Posledná

8.Dračí strom a oslava

Ach jaj kde zas len ten drak zmizol.

Po chvíli som ho konečne našla sedel pri dračom strom a pozeral sa ako sa pomaly prebúdz k životu. Sadla som si k nemu. Nič sme ne vraveli len sme si vychutnávali to ticho a kľud. Pri strome už bolo veľa darov teda hlavne v podobe ohňa. Pretože každý dračí oheň je iný a vzácny. Čož znamená že to okolo stromu prekrásne svietilo. To bolo vlastne myslené pod slovom dar dať kúsok zo seba.

Ako sme tam tak nečinne sedeli, začala som rozmýšľať nad svojimi zvláštnymi snami. Čo je to za krajinu ktorú vidievam vo svojich snoch? A ten medailón? Určite to spolu súvisí musím sa opýtať Astrid a to hneď ako prídeme. Zaumienila som si.

Strhla som sa. Dark sa zrazu postavil a podišiel k stromu. Vychŕlil so seba oheň. Pozerala som sa ako krásne začína planúť vo vytvrenom ohnisku. Ohnisko tvorili drahokami ktoré odrážali svoje farby na okolie. Bolo to krásne. Horel tam oheň za každého draka, večný život. Tento rok som sa rozhodla že aj ja prinesiem nejaký ten dar. Pristúpila som k Darkovmu ohňu chytila svoje vlasy a jeden prameň som si odšmikla pomocou nožíka ktorý vždy nosím pri sebe. Hodila som prameň mojich vlasov do ohňa a on okamžite vzbĺkol. ,,Lyra, mali by sme si ísť pospať, aby sme zajtra vládali," povedal mi Dark. Ja som len prikývla a nasadla ne neho. On už ma odniesol do jednej z jaskýň a ja som sladko zaspala.

..........................................

Našťastie som mala bezsenný spánok. Zobudila som sa vyspatá a aj vysmiata lebo pri mne spokojne odfukoval Dark bol tak zlatý. Nechápala som ako takéto tvory môžu považovať za škaredé a nebezpečné. Áno viem že dokážu byť aj taký no sú to veľmi milé stvorenia. Dark zrazu otvoril oko. ,,Baví ťa pozorovať ma?" spýtal sa. Ja som sa len zasmiala a odpovedala som mu: ,, Áno, veď vieš že sa na teba nedokážem vynadívať." Povedala som mu a on sa pousmial tak ako to vie len on. Vyleteli sme z jaskyne a ocitli sa tam kde včera. Dark tam uvidel svojich priateľov a pozrel na mňa svojimi ,psími' očami. Objavili sa v nich hviezdičky šťastia. ,,No, čo tu ešte robíš bež za nimi," povedala som mu a on sa ešte ku mne pritúlil svoju veľkú hlavu a zmizol. Ešte som stihla započuť nepatrné ďakujem. Pousmiala som sa a len nad ním pokrútila hlavou. V tom ma však zasiahla vlna smútku. Ja ho strašne obmedzujem, iné draky nemajú to čo on nemajú človeka ktorý cíti to čo on. Iné draky lietajú po svete a on je nútený lietať so mnou ach jaj. Mala som definitívne pokazenú náladu. No nič nesmiem to dať na sebe poznať. Pobrala som sa teda k Zifre a k ostatným. ,,Nemysli na to!" nakázala som samej sebe po tichu.
,,Och, Lyruška moja konečne si tu. Ale čo ten smutný pohľad?" spýtala sa ma Zifra. Ach tá tuším vidí všetko. ,,Nič to nič to sa ti len zdá ja sa cítim skvelo," snažila som sa znieť presvedčivo. No v skutočnosti som bola smutná. Zifra na mňa podozrievavo pozrela a ja som sa len pousmiala. Potriasla nad tým len hlavou. ,,Zifra? Môžem sa ťa niečo spýtať?" ,,Áno, samozrejme, kľudne sa pýtaj," povedala mi. ,,Keď som bola malá nemala som nejaký medailón?" spýtala som sa. Zifrina tvár potemnela a v jej výraze sa zračilo prekvapenie a aj obavy. ,, N-Nie prečo, prečo sa pýtaš?" trochu sa zakoktala no nakoniec to dokončila. ,,No vieš v poslednej dobe sa mi začali snívať zvláštne sny a v nich po každé dostanem medailón s drakom a mojím menom,"povedala som jej. Zatvárila sa prekvapene. ,,Naozaj, to je zvláštne," zahundrala si pre seba. ,,Čo?" spýtala som sa. ,,Ale, nič no poď," povedala mi. Zvyšok dňa som strávila úplne pokojne rozprávaním sa s rôznymi drakmi.

Večer už bol čas sa pomali poberať k stromu. Darka som ani za ten živý svet nemohla nájsť. No čo jeho chyba ak nepríde. Sedela som v predu medzi malými dráčikmi aby som dobre videla. Zrazu som v pozadí uvidela Darka na podiv mi zo srdca spadol kameň a mohla som si v pokoji užiť to čo nasledovalo. Strom začal rozkvitať staré kveti sa začali znášať na zem. Poletovali po okolí. Dopadali do vody ktorá vyvierala pri strome. O chvíľu sa ozývala prekrásna melódia ktorá sa vám vkradla až do srdca. Zrazu ku mne priletel jeden z kvetov a usídlil sa mi v lone. Zostala som prekvapená. Vzala som kvet do rúk a pozerala na neho ako na zázrak čo v tej chvíli aj bol. Takže mne povie niečo z budúcnosti, prezradí časť osudu? Nemohla som tomu uveriť. Pritisla som si kvet k uchu a ten vydával najprv úžasnú melôdiu a potom...

TAKŽE toto máme poslednú kapotolu v tomto roku a dúfam že si čítanie užijete a že v tom budete pokračovať aj v roku 2018. A to mi pripomína že Vám všetkým želám Veselého Silvestra a Šťastný nový rok!😊