Posledná

22. Nový spojenec alebo nepriateľ

Ahojte takže, len vám chcem povedať, že táto časť bude opäť z pohľadu Lyri. Dúfam, že sa zapáči i táto časť.

Toto bude dlhé vysvetlovanie...

Lene chvíľku trvalo kým sa spamätala a začala si vyberať meč. ,,Počkaj! Lena...!" Nestihla som ani dokončiť vetu, lebo Lena sa medzi tým stihla postaviť. Chystala sa zasiahnuť Darka mečom, no on bol šikovnejší. Vyrazil z jej roztrasených rúk meč pomocou chvostu. ,,Lyra bež!"zakričala, akoby jej nedochádzalo, že ja sa toho draka nebojím a utekať nebudem. Rozbehla sa preč. Viem, že ja by som ju nedobehla tak som povedala: ,,Dark chyť ju!!" Dark sa vzniesol do vzduchu a vydal sa za Lenou. Nebolo to ľahké, keďže stromy bránili Darkovi v rýchlejšom lete. Podarilo sa mu ju však dobehnúť. Chytil ju okolo oboch rúk a vzniesol sa s ňou vyššie. V tom Lena vykríkla. Hlasno...v jej výkriku bola počuť panika, strach a smútok. Ak doteraz nikto nevedel kde sme tak teraz to určite vie polka lesa. Poviem vám to dievča má sakra dobrý hlas.

Dark ju jemne položil na zem. Lenu začala chytať ešte väčšia panika. Začala sa obzerať po meči. Jej zrýchlený dych a aj tep srdca naznačovali, že zachvíľku skolabuje. Keď konečne našla meč blištiaci sa v tráve, chcela sa po ňom rozbehnúť no ja som ju chytila okolo pliec a tuho objala začala sa vzpierať a neustále pozerala na Darka. Musela sa báť. Na mňa síce jeho oči pôsobili upokojujúco, ale na Lenu to v tejto chvíli muselo pôsobiť hrozne. ,,Lena, Lena kľud! Pozri on ti neublíži...on nie. Lena pozri," začali sme sa spolu kolísať, lebo sa rozplakala. ,,Dark ti neublíži," povedala som stále sa s ňou húpala. Pomaly sme si sadli. Lena sa začala ukľudňovať. ,,On ťa poslúchol? Ale ako je to možné?"keby som nesedela tak blízko ani by som to nepočula. Jej hlas sa triasol a bol celý zachrípnutý. Ani sa nečudujem po takom výkriku. ,,Lena všetko ti vysvetlím. Sľúb, že nezakričíš a ani neutečieš! Pozri Dark ti neublíži!"povedala som potichu. Ona len prikývla a ja som sa od nej pomaly odsunula. Lena si ešte trochu odsadla a prisunula si kolená až pod bradu. Čakala čo sa bude diať. Ja som sa pomaly postavila a prešla k Darkovi. Na jej tvári sa zračilo veľké prekvapenie. Dark zohol hlavu a ja som ho mohla bez problémov pohladkať. Lena len otvorila ústa a chcela niečo povedať, no asi nevedela čo tak ich opäť zatvorila. ,,Lena postav sa!"prikázala som. Ona len zbesilo začala krútiť hlavou. ,,Lena kľud on ti nič nespraví!"povedala som. Ona sa postavila no nebrala sa k nám, ale rozbehla sa po meč. Ja som sprostá vedela som, že jej nemôžem len tak veriť. Ona sa už s mečom v ruke rozbehla proti Darkovi. Ja som však nemohla dovoliť, aby sa mu niečo stalo. Dlaňou ruky som zastavila čepeľ rútiacu sa na Darka. Nebol to najlepší nápad, lebo čo cítim ja cíti aj drak a zase naopak. No nemohla som dovoliť, aby to Darka tak bolelo a ak by zasiahla jeho mohlo by to skončiť aj horšie je jedno pre koho.

Lenu tu zaskočilo. Toho som využila, zovrela som čepeľ v ruke a potiahla. Podarilo sa mi ho vytrhnúť, bolesť som nevnímala tá sa dostavila až keď som meč odhodila ďalej od nás. Pozrela som sa na svoju dlaň, ktorá bola celá krvavá. Dark nespokojne zakňučal. Takže to vyzeralo asi takže vyfúkol vzduch. ,,Dark nech ťa ani nenapadne krívať! Musíme to vydržať! Nesmie zistiť nič o našom prepojení...teda aspoň zatial," povedala som mu a on len prikývol.

,,Sakra čo som to spravila?! Lyra ja...ja...ja prepáč! Bože!!"pribehla ku mne Lena a začala mi tlačiť na ranu, aby zastavila krvácanie. Odtrhla si kúsok z trička a stiahla mi tým rany. ,,On nám naozaj nechce ublížiť však? Ja som taká sprostá!"povedala Lena naštvane sama na seba. Och to jej to doplo až teraz!! Keby som vedela, že trocha krvi ju preberie z tranzu, rovno sa porežem!!! Dark ku mne sklonil hlavu, ktorou ma pohladil. Lena bola od neho sotva meter. ,,Neboj sa dotkni sa ho!"povedala som jej s prosbou v hlase. Lenina ruka sa pomalyčki približovala k Darkvi, ktorý sťažka dýchal. Bol na ňu naštvaný, že mi ublížila. No vedel, že ak sa ho dotkne prestane sa báť. Lena sa ho dotka a jemne ho pohladila. ,,Prepáč, že som jej ublížila," povedal a jemne sa usmiala. Jemu sa ospravedlňuje?! Ako z časti chápem, ale stej druhej... aspoň môžem byť rada, že sa nás nesnaží zabiť. Dark znova len vyfúkol vzduch teraz už oveľa pokojnejšie. Z diaľky sme započuli kroky a výkriky našich mien. ,,Leť!"povedala som Darkovi, ktorý bez namietania okamžite vzlietol. ,,Lena... sľúb, že to nikomu nepovieš... všetko ti vysvetlím, len sľúb, že to nikomu nepovieš," povedala som prosebne so zúfalstvom v hlase. Lena sa chystala niečo povedať no to už k nám dobehol zadychčaný Nathan, ktorý zvieral v ruke meč. Lena podišla k svojmu a rýchlo ho schovala do puzdra.

Dobehol ešte bližšie a spýtal sa: ,,Ste v poriadku?" Lena prikývla a ja tak isto. Nathanovi padol pohľad na moju ruku. ,,Lyra! Čo sa stalo ty krvácaš!"povedal zhrozene. ,,To nič je to na dlhšie," povedala som a silene sa usmiala. Rana začala nehorázne štípať a kus látky presakovať. Začali sme sa vracať k táboru, ale po ceste sme stretli ostatný. Začali sa vypytovať otázky typu: Ste v poriadku? Báli sme sa o vás! Počuli sme výkrik! A potom prišlo na rad: Lyra nesmieš utekať! Čo keby sa ti niečo stalo?! A s touto otázkou prišla ďalšia: Lyra čo máš s rukou?! Všetci to cheli vedieť a ustarostene sa na mňa pozerali no mňa v tej rýchlosti nevedelo nič napadnúť! Našťastie to zachránila Lena: ,,Nechajte ju tak! Dnes bol namáhavý deň! Povieme vám všetko zajtra!" Povedala a do tábora sme pokračovali bez slov. Všetci sa vypytovali samozrejme okrem Ricka. Mne však nebolo dvakrát dobre. Látka presiakla a po prstocho začali stekať pramienky krvi. Aaron, ktorý išiel vedľa mňa mi pozrel na ruku a následne do očí. On v tých svojim mal nevyslovenú otázku. Konečne sme prišli k jemne plápolajúcemu ohňu. Chcela som si sadnúť, začínala som byť riadne unavená. Lena mala so mnou však iné plány. ,,Lyra poď ošetrím ti to," povedala. Ja som len prikývla a šla za ňou. Sadli sme si pod strom tak ďaleko, aby nás nebolo počuť, ale dosť blízko na to, aby nás bolo vidieť.

Lena mi začala dávať dolu kus látky. Teda ak sa to tak ešte dalo nazvať. Bolo tam toľko mojej krvi, že by sa dala vyžmýkať. ,,Treba to zašiť," povedala a vytiahla ihlu a niť z taštičky, ktorú som si ani nevšimla, že má prisebe. ,,Je mi to ľúto Lyra. Nechcela som," povedala. Navliekla niť a začala mi zašívať rany. Sykla som zakždým keď mi ihla preletela kožou. Niežeby to Lena robila hrubo, práve naopak, len mi to bolo viac nepríjmné ako to bolelo. ,,Nikomu to nepovieš však?"spýtala som sa s nádejou v hlase. Bola som unavená a brnela mi celá ruka takže som pri hovorení i zachrapčala. Lena len pokrútila hlavou do oboch strán a milo sa usmiala! ,,Nie nepoviem!" Povedala nakoniec na čo som sa ja usmiala. ,,Ďakujem, všetko ti vysvetlím!" Povedala som na čo sa ona len usmiala. Nebola som si istá či jej môžem veriť, predsa len už ma raz oklamala. Konečne došila prvú ranu a pustila sa do druhej. Začali mi klipkať viečka. Boli také ťažké. Moje myšlienky zaleteli k Darkovi. Ak som unavená ja znamená, že i on. Cítila som však, že je v bezpečí. Často som si nadávala, že som taká slabá , a že Darka len oslabujem a spôsobujem mu problémy. Veď nebyť mňa niečo takéhote by ho neskolilo. ,,Nebyť teba bol by som mŕtvy!" Ozval sa mi v hlave Darkov hlas. Ja som sa len pousmiala a ani neviem ako ,ale zaspala som.