Posledná

42.Kedysi dávno

Táto časť je ukážkou niečoho čo sa stalo ešte pred tým ako sa naši hrdinovia streli v akadémii.

,,Daaaark!" zakričalo malé dievčatko stojace na vysokej hore. ,,Ja sa nudím," oznámilo a vyhodilo ruky do vzduchu. ,,Poďme niečo podniknúť!" vyhŕklo a otočilo smerom na mladého draka, ktorý stál hneď za ňou. ,,A čo také by si chcela robiť už sme spravili takmer všetko čo sa dá robiť v tomto krátery," dokončil znudene Dark a pripojil sa k malého dievčatku, ktoré nahnevane a zamyslene nadulo líčka. ,,Hmmm,  tak niečo vymyslíme čo keby sme sa išli spolu preletieť?" spýtalo sa s hviezdičkami v očiach. ,,Lyra vieš, že Astrid nemá rada keď odchádzame," povedal a pozrel sa smerom na Lyru. ,,Astrid nemá rada veľa vecí. Ja chcem však spoznať ľudí akí sú, vidieť ľudské mestá a možno si nájsť kamarátov. Nechcem stále trčať tu! Astrid ma tu drží zavretú ako zviera v klietke!" povedala Lyra pričom si dupla nohou a prekrížila ruky na prsiach. ,,Lyra nečerti sa ja by som tiež rád odišiel ale nemôžme. A do ľudských obydlí s tebou ja ísť nemôžem a samú ťa nepustím," dodal Dark. ,,Tak nemusíme ísť k ľuďom, len poďme preč odtiaľto, chcem zažiť dobrodružstvo!" vyhŕkla Lyra a na jej tvár sa usadil široký úsmev. ,,Poďme na tú veľkú lúku! Je tam krásne prosím Dark," prosíkala Lyra so spätými rukami. Na to Dark len pokrútil hlavou a povedal: ,,Nie."

,,Fajn, tak si ma chyť," povedalo malé dievča a rozbehlo sa k okraju veľkej skaly a so zvýsknutím skočila dole. Mladý drak chvíľu prekvapene pozeral no hneď sa za ňou rozbehol. Ešte vo vzduchu ju chytil do svojich pazúrov. Dievčatko sa chichotalo a pískalo od radosti. ,,Ty si hlúpa Lyra! Čo ak by som ťa nestihol chytiť?!" čertil sa Dark. ,,Ty ma vždy stihneš chytiť Dark a teraz keď už sme vo vzduchu poďme niekam," povedala nadšene Lyra, na čo Dark len pokrútil hlavou. ,,Ty si nepoučiteľná. Ak to Astrid zistí..." nedokončil. ,,Nič sa nedozvie," povedala Lyra a mávla rukou. ,,Ako myslíš. Neuškodilo by mi pretiahnuť si krídla," povedal Dark na čo sa ozval radostný smiech od Lyry. ,,Tak leťme do neznáma!" vyhlásila a Dark sa pohol preč od skaly, ktorá ich mala chrániť.

Drak s dievčatkom pristáli na krásnej a veľkej lúke, ktorá bola obkolesená stromami , ktoré viedli do útrob lesa. Tráva bola vysoká a jemná na dotyk, krásne a farebné kvety rozvoniavali po okolí. ,,Je to tu krásne," povedala Lyra a hodila sa do mäkkej trávi. Dark ju nasledoval a hodil sa na chrbát s rozprestretými krídlami. ,,Vidíš stálo to za to pozri ako pekne tu je," povedala Lyra. Dark neodpovedal lebo nechcel priznať, že mala Lyra pravdu. Aj jemu vadilo, že ich Astrid drží ako v zlatej klietke. Takto ležali v pokoji a vychutnávali si ticho keď tu sa z blízkych kríkov ozval šuchot. Lyra sa pozrela smerom odkiaľ sa zvuk ozýval. ,,Čo to je?" spýtala sa. ,,Neviem ale nechoď tam mali by sme odísť," povedal Dark a vyhupol sa na nohy, pripravený odletieť. ,,Nie ja som zvedavá," povedala Lyra, ktorá bola skoro už pri kríku. ,,Čo to robíš?! Tá tvoja zvedavosť ťa raz zabije!" sykol Dark a prikrčil sa k zemi, pripravený zaútočiť.

Lyra sa dostala úplne ku kríku, no pred tým ako stihla zistiť čo vydáva tie zvuky niečo na ňu vyskočilo. Teda nie niečo ale niekto a zvalil ju na chrbát. Bol to malý chlapec, ktorý v ruke držal meč vyrezaný z dreva. Chlapec na nej skoro obkročmo sedel a malý mečík mal priložený k jej krku. ,,Kto si a čo tu robíš?" spýtal sa. Lyra však nevyzerala byť vystrašené z  tejto situácie. Konečne stretla ďalšie dieťa, chlapca, ktorý sa na ňu pozeral jeho smaragdovými očami. ,,Wow ty máš prekrásne oči!" vyhlásila s údivom na tvári. Malý chlapec zostal zaskočený a v okamihu sa odtiahol od Lyry. Takúto reakciu určite nečakal. Keď mu plne došlo čo povedala začal sa neuveriteľne červenať. ,,N-nemôžeš len tak niečo také, na niekoho vyhŕknuť!" povedal a vložil si tvár do dlaní. ,,Prečo nie?" spýtala sa nechápavo Lyra. ,,L-lebo!" povedal chlapec a odokryl si tvár, ktorá bola stále jemne červená. ,,Nemáš žiaden pud sebazáchovi! Mohol so ti ublížiť," dodal vážne na čo sa Lyra rozosmiala. ,,S tamtým hej?" povedala Lyra a ukázala na mečík v chlapcovej ruke. ,,Áno, nespochybňuj mňa a moju silnú zbraň," povedal a namieril mečík na dievčinu sediacu oproti nemu. Tento čin dievčatko rozosmial ešte väčšmi. ,,Nesmej sa!" sykol a otočil hlavu bokom, aby nebolo vidieť jeho zahanbenie. ,,A na tvoju predošlú otázku prišla som si užiť chvíľku slobody," povedala a vyčarila milý úsmev. ,,A ty tu čo robíš?" spýtala sa. ,,Ja ti nemusím nič hovoriť," povedal chlapec a založil si tuky na hrudi stále držiac svoj mečík. ,,Ale ja som ti povedala to  nie je fér," povedala skleslo. ,,Nikto ťa nenútil," odsekol. Lyra naňho však stále pozerala svojimi veľkými detskými očami.  Chlapec začal nervózne poklepkávať nohou. ,,Fajn! poviem ti to len sa na mňa tak nepozeral," povedala a opäť upieral svoj zrak do boku.