Posledná

40. Klamstvá

Vyskočila som na Darka a ten v okamihu vzlietol. Vyleteli sme von do zimy, no to bolo to posledné čo ma trápilo. Musela som si utriediť myšlienky. Necítila som hnev voči Kirii. Cítila som po prvé, že to tak bolo správne a sama neviem prečo. Cítila som sa len zmätená.

Pritisla som svoje telo bližšie k Darkovi. Mám pocit, že moja hlava vybuchne. Všetci okolo mňa vedia viac než ja. Už keď som bola malé dieťa všetko tajili. Neupokojuje ma ani fakt, že si väčšinu vecí z môjho detstva nepamätám. A to čo vravela Kiria o Astrid, čo tým myslela? Dark som mnou pristál na neďalekom útese, z ktorého kraju by ste spadli do obrovskej rokliny. Dal okolo mňa jeho krídlo aby ma chránil pred studeným vetrom a snehom. ,,Čo sa to deje Dark? Do čoho sme sa to dostali? Prečo sme nemohli pokračovať v našich kľudných životoch?" spýtala som sa pozerajúc do diaľky. ,,Ja neviem Lyra," povedal a pozeral sa tým istým smerom ako i ja. Odfrkla som si a pokrútila hlavou. Vedela som, že klame. ,,Vždy si vedel viac ako ja Dark!" sykla som. ,,Prečo mi konečne nepovieš o čo tu ide?" rozhodila som s rukami a pozrela sa mu do očí. ,,Nech ťa ani nenapadne mi povedať, že to nie je na tebe povedať mi to!" Dark pohľad pochmúrnel. ,,Lyra, pozri viem viac ako ty ,no nie všetko. Chýbajú ti spomienky a ak by som ti povedal čo viem, len by som ťa mohol viac zmiasť. Tvoje spomienky sa ti musia vracať postupne," povedal a snažil sa ma bližšie privinúť k jeho hrudi. Ja som sa však zaprela a odstrčila sa od neho. ,,Prečo mi to nechceš povedať?! Zo všetkých stvorení prečo máš práve ty predo mnou tajomstvá?! Myslela som, že ja a ty si nič netajíme! Si pre mňa všetko, sme jeden a ty mi nechceš povedať čo sa tu deje ani to kto som!" kričala som a posunula som sa od Darka ďalej. Dark zavrčal. Ešte nikdy na mňa nevrčal. ,,Vravíš to akoby si ty predo mnou nemala žiadne tajomstvá! Neviem všetko čo sa stalo kým sme boli odlúčení! Cítil som, že si sa bála! Myslíš, že mi to dalo spávať?! Keď som sa ťa spýtal čo sa deje, neodpovedala si! Vždy si to zahovorila!" kričal aj on a ja som nemala slov. ,,Ja, to je iné," povedala som už tichším hlasom. ,,Ako je to iné?! Lyra aj ty si pre mňa všetko a bojím sa o teba," povedal už aj Dark jemnejšie. ,,Prepáč," povedala som. ,,Aj ty mne, nemal som kričať," povedal na čo som ho objala. Toto bola naša prvá hádka a dúfam, že aj posledná. Uvedomovala som si stále viac, ako sa meníme. Chvíľu sme si len vychutnávali ticho, ktoré medzi nami zavládlo. Kým ho Dark neprelomil: ,,Myslím, že by si mala pokračovať s nimi v ceste." Prekvapene som naňho pozrela.

,,Prečo?" bolo jediné čo som zo seba dostala. ,,Myslím, že to bude dobrá skúsenosť a možno odhalíš aj niečo, čo by ti vedelo zodpovedať na tvoje otázky, teda naše. Tiež neviem všetko Lyra. No môžem ti povedať, že Mohana ti dokáže povedať veľa a hlavne o tvojich rodičoch." povedal. ,,O mojich rodičoch...," povedala som s úplne prázdnou mysľou. Neviem kto sú, ani kto boli moji rodičia. Neviem o nich nič. Dark sa ku mne pritúlil ešte viac. ,,Keď už o nich hovoríš, je až ironické, že o nich nič neviem keď všetci okolo mňa vyzerajú, že ich poznali. Jediného koho si pamätám je Ilaron a Astrid," pousmiala som sa pri spomienke na nich. Dark si zasa povzdychol: ,,Možno je tu niečo, čo by som ti mal povedať. Ty si nepamätáš čo bolo pred Astrid, ani nemôžeš. Bola si taká maličká." Pousmial sa a pokračoval: ,,Vieš, že my draky dospievame inak. Už po narodení vidíme a vnímame. Fungujeme na základe inštinktov a taktiež sme si schopní pamätať si veci, aj keď do prvého roka života sú naše spomienky veľmi hmlisté. No pamätám si ten pocit osamelosti, mal som pocit, že mi niečo chýba, a že to musím nájsť čím skôr. Bol som čerstvo vyliahnutý, moje krídla neboli ešte plne rozvinuté a stále boli v ochrannom blanovitom obale. Postavil som sa na svoje nôžky a chcel som sa dostať k tej veci čo mi tak chýbala. Potom si pamätám, ako ma jeden z drakov zdvihol do svojej papule a ja som ho viedol tam kam sa srdce ťahalo. Až sme sa z môjho rodiska dostali za severné moria k obrovským útesom, ktoré obmývalo studené more, no slnko hrialo naokolo. Bola tam jaskyňa a ja som chcel ísť priamo tam. Pristáli sme na jej okraji a chceli ísť ďalej, no z temnoty jaskyne sa vynoril bledohnedý drak. Pozeral na nás jeho smaragdovými očami a bol pripravený na nás zaútočiť za vstup na jeho územie, no hneď ako ma uvidel uvoľnil sa a odkryl to čo som chcel nájsť. Bol to malý uzlíček ležiaci na vyvýšenom kameni, z ktorého vykúkala ohnivá hriva. Bola si to ty. Rozbehol som sa k tebe i na svojich slabých nôžkach. Vyskočil som na kameň a videl som to najkrajšie malá stvorenie na svete a cítil som sa úplný. Potom si ešte pamätám menší záblesk, ktorý akoby potvrdil, že sme sa našli. Schúlil som sa k tebe a od vtedy sme spolu. Tri roky si vyrastala so mnou a tým drakom v tej jaskyni. Keď jedného dňa nás našli čarodejnice a od tej doby ťa navštevovali a pomáhali sa o teba starať. Jedna z nich tam však bývala neustále. Bola to Astrid, ktorá ťa v jeden deň odniesla preč spolu so mnou. Dlho nás nikto nenašiel až prišiel Ilaron, ktorý sa dobrovoľne prepojil s Astrid len pre to, aby mohol byť s nami. Neviem však prečo sa toto všetko stalo," dorozprával Dark a ja som na neho pozerala so zatajením dychom. ,,Ako sa volal ten drak?" spýtala som sa. ,,Volal sa Efix, jeden z najstarších drakov akých som poznal, mal prísnu výchovu, " pousmial sa Dark. ,,Ilaron bol jeho potomok," povedal a mne padla sánka. ,,Ako sa dokázal o mňa postarať?" spýtala som sa. ,,Efix dokázal meniť podoby. Jeho pôvodná podoba bola drak, no niektorí majú ten dar, že čím sú starší tým viac dokážu meniť svoju podobu. Bytosti s týmto darom môžu mať akýkoľvek pôvod, no ak sa narodia s takzvaným Neemizmom tak je im umožnené meniť svoje podoby. Tieto stvorenia sú však veľmi vzácne," vysvetlil mi Dark. Ani som nevedela, že niečo takéto jestvuje.