Posledná

16. Ospravedlnenie

Toto bude ešte zaujímavé.

Nechápal som čo som tomu dievčaťu teda Lyre spravil. Vzdychol som si. Pomaly som sa vracal späť k stolu. ,,No čo ako išlo zoznamovanie? Podľa toho že utiekla asi nie moc dobre," povedal Rick. Mal som mu chuť vraziť. ,,Neber ho vážne. Len zistí kto si a vráti sa a to ešte rada," povedal mi Viktor. Hodil som na neho nechápavý výraz no on to odignoroval a pokračoval v debate čo tu prebiehala. Ja som dokázal rozmýšľať len nad Lyrou. Mal som pocit že už som ju niekde stretol. Ale to by som si ju pamätal. ,,Čo je? Nebodaj ti tá nová pomotala hlavu," povedal posmešne Aaron a položil mi ruku na plece. Uškrnul som sa a povedal: ,,Nie, len mi v hlave zostal jej výzor." ,,Takže áno?"podpichoval.,,Nie
ale ty si ju nevidel že?"spýtal som sa ho pre zmenu ja. ,,Nie a mal by som?" ,,Určite by ti to stálo za to," povedal som. On na mňa nechápavo pozeral. Ja som sa postavil a odišiel. Mal som ich dosť. Oni si o sebe hrozne namýšlali. No budem to musieť s nimi vydržať.
.....................................................

Zvyšok dňa som strávil v izbe.
Dokázal som rozmýšľať len nad ňou. Asi som ju nemal len tak nechať odísť. Bohvie čo si teraz one myslí. Alebo čo si o mne myslela keď utiekla. Budem sa jej musieť spýtať. Idem za ňou. Rozhodol som sa. Lenže kde ju nájsť?
Vyšiel som teda na chodbu a porozhliadol som sa. Všetci boli dole a oslavovli. Oslava pre nových. Mal som na nej byť aj ja no nemal som náladu. Ale teraz, možno tam bude Lyra.... Pomaly som vyšiel z izby a mieril si to do jedálne. Oslava už bola v plnom prúde. Hudba hrala a väčšina študentov tancovala. Len moja skupina bola ako blbá a odmietala sa s ostatnými baviť. Blbci. Ale teraz sa nebudem nimi zaoberať. Chcem predsa nájsť Lyru. ,,Ahoj," povedal niekto za mnou a ja som trochu naskočil. Otočil som sa a stála tam ona. ,,Prepáč ,že som utiekla. Na niečo som zabudla. Naozaj prepáč. Muselo to byť zvláštne," previnilo sa usmiala. Ja som sa usmial. ,,To je v poriadku a bolo to trochu zvláštne," na to sa trochu priškrtene zasmiala. Ja som sa tiež zasmial. ,,Poď za mnou," povedala. Ja som sa nebránil. Neviem, asi bola opitá. Áno je to zvláštne ale učitelia sa na jeden deň spakujú a nechajú nás. A to je tento deň.

Odišli sme od všetkého toho hluku. Vytiahla ma von. ,, Čo tu robíme?"spýtal som sa. ,,Pozeráme na hviezdy. Ber to ako ospravedlnenie," zaškerila sa a žmurkla na mňa. Ja som sa len pousmial. ,,Pozri tam je veľká medvedica," povedala a ukázala prstom na oblohu. ,,Nájdem ti aké koľvek súhvezdie ale veľkú medvedicu nájsť neviem. Ja tam medveďa nevidím!"povedal som mierne rozhorčene na čom s ona zasmiala. Postavila sa za mňa. Chytila moju ruku a začala mi ňou kresliť na oblohu. Pomaly som začal rozpoznávať rysi veľkej medvedice. ,,Lyra!"ozval sa naštvaný hlas za nami. Obaja sme nadskočili. Bol to profesor Radrix. Ale čo tu ten.... Lyra sa postavila k nemu a usmievala sa ako slniečko na hnoji. ,,Poď!"zavrčal profesor medzi zuby a už ju za ruku ťahal za sebou. Ja som sa na tú scénu pozeral ako taký tĺk a nič som nevravel.

Po chvíli čo som ešte stál vonku som sa rozhodol vrátiť do izby. Aspoň viem že sa Lyra na mňa nehnevá a že som jej nič nespravil keď mi tam tak utiekla. No stále som sa nemohol zbaviť pocitu že ju  odniekiaľ poznám. Ale odkiaľ? Táto otázka mi vŕtala v hlave. Po ceste do izby som započul hádku, teda jej koniec. Spoza rohu som zazrel kto sa to tam háda. Viem že je to nevychované ale moja zvedavosť je moc silná. Bola to Lyra a Radrix. Prekvapilo ma to alebo vlastne ani nie... Videl som že Lyra chce plakať. V jej očiach sa v jemnom svetle mesiaca ligotali slzy. A potom sa stalo to čo som čakal najmenej. Radrix vtiahol Lyru do obiatia. Ten prísny, nekompromisný učiteľ! Zostal som ako obrený. Potom sa od nej odtiahol ruku jej hodil okolo pliec a ťahal ju k sebe do kabinetu. V hlave sa mi začali odvíjať všemožné scenáre. Nakoniec som sa rozhodol nechať to tak a zajtra sa jej na to spýtať.