Posledná

24. Cesta pokračuje

Ja som sa len pousmiala a ani neviem ako ,ale zaspala som.

Ráno som sa zobudila na slnečné lúče na mojej tvári. V hlave mi treštilo a ruka štípala i bolela zároveň. Posadila som sa a poobzerala som sa okolo seba. Bola som pri ohnisku, ktoré už dávno dohorelo. ,,Lyra si v pohode?" Spýtal sa Nathan, ktorý sedel pri mne, ja som so ho ani nevšimla. Prišiel ku mne a svoju teplú dlaň presmeroval na môj chrbát. Pod jeho dotykom ma striaslo. Sama neviem prečo, ale vadilo mi to. V podstate nemala som rada nikoho dotyk teda okrem Darka a Asrid a ostatných drakov. Predsa len s ľuďmi som sa moc nestretávala. ,,Ja som to by si sa mal skôr opýtať Leny,"povedala som nepríjemne. Prekvapene na mňa pozrel. ,,Prečo, čo sa stalo?" ,,Čo nič, nič, len ju tu nikde nevidím... kde je?" Až vtedy som si uvedomila čo som povedala. Snažila som sa to nejako zachrániť. Pochybovačne na mňa pozrel. Chystal sa znova niečo povedať no v tom prišiel Andreas. Po prvé som bola rada za jeho existenciu. ,,Ahoj Lyra je ti lepšie," spýtal sa. Ja som len prikývla. Andreas vodou oblial už dávno vyhasnuté ohnisko. Spravil to pre istotu, aby sa z nejakej neznámej príčiny znova nezapálilo. Pomaly som sa postavila a Nathan ma nasledoval. Nikto okrem nás tu nebol. ,,Kde sú všetci?"spýtala som sa. ,,Princovia a Rick už išli vraj nás počkajú pri rieke," povedal Andreas a upieral na mňa svoje oči. Prikývla som. ,,A Lena?"spýtala som sa. Andreas, len kývol hlavou k neďalekému stromu. Spravila som prvý krok, ktorý nasledoval ďalší. Vybrala som sa za Lenou. Nathan chcel ísť som mnou no ja som ho zastavila. Ked som prišla k stromu oprela som sa o neho a pozerala ako sa Lena pozerá do diaľky. Nevšimla si ma. ,,Lena," oslovila som ju. Ona sa mykla a pozrela sa na mňa uslzenými očami. Postavila sa a chcela odísť no chytila som ju za lakeť. Ale na moje nešťastie zlou rukou. ,,Sss," sykla som od bolesti. Lena sa na mňa pozrela so slzami v očiach. ,,Lyra, pusti ma ubližuješ si," povedala a chytila moju ruku jej voľnou. ,,Lena ja, ja ti to všetko vysvetlím. Viem, že máš veľa otázok. A asi ti nebudem môcť všetky zodpovedať, ale pokúsim sa," uprene som sa jej zahľadela do očí. Ona medzi tým svoj lakeť dostala z môjho zovretia. ,,Nie Lyra, ja viem, že mi to vysvetlíš, ale daj mi čas musím to spravovať. Bože veď som ťa mohla zabiť," povedala a smrkla. ,,Nie...," chcela som namietať ale prerušila ma, ,,Žiadne nie Lyra. Povedz mi ty si ešte draka nezabila že?" Na to som záporne pokrútila hlavou. ,,Dobre, fakt mám milión otázok, ale prvá: Prečo si tu?" Spýtala sa. ,,Mohana," bole jediné slovo čo som povedala a jej to zjavne ako odpoveď stačila. ,,Dobre viac vedieť nepotrebujem. Budem držať pri tebe, neviem prečo, ale cítim, že je to tak správne," povedala, zotrela si slzy a usmiala sa. Vtiahla ma do objatia. Najprv som nevedela čo mám spraviť no potom som jej objatie opätovala. Odtiahla sa s úsmevom na tvári. ,,Už prosím nikdy neurob, že medzi môj meč a môj cieľ dáš ruku,"povedala a uchechtala sa. ,,Ak to nebude drak," mykla som plecom a ona, len pokrútila hlavou. Vybrali sme sa za Nathanom a Andreasom. Spolu s nimi za ostatnými.

Andreas a Nathan viedli náruživú konverzáciu o druhoch drakov. Niektoré veci boli pravdivé iné boli úplné blbosti. Lena kráčal vedľa mňa v úplnej tichosti. ,,Ty a ten drak... ako?" Bola otázka, ktorou pretla ticho. Nevedela som čo sa chce spýtať. ,,Ty a ten drak... ako je možné, že si mu rozumela?" Spýtala sa a ja som si musela veľmi dobre rozmyslieť čo jej na to odpoviem. Povedať úplnú pravdu, alebo čiastočnú, alebo zaklamať?  ,,Som s nim od malička asi sme si vytvorili nejaké putu," povedala som čiastočnú pravdu. Nemôžem sa jej predsa hneď otvoriť, aby si vo mne mohla listovať ako v knihe. ,,Môžem sa ťa ja niečo opýtať?" Na moju otázku, len pokývala hlavou. ,,Prečo si sa rozhodla, že ma neprezradíš? Prečo si sa rozhodla veriť mi?" Pozrela som na ňu nechápavo. ,,Vieš ako som už vravela niečo v nútri mi hovorí, že je to tak správne. A navyše som si spomenula na slová mojich rodičov. Nikdy neboli spokojný s tým, že som sa rozhodla zabíjať drakov. Vždy vraveli, že draky toho cítia viac než si my myslíme. Ale to je asi tým, že sú liečitelia a snažia sa ochrániť všetko živé," povedala a pousmiala sa. ,,Ano to je pravda draky toho cítia veľa," prikývla som. Pomaly sme sa blížili k rieke. Čím bližšie sme boli tým hlasnejšie hlasy sme počuli. Chalani o niečom veselo diskutovali a všetci sa usmievali. A ak hovorím všetci tak naozaj všetci dokonca aj Rick. Ale ako nás uvideli Rickova tvár sa stala kamennou priam podráždenou. Chystali sme sa ich pozdraviť, ale Rick nás predbehol: ,,No to vám to teda trvalo." ,,Aj my ťa radi vidíme Rick," povedal Nathan. ,,Tak keď už sme tu všetci mali by sme pokračovať," povedal Christian a postavil sa zo zeme, na ktorej sedel. Prikývli sme a ja som vedela, že cesta bude tichá a nezáživná. Nad našimi hlavami sa však ozavl škrek sokola. Zniesol sa strmhlav na k nám a dosadol na Aaronove rameno, ktorý sa jemne mykol. Sokol mal ma sebe kráľovský znak. Aaron si z jeho pazúrikov vybral správu. Prečítal si ju, vzal do ruky niečo tmavé a naškrábal niečo na papierik. Znova to pripevnil sokolovi na nohu a jemne ho vyhodil do vzduchu. Nikto nic nevravel, len všetci čakali či nám povie o čo sa jedná. ,,Otec chce, aby sme sa zastavili na zámku.  Vraj kvôli zlepšeniu vzťahov," povedal a vydal sa preč rýchlym krokom. My sme sa pobrali za ním. Christian sa nenazdajky ocitol pri mne a na tvári mal jemný úškrn. Nechápavo som na neho pozrela a on mi pošepkal: ,,Aaron nemusí ich rodinu. Nie celú ale niektorých členov."  Ja som sa na neho pozrela a jeho úškrn sa rozšíril. A tak naša cesta zmenila o niečo smer a vybrali sme sa na návštevu tamojšieho kráľa.