Posledná

25. Loď

Tak som si ľahol aj ja a netrvalo dlho, kým som zaspal.

Večer som mal jednu stráž spolu s Lenou. ,,Lena? Si v poriadku? Čo sa stalo medzi tebou sa Lyrou," Lena upriamila svoj pohľad na Lyru a povedala: ,,Nič čo by stálo za rozhovor." Odvrátila svoj zrak od Lyri a pozrela sa na mňa. ,,Prečo ti na nej tak záleží?"spýtala sa. ,,Úprimne ani ja sám neviem. Je pre mňa niečím zvláštna," povedal som. ,,To bude asi tými vlasmi," povedala Lena. ,,Nie len tým celá jej osoba je zvláštna. Sála z nej niečo magické,"povedal som. Na to  Lena len prikývla. ,,Prečo je všetko také zložité? Prečo je celý tento svet zložitý? Prečo nemôže byť aspoň raz niečo jednoduché?" Spýtala sa Lena s beznádejou v hlase, nad ktoru som sa musel pousmiať. ,,Ak by to nebolo zložité, nebola by to zábava," povedal som a usmial som sa. ,,Urobil si ty niekedy niečo čo by si chcel vziať späť? Urobil si chybu?" Spýtala sa ma a oči nevedomky presmerovala na Lyru. ,,Áno veľa krát,"povedal som. Lena len prikývla. ,,Čo ak draky nie sú také aké sme si mysleli, že sú?" Opýta sa Lena  a svoj zrak uprie do ohňa. ,,A aké by podľa teba mali byť?" Spýtal som sa zvedavo. ,,Čo ak majú city, čo ak sa bránia,  aby nestratili svoju rodinu a-a-a," nenechal som ju dokončiť. ,,Lena draky sú ako každá iná zver. Rozmýšľajú inštinktívne.  Vypaľujú dediny, mestá, pustošia. Z nadprirodzeného svet nepatria k tým dobrým bytostiam. Lena a nemyslím si, že majú city,"povedal som aj keď som si tým sám nebol istý. ,,A čo ak áno?" Spýtala sa. Ja som sa musel zamyslieť. Čo ak má pravdu? ,,Vidíš, rozmýšľaš nad tým. To znamená, že z časti sám neveríš tomu čo vravíš. Ak by si tomu veril ani len na sekundu by si nezaváhal," povedala a pozrela sa do temného lesa. ,,Aké je to žiť normálne? Aké je to za tou tmou?"spýtala sa ma Lena. ,,Ako to myslíš?" Netozumel som. ,,Tak aké by to bolo ak by sme nezabíjali draky? Možno by sa toho veľa zmenilo. Aké by to bolo byt obyčajný?" Spýtala sa. Nerozumel som jej.
,,Lena neviem čo sa s tebou deje a pravda je, že ťa ani poriadne nepoznám, ale aj za tú chvíľu viem, že toto nie si ty," povedal som. Ona len prikývla, akoby si to ani neuvedomila urobila to podvedome. Chcel som niečo povedať, ale prerušil nás Nathan s Christianom. Prišli nás vymeniť na stráži. Ja aj Lena sme sa bez slova postavili a presli bližšie k ohňu. Ľahol som si a necham telom prúdiť teplo sálajúce z ohňa. Zaspal som.

Ráno som sa zobudil na to, že do mňa niekto kopal. Ležal som na boku a niekto ma kopal do chrbta. Ponad plece som sa pozrel čo sa deje. Vedľa mňa ležal Nathan, ktorý sa krútil a kopal okolo seba. Odsunul som sa od neho a sadol si. Predpokladám, že môj chrbát budú zdobiť modriny. Šťuchol som doňho rukou a on sa prebral. ,,Čo?! Čo sa deje?!" Skríkol. ,,Ty si sa dnes rozhodol dokopať ma na smrť. Budem mať modriny!" Sykol som po ňom. On si len pretrel tvár rukou, mľaskol a povedal: ,,Pár modrín ťa nezabije ty bábovka."  ,,Ja nie som bábovka! Ale keď sa tu niekto točí po zemi a kope nohami ako drak s jedným krídlom, ktorý sa snaží vzlietnuť, tak prepáč! Ty už by si ma kopal naspäť!" Osopil som sa na neho. On sa rozosmial. Po chvíli som sa pridal. Keďže sme vedeli, že už nezaspíme tak sme sa pozbierali zo zeme. Slnko bolo na vzostupe. ,,Inak je všetko v pohode?" Spýtal som sa. ,,Ale ano. Bolo aj lepšie," povedal akoby hovoril s človekom, ktorého nevidel tri roky. Pozrel som na neho s zdvihnutým obočím. ,,Viem, že ti niečo je, ak nechceš nemusíš mi to povedať, ale nerozprávaj so mnou ako s človekom, ktorý ťa nepozná a ktorého si videl naposledy pred tromi rokmi,"vyčítal som mu.  On sa len pousmia a pokrútil hlavou. Netrvalo dlho a zobudili sa aj ostatní. Jediný kto spal bola Lyra. ,,Zobuďte ju niekto mali by sme ísť nemali by sme strácať čas,"povedal Rick a chcel Lyru zobudiť. ,,Nechaj ju! Ak tak chcete ísť tak choďte ja počkám kým sa preberie, prídeme za vami," povedal som Rick len mykol plecom a nič nepovedal. Ak je vždy ráno takýto príjemný tak sa budem tešiť na každé ráno. Nebyť ráno už by mi niečo odvrkol. Tak sa teda Chris, Aaron a Rick vybrali preč. Lena a Nathan zostali so mnou a Lyrou. ,,Zostante tu idem po vodu a pre istotu polejem ohnisko," povedal som. Lena a Nathan prikývli.

Pobral som sa smerom na juh. Pamätám si, že tam bolo malé jazierko. A nemýlil som. Čupol som si k nemu keď som zacítil niečo zvláštne. Nekonečný chlad začal prúdiť mojim telom. Mal som pocit, akoby obloha potemnela.  Vietor začal hýbať konármi a vytváral ešte nepríjemnejšiu atmosféru. Narovnal som sa a začal som sa obzerať. Chcel som odísť, no akoby som zabudol cestu späť. V jazierku sa nepríjemne čerila voda, ktorá tvorila kruhové obrazce. Dupot, kopýt koní sa ozýval všade naokolo. Srdce mi bilo o preteky. Dupot ustal, ale neskončilo to. Ozval sa hrozný  ľudský krik. Nevedl som určiť, z ktorej strany prichádza. Tento krik sa predral do revu. Do dračieho revu. Chcel som sa rozbehnúť, chcel som pomôcť tomu človeku, ale chcel som prežiť aj ja. No ani jedno z tohto sa mi zrejme nevyplní, lebo som sa nemohol pohnúť, akoby ma niečo sťahovalo do zeme. Srdce mi pomaly išlo vyskočiť z hrude a utiecť namiesto mňa. Dračí rev sa približoval. V kríkoch predonou niečo zašušťalo. Moja hlava nasledovala ten zvuk. Zrazu sa ku mne, niečo vyrútilo. Chytilo mi to var do rúk. Bolo to biele ako para. Malo to tvár ženy, ktorá bola strašidelná. Nedokázal som sa na ňu pozrieť.  ,,ZLEÉÉÉÉ!!"posledné e prešlo do pisku, ktorý sa vám zareže do uší ako ostrá dýka do srdce. Bolo to neznesiteľné. Klesol som na kolená, s rukami na ušiach a zatvorenými očami. Snažil som sa to vytesniť z hlavy. Ustalo to. Zdvihol som sa zo zeme a obzeral sa okolo seba. Nikde ani stopy po tom čo sa odohralo! Slnko svietilo, obloha bola jasná a obklopoval ma pokoj lesa. Vzal som vodu a pobral som sa preč. Nepáčilo sa mi to! Ani trochu.

Konečne som prišiel k nášmu táboru. Videl som ako sa Lyra preberá a ako je Nathan pri nej. Upriamila na mňa svoj zrak. Jej oči boli zvláštne. Spýtal som sa či jej je lepšie. Ona len prikývla. Spýtala sa kde je Lena a vybrala sa za ňou. Ja som medzi tým oblial ohnisko. Neviem čo sa medzi nimi stalo, ale myslím, že sa to čoskoro dozvieme.

Vybrali sme sa za ostatnými ja s Nathanom sme išli vpredu A Lyra s Lenou vzadu. ,,Myslíš, že keby draka zapálili, že by zhorel? Lebo keď sa tak nad tým zamyslíš oni pochádzajú z ohňa," hovoril Nathan a pritom sa pozeral do zeme. ,,Nie všetci sú stvorení z ohňa, niektorí sú iní napríklad také vodné draky.... a vezmi si, že ak draky proti sebe bojujú tiež používajú oheň," poznamenal som. Prikývol. A takto naša debata pokračovala. ,,Nathan musím ti niečo povedať," odmlčal som sa, ,,pamätáš ako si vravel, že si zažil niečo zvláštne v lese myslím, že....." nedokončil som lebo sme sa ocitli pri rieke, kde na nás čakali. ,,Povieš mi to potom," povedal Nathan. Rick bol, ako obvykle znova nevrlý, ale to sa dalo čakať. Keď už sme boli pripravení ísť z oblohy sa zniesol  sokol s odkazom pre princov. Vraj majú ísť navštíviť kráľa. Tak sme sa teda pobrali. No na Aaronovi bolo vidno, že sa vôbec netešil. ,,Čo je Aaronovi?"spýtal som sa Chrisa a ten sa len uškrnul. ,,To vieš má tam konkurenciu a nie len to ale aj veľmi dotieravú nápadníčku," uchechtol sa a mne na tvár naskočil posmešný úsmev. Celú cestu sme si ho doberali. Bolo vidno, že bol nesvoj. Konečne sme dorazili do mesta Sajemen. Bol tam obrovský prístav. Všade okolo sa predávali rôzne morské živočíchy. Smrdelo to tam ako mŕtve ryby, ale čo som čakal, že? Christian nás viedol prístavom až k lodi, ktorá nás mala odviezť do kráľovstva kráľa HitzErgera. Loď nebola ani malá ani veľká, bola akurát. Nasadli sme a vyrazili.