Posledná

21.Stretnutie s Darkom

Už tam všetci čakali pripravení vyraziť do neznáma.

Postavila som sa k ostatným a čakala som čo sa bude diať. Prišiel riaditeľ a čakala som na jeho ďalší monológ. Hovoril v ňom o tom kam sa máme vybrať a ako nájsť Mohanu. Potom nám už len poprial veľa šťastia. Šťastie bude ak všetci zostaneme živý ešte v tento prvý deň.

Podišli sme bližšie k lesu kde sa s nami lúčili. Mňa si k sebe pritiahol Radrix a pošepkal mi: ,,Lyra nevyrob si žiaden problém. A ak sa chceš stretnúť s Darkom dnes večer máš poslednú šancu. Potom pochybujem, že sa  ti s ním podarí stretnúť. A Lyra nech ťa ani nenapadne sa z toho vyvliecť...túto cestu musíš dokončiť. S nimi. A Lyra nie, že zabiješ Andreasa rozumieš!" Ja som len nespokojne prikývla, chytila som ho za plece a povedala:,,Neboj ja mu nič nespravím...nestojí mi za to!"  Povedala som a bolo vidieť, že mu odlahlo. Ani som si nevšimla, že je taký napätý.
Ako ma môže tak poznať?! Fajn to, že pôjdem za Darkom, ale ako vedel, že budem chcieť s ním odísť?! A ako myslel, že posledné stretnutie?! A, že to musím dokončiť s nimi?!! A Andreasa by som nezabila, nie že by som to nedokázala,ale.....no to je jedno. Nie som vrah. Agrgr!! Bola som naštvaná a zároveň sklamaná. Konečne sme vošli do lesa. Zahaľovala nás zeleň a ja som sa znova cítila vo svojom živle. Akoby som bola znova voľná aj keď to nie je pravda. Tá energia, ktorá odtiaľto vyžarovala bola neuveriteľná a ja som sa jej nemohla nabažiť. Bola som preč len chvíľu, ale aj tak mi to chýbalo. Privrela som viečka a za zvukmi krokov kráčala ďalej.

Po chvíli sa ku mne niekto pridal a ja som bola nútená otvoriť oči. Bol to Nathan, ktorý sa na mňa milo usmieval. ,,Je to zvláštne však? Prišli sme sem prvý rok a už takáto veľká úloha," povedal šeptom. Keby len vedel aké je to zvláštne. ,,Áno, máš pravdu," pritakala som. ,,Vyrastala si niekde pri lese?"spýtal sa a ja som na neho nechápavo pozrela. ,,Vieš keď som k tebe prišiel mala si zatvorené oči a užívala si si pocit, že si tu,"povedal a jemne sa usmial. Prekvapilo ma aký je všímavý. ,,Áno... vyrastala som pri lese. Vždy ma príroda dokázala upokojiť," povedala som a aj ja som sa usmiala. Klamala som. Teda len z časti, lebo som vyrastala bez rodičov ako takých. Predpokladala som, že myslí aj na to či som vyrastala s rodičmi. Preto som mala pocit klamstva. ,,A ty?" Spýtala som sa, aby reč nestála. ,,Čo ja?" Spýtal sa nechápavo. ,,Povedz mi niečo o sebe ty," povedala som. Už už sa chystal začať keď sme zastali na rázcestí.

Tý dvaja v predu sa začali hádať, ktorá cesta je správna. ,,V pravo!" ,,V ľavo!" Ozývalo sa celým lesom. Nedokázala som to ďalej počúvať. Potom sa začali hádať kto to tu pozná lepšie, vedela som, že nikto nezasiahne ak nezasiahnem ja. ,,To by stačilo! Prečo sa hádate! Dohodnite sa a keď to nedokážete pozrite sa do mapy!" skríkla som. Všetky oči sa upreli na mňa. Niektorý mali nechápavé výrazi a iný zase prekvapené. Jeden z nich dvoch sa na mňa pozrel pohľadom zabijaka. Pri tom sa jeho orieškovo hnedé oči prižmúrili do úzkej línie. Svaly na jeho tvári sa napli, zaťal päste. Jeho vlasy boli tmavo hnedé a celé rozstrapatené, podvihnué jemne do hora. Z toho ako sa naštaval by som prisahala, že sa jeho vlasy na ježili. nechápala som čo ho tak dostalo. Nos mal rovný a na konci jemne zdvihnutý. Keby sa tak nebezpečne cez neho nenadychoval a nevydychoval povedala by som, že je zlatý. ,,Čo si o sebe mylíš?!" Ako sa to s nami rozprávaš! Nie len, že sme z vyššej skupiny a silnejšej skupiny,ale sme aj s kráľovskej rodiny!! A ty čo si sem ešte len prišla si hneď vyskakuješ! Aj tak nič nevieš! To ťa tvoji rodičia nedokázali vychovať!!"rozkričal sa a mňa to zabolelo. Zabolelo ma to čo povedal o mojich rodičoch aj keď som ich nepoznala cítila som k nim niečo. A čo povedal o mojej výchove ma zabolelo ešte viac. Astrid a aj drajy ma vychovali dobre! Čakal, že už nič nepoviem, ale ja ticho nebude! Nikto tu mňa ani moju rodinu urážať nebude! Čo si to dovoľuje mne je jedno, že je princom. Podišla som k nemu bližšie od seba nas deli len malá medzera si táká, že by ste tam vopchali dlaň. Pozrela som sa mu do očí,  z ktorých sršali blesky. No ak z jeho blesky z mojich plamene. ,,Čo si o sebe myslíš ty!! Za to, že si nejaké princiatko si myslíš, že ti nikto nemôže nič povedať?!! Teraz sme na jednej lodi!! A ak sa ti to nepáči môžeš z nej vyskočiť!!! Nikto ti nebráni!! Si obyčajný namyslenec, ktorý si o sebe myslí viac než v skutočnosti je!!!  Bez tej kráľovskej krvi si nič!!! Si taký ako my!! Tak si tu teraz láskavo nevyskakuj ty!! Ja som sa len snažila zastaviť tú nezmyselnú hádku, ktorá začala vznikať!! Lebo takto len strácame čas!! A čo sa týka mojej rodiny... nič o mne nevieš!!! A ak sa vy dvaja chcete v kuse hádať a potom sa osopovať na toho kto sa vás snaží zastaviť...takýchto ľudí tu naozaj nepotrebujeme!! Dostali sme šancu ukázať čo v nás je!!! A nikto z nás si ju nenechá pokaziť!!! Takže ak sa nedokážete dohodnúť držte tie klapačky zavreté!!!" dokončila som a sama nevedela kde sa to vo mne vzalo. Tomu druhému som vytrhla mapu z rúk.

Až teraz som si uvedomila, že neviem, alebo si nepamätám ako sa volajú. Pozrela som do nej a netrvalo dlho, aby som sa rozhodla, ktorou cestou sa vybrať. Išla som vľavo. Bolo mi jedno či idú za mnou, alebo nie. Začali sa mi z toho všetkého triasť ruky aj nohy. Nemohla som si dovoliť, aby si to niekto všimol. Mapu som zvierala tak tuho až sa skrčili jej okraje a mne obelali hánky. ,,Kľud Lyra hlavne dýchaj!" počula som v hlave Darkov hlas, ktorý ma čiastočne ukľudnil. Zrazu ma niekto dobehol. Bol to jeden s tých dvoch, ktorý sa spolu hádali. Vyzeral na oko presne ako ten druhý chlapec. Mali medzi sebou len jeden rozdieľ. Tento tu mal vlasy o niečo dlhšie vzadu zviazané do copíku. ,,Ahoj ja som Christian. Je mi ľúto ako môj brat Aaron vyletel, prehnal to," podával mi ruku no ja som ju neprijala z viacerých dôvodov. Prvá ak by chytil moju studenú a trasúcu sa ruku, pochopil by, že ma to rozhodilo a to som nechcela. Tá druhá nemala som o to vôbec záujem. ,,Nechcem, aby si si myslela, že som ako môj brat," povedal trochu smutne no ja som neodppovedala. Nemal som chuť začínať nejaký rozhovor, lebo mi v tele stále lomcovol adrenalín a asi by nedopadlo dobre ak by som sa teraz púšťala do rozhovoru. Potrebovala som Darka. Viac ako čokoľvek. Bola som rozhodnutá, že za ním pôjdem, nech to stojí čo to stojí.

Zastala som. Pozrela som sa na ostatných. Potrebovali sme si po dnešnom dni všetci oddýchnuť.  ,,Zostaneme tu! K mestu Sajemen je to ešte ďaleko. Bude lepšie ak si odpočinieme," vyhlásila som a zložila si batoh z chrbta. Ale akoby to bolo ak by niekto nenamietal? ,, Hej skvelý nápad! Uprostred lesa plnom drakov!" povedal ironicky ďalší chalan. Bola som si istá, že patrí k Aaronovi. Mal čierne vlasy teda skôr veľmi tmavo hnedé, ale v tej tme nooo. Chcela som odvrknúť no niekto ma predbehol. ,,Máš nejaký problém Rick?!" bol to Andreas, ktorý sa ochranársky postavil. ,,Mne sa Lyrin nápad páči. Súhlasím mali by sme si oddýchnuť," povedal a zhodil zo seba batoh. ,,Aj ja súhlasím," povedalo nejaké dievča. Christian ju bez slova napodobnil a sadol si. ,, Vy už ste sa všetci pomiatli!! Poslúchate ju!? To nemyslíte vážne! Je nič! Je z najslabšej skupiny a vy skáčete ako píska!! A prečo?! Preto ako vyzerá?!!" nechápala som čo má proti môjmu výzoru, ale toto s ním nesúvisí! Chcel sa priblížiť no Andreas sa predomňa postavil. ,,Ale čo sám?! kasanova sa stavá, aby ju mohol ochrániť aký je dokonalý!" povedal s iróniou v hlase a s predstieraním toho aký je dojatý. ,, No niečo ti poviem ona ťa namá rada! Čo to nevidíš?! A ešte sa za ňu staváš!" ukázal na mňa prstom. ,,Je len obyčajná..." bola som pripravená na ďaľšie slová plné nenávisti. V tom mu však niečia ruka spočinula na ramenu. Bola Aaronova. ,,To by stačilo. Sme na jednej lodi ako povedala Lyra. Mala pravdu nemôžeš sa takto správať! A ani ja som nemal. Ukľudni sa Rick. A ty prepáč Lyra," to čo povedal ma prekvapilo. Div som sa na nohách udržala. ,,Aj ty si sa už pomiatol?! Prepáčte musím sa ukľudniť," povedal a začal odchádzať. Ešte, že mu to došlo, že sa musí ukľudniť. Išla som k tomu dievčaťu, lebo som videla, že sa chystá založiť oheň. Chcela som pomôcť. A tým na všetko zabudnúť. ,,Ahoj ja som Lyra," predstavila som sa. ,,Ja viem. Ja som Lena," povedala a milo sa usmiala. Chystala som sa jej pomôcť, ale prišiel Nathan a poslal ma nech si sadnem, že on to spraví. Tak Lena a Nathan založili oheň aoni si okolo neho posadali. Ja som si sadla ďalej od ostatných a oprela sa o strom. Začali sa rozprávať. Ja som tam len sedela a rozmýšľala ako sa dostať preč, aby si ma nevšimli. Vrátil sa Rick čiže si všetci na istú chvílu všímali jeho. Tak som to využila a nenápadne sa vytratiala. S Darkom som sa dohodla, že sa stretneme pri strarej dračej jaskyni. Keď som ho tam uvidela na nič som nečakala a rozbehla som sa ním. On zohol svoju mohutú hlavu a ja som sa na ňu zavesila.  ,,Chýbal si mi Dark!" povedala som a silnejšie ho objala. ,,Aj ty mne Lyra," povedal a pritiahol si ma bližie a zakril ma krídlom. Potom si ľahol na zem a schúlil sa čím mi vytvoril mi operadlo. Oprela som sa o Darka a nechala do seba prechádzať jeho energiu. Dokázal ma neuveriteľne uvoľniť a tie jeho oči farby ohňa. Cítila som sa neuveriteľne skvelo ako som sa necítila od vtedy čo som ho nevidela. Ani neviem ako dlho sme tam takto boli keď som započula ako niekto kričí moje meno. ,,Lyra!" ,, Lyra!" Dark a aj ja sme sa postavali. Dark chcel odletieť, ale nestihol lebo z krýkov sa niekto začal drať von. Dark zavrel oči, aby ho nebolo vidno lebo už bola tma. Ale stačilo, aby ten človek prišiel o niečo bližšie a zistil by, že za mňou stojí Dark.  S krýkov vyšla Lena a šinula si to ku mne. ,,Lyra nemôžeš sa takto vytratiť... nevieš čo by sa mohlo stať!" Skôr ako som si uvedomila čo sa deje bola pri mne hrozne blízko. ,,Nie!" bolo jediné čo som stačila vykríknuť. ,,Lyra! Bože za tebou je drak!!" povedala a ako sa snažila cúvnuť spadla na zadok. Toto bude dlhé vysvetlovanie...