Posledná

36. Kiria

,,Ja som tá, ktorú ste hľadali. Som Kiria," povedala čarodejnica, ktorá nám mala ukázať cestu k Mohane.

Môj postoj sa jemne uvoľnil a pohľad ešte viac zvážnel. Nakoniec sme ani my nemuseli hľadať ju. Ona si našla nás. Skenovala nás pohľadom a my na oplátku ju. ,,Už si veľká," povedala a usmiala sa. ,,Ty ma poznáš?" spýtala som sa chladne. Z jej hrdla sa ozval jemný zvonivý smiech. ,,Kto by ťa nepoznal, Lyra," povedala a moje zaskočenie bolo ešte väčšie. ,,Ale to teraz nie je podstatné," povedala a vrúcne sa usmiala. ,,Pozývam vás k sebe, prosím poďte myslím, že máte veľa otázok a nadišiel čas odpovedí," povedala. ,,V tom máte ,sakra pravdu, že máme veľa otázok ale nie na vás, ale na ňu!" povedal podráždene Aaron a ukázal na mňa prstom. On je ten posledný, čo má byť čo podráždený. ,,Neukazuj na mňa tým prstom ak oň nechceš prísť!" zavrčala som. ,,Ale niekto tu má riadne podrezaný jazyk!" hlesol Rick mojim smerom. ,,Ty si sa ešte odvážil prehovoriť?! Podľa mňa by si to robiť nemal ak nechceš prísť i ten svoj!" z mojich očí šľahali plamene. ,,A čo sa týka odpovedí, radšej by som sa spovedala smrti než vám!" povedla som. ,,Dávaj si pozor na to čo si želáš!" povedal výhražne Christian. Takýto tón hlasu som od neho ešte nepočula. Uchechtla som sa. ,,Ako ďaleko si myslíš, že by si zašiel? Koľko myslíš, že by trvalo než by som ti vytrhla srdce z tela?!" vrčala som. Všetkých moje slová prekvapili dokonca aj mňa samú. Naozaj toto všetko na mňa dobre nevplýva. Lena si zakryla ústa rukou. Po tvári jej stekali slzy. Nathan ju pevne držal a pozeral na mňa so strachom, opovrhnutím i sklamaním a prekvapením. Ostatných pohľady boli rovnaké. ,,Si monštrum, ako môžeš vysloviť niečo také?" pozrel na mňa nechápavo Andreas. Toto hovoriť vážne nemal! ,,Ty sa opovažuješ povedať toto mne?! Ty ktorý si vrahom! Ty si neľútostne zabil!" skríkla som. Hlas sa mi zlomil. Z mojich očí vytiekla jedna slobodná slza. ,,Ja som zabil draka! Úplne neznámu a bytosť, ktorá dokázala zabiť jediným pohybom! Ty si vypustila slová smrti na svojho priateľa, na tých čo sa o teba starali!" povedala a ja som myslela, že po ňom vyštartujem. Ale držala som sa späť, v jednom mal pravdu, nebudem ako on! ,,No činy a slová sú dve rozdielne veci! Nikdy ste neboli moji priatelia. Ste pre mňa nič! Priateľov a rodinu ste mi zabili! Možno nie priamo vy, ale tí čo sú ako vy! Ten drak bol moja rodina! Vychovával ma a aj ten človek, ktorého si zabil spolu s ním! Jediné monštrum si tu ty!" stále som kričala. Celým mojim telom prechádzal chlad a hnev a nie len môj. Bolo vidno, že moje slová Andreasa rozčúlili ešte viac. Posunul sa o krok bližšie ku mne. Ja som vzpriamila bradu. ,,Myslíš, že som to vedel?! Že ten drak je prepojený s nejakým človekom?! Zabil som draka! No a čo! K tomu som bol vychovaný! Bol som vychovávaný ako lovec drakov a tým som sa aj stal! Tak ako aj ty si bola vychovaná tým, že by si neskrivila ani vlások drakovi! Spravil som len to k čomu som bol vychovaný! To síce ma neospravedlňuje ale nemôže ma za to ani viniť!" pozeral mi priamo do očí. Teraz on prepaloval mňa, nie ja jeho. Možno mal v niečom pravdu. Možno som bola voči nemu zaslepená, nemohol vedieť čo spravil, spravil to čo si myslel, že musí. No neospravedlňuje  ho to! ,,Mala som ťa zabiť, kým som mohla!" povedala som jeho smerom. Jeho výraz bol chladný a oči temné. Mala som ho zabiť kým som mohla, lebo teraz to už nespravím, možno. Pokrútila som hlavou a spravila krok dozadu. ,,Smrť by bola najlepšie riešenie, ale pre ňu! Možno som ti mal tú dýku zabodnúť do hrude!" povedal Rick a pozrel s nechuťou na mňa. ,,Vravel som predtým, že mu poďakujem?! Teraz bude tou vďakou smrť! Ako sa opovažuje!" počula som Darkov hlas. ,,To by stačilo! Nikto tu nebude nikoho zabíjať, vytrhávať srdcia ani nič podobné!" skríkla Kiria a tým na seba upriamila našu pozornosť. Aj som zabudla, že tam je. ,,Teraz pôjdete všetci so mnou! Tam si  potom môžete povedať ešte všetko čo máte na srdci! Vy nebudete proti sebe bojovať! Musíte držať spolu! Zvlášť teraz. A ty Lyra a Andreas, obaja sa ukľudníte a spamätáte!" vychrlila naraz a jej oči sa zabodávali do mňa a Andreasa. Nikto ani nepípol. Myslím, že nás to všetkých pekne schladilo. ,,Tak teraz, keď sme sa všetci ukľudnili, pôjdem!" povedala a chcela sa vybrať preč. ,,Ja s ňou nikam nejadem!" povedal Nathan. Kiria však po ňom plesla pohľadom a hneď to aj vzal späť. ,,Bez Darka nejdem!" vyhlásila som. Čakala som podobný pohľad akým počastovala Nathana ale na mňa pozrela vľúdne a s malým úsmevom. ,,Ani nebudeš musieť. Už je tu!" povedala a pozrela hore. Mala pravdu. ,,Lyra, choď s ňou poletím nad vami!" povedal Dark. Prikývla som a vybrala sa za Kiriou.