bez emócie. ,,Prečo to aspoň  nezvážime?" opýtala sa Lena. ,,Tu nie je čo zvažovať Lena!" prevráti očami Christian. Lena sa postaví a pozrie sa na všetkých z nás. ,,Vám to nedochádza?! Tu sa deje niečo veľké. Niečo čo nám bolo celé tie roky tajené! Predtým mi to nedochádzalo, ale pozrite sa, celé tie roky sme boli odrezaný od sveta! A myslím, že nie som jediná, ktorá má zahmlené spomienky. Nie som jediná, ktorá zabudla na niektoré časti svojho života. Tá žena vie viac než mi a možno má pravdu a všetko má dôvod. Neviem ako vy, ale ja chcem konečne vedieť čo sa tu deje! Takže prečo to nezvážiť?!" dokončila svoj monológ a rozhodila rukami.

Mala pravdu. Môj starý otec ju chcel nájsť celé roky. Teraz mám  možnosť splniť jeho sen, ktorý nestihol dokončiť. Lena nás prepaľovala  očami, okolo nás padlo ťaživé ticho. ,,Vravela, že si môžeme oddýchnuť však? Poďme využiť aspoň to," povedal Nathan a pobral sa do chalúpky. Za ním sa potom vydala Lena, Aaron, Rick. Christian zostal sedieť a pozoroval. ,,Myslím si, že tieto posledné dni boli pre nás všetkých ťažké, ale ty vyzeráš nejako viac zničený než my," povedal stále ma pozorujúc. ,,Ja už neviem čomu veriť, kto som, jediné čo viem je, že som zmätený z celej tejto situácie," povedal som a vložil si tvár do dlaní. ,,To sme všetci. Mám však pocit, že všetkých nás niečo spojuje. Hlavne teba a Lyru, možno to je dôvod prečo to tak prežívaš. Mal by si využiť možnosť odpočinku, ako my všetci," postavil sa a potľapkal mi po pleci. Potom sa tiež pobral to chlácholivého pokoja chalúpky.

Vošiel som teda i ja. V strede bol veľký drevený stôl, za ktorým sedela Kiria pozerajúc na dvere. Za ňou ticho plápolal ohník, ktorý osvetľoval chalúpku a robil ju ešte útulnejšou. Kiria na mňa pozrela svojimi svietivými očami, až teraz som si všimol, že jej oči pripomínajú oči mačky. Lakťami sa oprela o stôl a zopäla ruky, ktoré si priložila k brade. Zakrývala si síce ústa, no mohol som vidieť ako sa jej nadvihli kútiky v širokom úsmeve. Jej ruky sa zrazu rozpojili a ľavá ruka ukázala na jedni z dvier, ktoré boli na konci miestnosti. ,,Tamtá izba je ešte voľná," povedala a vyčarila nežný úsmev. Pozrel som sa lepšie po okolí chalúpky. Po obvode celej miestnosti boli dvere vedúce nevedno kam, niektorá boli zrejme izbami z iných sálala zvláštna energia. Prikývol som a pobral sa do izby, na ktorú stále ukazoval jej dlhý prst. Zabuchol som za sebou dvere a ocitol som sa v jednoduchej izbe celej z dreva. Oproti dverám sa týčila posteľ, ktorá v tejto chvíli vyzerala veľmi pohodlne, moje celé telo ma prosilo, aby som sa do nej hodil. Zhodil som na zem ruksak a meč som oprel o stenu, vedľa dverí. Odkopol som topánky z mojich nôh a s povzdychol skočil tvárou do postele. Bola taká mäkká a príjemná, všetky moje napäté svaly sa začali pomaly rozpúšťať do  páperových perín. Objal som podušku a tým som si ju pritiahol k sebe bližšie. Po chvíli som sa otočil na chrbát a oči si prekryl rukou. Takto príjemne už som sa dlho necítil. Zmenil som sa a veľmi, už nie som sám sebou. Nesprávam sa ako ja. Čo sa to so mnou deje?

Znova som zmenil polohu a prevrátil sa na bok. Chcem pokračovať ďalej v tejto ceste, o ktorej nakoniec ani nemáme tušenie do čoho sa ženieme. V tomto zvláštnom zložení ľudí, ktorí sa ani poriadne nepoznajú. Nevieme čo jeden od druhého čakať.  Prečo práve my? Prečo si nepamätáme časti nášho života?  Celé toto je šialené! Nič nedáva zmysel! Moje oči sa začali zatvárať a ja som sa začal poddávať tomuto pocitu pohodlia a bezpečia.