Posledná

9.Akadémia 2

No čo už, budem si musieť zvyknúť je to riaditeľ.

Posadali sme si na stoličky a čakali čo ďalej povie. ,,Takže som pán Noun váš nový riaditeľ." začal. To je logické že je to náš nový riaditeľ keď sme v riaditeľni. Pomyslel som si. Vtom však pokračoval: ,,Tu máte kľúče od vašich izieb. A aby som vás trochu oboznámil ako to tu prebieha...." odmlčal sa. ,,No proste musíte prejsť skúškou aby ste ukázali že ste hodný toho tu byť, rozdelíme vás do... aké slovo by som mal použiť? Och áno skupín. Tieto skupiny budú vaše nové rodiny budete za ne zodpovedný a aj oni za vás. Do skupín vás rozdelíme po skúške podľa toho ako ju zvládnete. Takže rozumieme si?" spýtal sa na koniec. Všetci sme prikývli. Ozvalo sa klopanie. ,,Ďalej!"povedal riaditeľ. Do vnútra vošlo drobné dievča s bledo hnedými vlsami ktoré jej ku korienkom tmavli. ,,Volali ste ma pán riaditeľ?"spýtala sa. ,,Áno, toto sú nový študenti chcem aby si ich tu previedla a na koniec zaviedla do izieb!"prikázal jej riaditeľ a ona len pokinula rukou nech ideme za ňou. ,,Dovidenia," odzdravili sme všetci na raz. ,,Takže ahojte ja som Lena," predstavila sa. ,,Vítam vás tu a dúfam že sa čo najrýchlejšie začleníte," povedala. Potom nám poukazovala celú školu. ,,Lena a čo je to vlastne za skúšku? No vieš ja som si myslel že sme prijatý a hotovo," ozval sa Nathan. Na to sa Lena len zasmiala a trvalo to dlho. Keď sa konečne ukludnila povedala: ,, Ale áno ste prijatý tej skúšky sa nemusíte báť, len máte zabiť draka. A ešte sa nestalo že by ju niekto nezvládol. A nemyslite si že ,ak vás sem prijali tak že od vás nebudú chcieť nejakú skúšku aby vás prijali." My sme len prikývli. Takže zabiť draka to by nemalo byť také ťažké. Pomyslel som si v duchu.

Zaviedla nás do našich izieb. Bola pekná a útulná nábytok z tmavého dreva. A steny mali žltú farbu. Boli tam tri postele. Aj jedna bola rozostlaná čo znamená že ja a Nathan
máme ďalšieho spolubývajúceho. Nathan sa na mňa pozrel s tou istou myšlienkou. ,,Skvele budeme traja," povedal s viacerými pocitmi v hlase. ,,Tá Lena bola celkom milá nemyslíš?" Spýtal sa ma. Ja som sa na neho len uškrnul. ,,Milá?"spýtal som sa s iróniou v hlase. ,,Hej, ako neviem načo zasa myslíš ale áno milá," povedal Nathan. Ja som sa len uchechtol. Začali sme si vybalovať veci ani sme sa nenazdali a bol čas ísť na večeru.

Vošli sme do obrovskej miestnosti kde boli stoly a veľa ľudí. Vzali sme si jedlo a zostali stáť. Pozerali sme kam si sadnúť. Z jedného so stolou nám niekto zakýval. Bola to Lena. Volala nás k nej. Zamierili sme si teda tým smerom. ,,No, ahojte vy dvaja," povedala a usmiala sa. ,,Dovoľte aby som vám predstavila mojich priateľov. Som s nimi v skupine. Andreas, Nathaniel toto sú David, Syréna a Kal," povedala. ,,Ahojte," pozdravili nás všetci jednohlasne. Začali sme sa rozprávať. ,,A na akej izbe ste?"spýtal sa David. ,,Na 113. Prečo?"odpovedal som. Chcel som sa spýtať či nevedia kto tam s nami je ale Kal nám povedal aj sám: ,,Wow, to fakt? Viete vy s kým ste ?"spýtal sa no pokračoval, ,,ste na izbe s princom tohto kráľovstva. Volá sa Aaron má tu aj brata volá sa Christian sú to dvojičky. Aaronova skupina je najlepšia a druhá je tá Christianova čiže naša." Keď to dopevedal zaskočilo mi. ,,Takže vy máte v skupine princa?"spýtal sa Nathan. Ostatný len prikývli. ,,A kde je?"pokračoval v otázkach. ,,Oni ešte nedorazili," na to zasa prikývol on. A takto sa rozvýjala debata. Mňa však zamestnávali vlastné myšlienky. Prvá bola: "No skvele budeme ba izbe princiatkom!" Druhá: "Ak ešte nedorazili ako jemožné že bola rozostlaná postel?" Niečo mi tu nesedelo no ešte neviem čo. S týmito myšlienkami som aj zaspal.

..........................................

Ráno som vstal zároveň s Nathanom. Čo je čo povedať lebo on nie je zrovna ránu milovný. Ale kto je že? Dnes mala prísť tá vytúžená skúška. Po ktorej nás mali prijať medzi seba. Celý deň prebehol v klude učili sme sa len prvé tri hodiny a tie ostatné sme mali voľno vraj aby sme nabrali síl.

Už sa zvečerievalo a my sme stáli na okraji lesa. Zira, Barbara aj Nathan sa zrazu pobrali preč. Zostal som sám no nie nadlho. Za chvíľu prišli dvaja chalani v mojom veku možno o rok starší. ,,Ahoj ja som Christian a toto je môj brat Aaron. Bude hodnotiť to ako sa ti podarí zabiť draka," povedal jeden z nich a podal mi ruke. Mne opäť zabehlo. V poslednej dobe sa mi to stáva často. Skvele takže budem s rozhádanými dvojičkami. Prečo nie. Vybrali sme sa do lesa. Začal som stopovať draka. Netrvalo dlho a už som aj mal stopu. Stačilo po nej ísť pár sekúnd a už som aj zbadal draka. Pozoroval som ho. Mal telo pieskovitej farby a oči mal zelené.

Mal som len meč vyšiel som z krovia. Drak sa na mňa pozrel a začal sa boj. Bránil sa a veľmi dobre bolo vidieť že už je starší. To mi však neprekážalo. Schytal odo mňa pár rán a keď už nevládal spadol mi k nohám a ja som mu prebodol srdce. ,,Výborne!"povedal Aaron. A usmial sa čo ma dosť prekvapilo. Mykol som plecom a pobrali sme sa späť. O to telo sa postarajú a ja si musím ošetriť rany aby ste si nemysleli že som z boja vyšiel len tak na ľahko.

V tom som si uvedomil že mi niečo chýba. Môj...Môj medailón.

Prepáčte za takú dlhú časť no muslela byť.Súrne som potrebovala aby Andreas zabil draka. Takže dúfam že vám to moc nevadí. Ďakujem za pochopenie.😉