Posledná

15. Profesor

Ahojte takže ako prvé sa chcem poďakovať všetkým čo čítajú tento príbeh. A chcem povedať že táto časť bude znova z pohľadu Lyri. Ale potom to bude zase postarom. Tak dúfam že Vám to vadiť nebude.

Už bol skoro pri mne...

Keď tu zrazu buchli dvere. Vojakom trhlo. Vo dverách stál vysoký muž s strniskom a čiernymi vlasami. Vzdialil sa a ja som si musela vydýchnuť.  Takú úľavu som ešte nezažila. ,,Kto si to opovažuje ma teraz ruš...!" nedopovedal keď sa otočil na toho muža zasekol sa mu hlas v hrdle a odstúpil ešte viac. Tak toto sa mi páči. Mohol by odísť úplne. ,,Profesor, čo vy tu?"opýtal sa ten vojak. ,,To by som sa mal pýtať ja vás,"povedal ten údajný profesor. ,,Takto by ste sa správať k mladým dámam nemali! Vy ako vrchný veliteľ by ste mali ísť príkladom a nie takto! Odíďte hneď!"zakričal na neho profesor. Vojak len zavrčal venoval mi posledný pohľad a odišiel. ,,Ach kam to dnes speje? Keď už ani vojaci nemajú chrbtovú kosť," vzdychol si a podišiel bližšie ku mne. ,,Mňa sa báť nemusíš," povedal mi veľmi milo. Ja som len prikývla. Sršila s neho dôstojnosť a aj úcta. ,,Smiem si prisadnúť?"spýtal sa ma. Opäť som len prikývla. Prisadol si ku mne. ,,Neublížil ti?"znova sa spýtal. ,,Nie, nie veľmi," povedala som. No musím povedať že hlava ma bolela a aj pera. ,,Ja som profesor Radrix a budem rád ak ti budem môcť pomôcť," povedal mi. Mne sa rozbúchalo srdce. Radrix? Ten Radrix toho koho som mala vyhľadať a žiadať o pomoc. Toto je osud. ,,Profesor Radrix ten Radrix!"vyslovila som svoju úvahu nahlas s veľmi šťastným podtónom. Zhodila som si dole kapucňu s hlavy a odkryla tým svoje ohnivé vlasy. Na profesorovej tvári sa zračilo prekvapenie. Rýchlo ako blesk sa postavil z postele pribehol k dverám ktoré následne zamkol. ,,Dieťa povedz mi ako sa voláš, mne veriť môžes to predsa vieš," vychŕlil so seba. S vyrovnaného a kľudného človeka sa stal nervózny muž. ,,Ano viem som Lyra a mám pre vás list," povedala som. ,,Tak Lyra vedel som to prekrásne meno. No tak ukáž mi ten list. A nevykaj mi hovor mi len Radrix alebo Sergej ako chceš," povedal mi milo. Ja som prikývla a podala mu list.

Počas toho ako ho čítal si pohmkával. ,,Dobre  Lyra pôjdeš so mnou do školy kde učím," povedal mi. Ja som len prikývla. ,,Tam ma však budeš oslovovať profesor a budeš mi vykať keď budeme sami ako teraz tak mi kľudne tykaj," pokračoval a ja som len znova prikývla. ,,Ale teraz ti poviem niečo čo sa ti páčiť nebude, je to škola kde sa učia zabíjať drakov," vtedy som spozornela. To nemôže myslieť vážne ja som v jednej izbe s vrahom drakov?!!! ,,Nie nie nie nie toto odo mňa nemôžete chcieť! K tým vrahom nevynných stvorení!!! A vy ste taký istý!!! Prečo tam učíte?!!! Prečo ma Astrid poslala za vami?!!!!"rozkričala som sa po ňom. Do očí sa mi tlačili slzy. Spomenula som si na Ilarona. ,,Nie! Nie ukľudni sa Lyra ja som nikdy žiadneho draka nezabil. Na tej škole učím dejiny a drakológiu. A neboj sa bude postarané o to aby ťa vzali bez skúšiek a aj to že nikdy nezabiješ a ani neuvidíš zabíjanie draka," povedal mi kľudne a ja som sa skľudnila. ,,Dobre teda," povedala som na koniec. ,,A neboj sa dostanem ťa za Mohanou," povedal mi na to som len prikývla.

Vyšli sme s tej diery. Po vojakovi nebolo ani stopy. Radrix mi nasadil na hlavu kapucňu a tak sme začali kráčať ku koču. Slnko bolo už na obzore. Bolo neskoršie ráno. Nasadli sme a pohli sme sa. ,,Neboj sa všetko bude v poriadku všetko," začal ma ukľudňovať. Alebo sa asi snažil viac ukľudniť seba než mňa.

Keď sme prišli do tej školy ťahal ma cez rôzne chodby. Dostali sme sa pred nejaké dvere. Zaklopal. ,,Ďalej," spoza dverí sa ozval hlas. Vstúpili sme. ,,Dobrý deň pán riaditeľ," povedal Radrix. ,,Dobrý deň," bola som nervózna ako ešte nikdy. ,,Pán riaditeľ dovoľte aby som vám predstavil Lyru, bude novou žiačkou už prešla aj skúškou a sám som ju zaradil. Nech sa páči, pozrite si to," povedal a podal mu nejaké papiere. Riaditeľ len prikývol a svoju pozornosť obrátil na mňa. ,,Lyra, veľmi pekné meno tú kapucňu si daj prosím dole," povedal a ja som spravila ako mi prikázal bol prekvapený, ,,no takže priezvisko nemáš?"spýtal sa nakoniec. A sakra. No Radrix sa toho uchytil a niečo mu pošepkal. On len znovu prikývol. ,,Tak poď," povedal postavil sa a ja som išla za ním.

Doviedol ma do veľkej miestnosti ktorá bola plná ľudí. Postavil sa tak aby ho všetci videli a začal: ,,Takže prepáčte že vás vyrušujem, no máme tu ešte jednu žiačku ktorá nemohla prísť skôr a tak ju do skupiny pridelíme oneskorene. Pri jej skúške bol profesor Radrix ručí za ňu. Takže....toto je nová študentka Lyra je pridelená do Sierinej skupiny," dokončil svoj monológ a ja som sa vybrala k tej skupine. ,,Ahoj ja som Siera a wow máš prekrásne vlasy,"predstavilo sa mi dievča s fialovými vlasmi. Okolo stola kde sme boli sa začalo zbiehať veľa ľudí. Všetci sa mi predstavovali. Nevedela som pochopiť prečo. Zrazu sa ozvalo: ,,Ahoj ja som Andreas," otočila som sa a uvidela tam jeho!!! Ilaronovho vraha! Ako sa opovažuje! Nadstavil mi ruku na ja som mu svoju dať nemienila. Stiahol ju späť. ,,Ja-ja som Lyra," vykoktala som. ,,Ospravedlnte ma," povedala som a vybehla som von najbližšími dverami. To nie je možné On! Prečo! Do očí sa mi začali tlačiť slzy.