Posledná

1.Sever

,,Takže, dnes sa rozhodne kto pôjde na sever," vyhlásil učiteľ veľmi hrdo. Aby som to upresnil skoro všetky deti z tohto mesta aj z rôznych okolitých miest chodia do školy. Táto škola je špecifikovaná na lov drakov. Dostanú sa sem len tí najlepší. A na sever sa vyberajú tak tiež tí naj. Tam je totižto najviac drakov. Učiteľ si odkašľal a začal: ,, Takže na sever do mesta Pimeys pôjdu: Barbara Drix (to sa dalo čakať je to skvelá bojovníčka) , Zira Verová, Nataneal Moran a na koniec Andreas Luver. To je všetko prosím predstúpte pred triedu." Tešil som sa, dúfal som, že povie moje meno. A keď povedal aj meno môjho najlepšieho priateľa Nathana bol som nadšený. Z triedy sa ozýval hlasný potlesk. Všetci štyria sme sa hrdo postavili pred triedu. Potlesk neutícha práve naopak pridal sa doňho aj nadšený krik. ,, Teraz sa choďte domov pobaliť o dve hodiny odchádzate, " zakričal nám učiteľ cez nadšený krik spolužiakov. Pobrali sme sa von z triedy. ,,Kámo, kámo, kámo ty vole mi fakt ideme ne sever," nadšene sa na mňa zavesil Nathan. ,,Hej je to úžasné!" odpovedal som mu natešene. ,,Nemôžem sa dočkať až to oznámim rodičom," povedal a ja som zosmutnel. ,,Jej, prepáč brácho, " rýchlo povedal keď si uvedomil čo vypustil z úst. Ja som totižto nemal rodičov. ,,Pohoda, " povedal som aby sa netrápil.

Prišli sme do izby a tam si pobalili všetky veci. Nathan ešte rýchlo napísal list rodičom a po ceste von pred školu ho hodil do poštovej schránky. Vonku už čakal náš odvoz. Krásny hnedý koč s čiernymi koňmi. Kočiš zosadol a zobral nám batožinu, ktorú následne vyhodil na strechu koča a pripevnil. O chvíľu sa von prihrnula Barbara so Zirou. Všetci sme nastúpili do koča. Bolo to tam priestranné a na koč až veľmi pohodlné. Dievčatá sedeli hneď oproti nám. ,,To je úžasné, veríte tomu mi ideme do Aragonu! " nadšene zapišťala Zira. Len tak pre informáciu Aragon sa volala tá škola, ktorá je na severe. Najlepšia škola na celom svete. ,,Áno kto by sa tam prosím ťa netešil, je to sen každého," povedal jej Nathan. A nasadil svoj nadšený úsmev. Koč sa konečne pohol, celú cestu sme nakoniec presedeli v tichu.

Zaspal som. Sníval sa mi sen, veľmi zvláštny sen. Stál som z oči voči drakovi, červenému drakovi ak je drak červený znamená to že je to drak vulkánu jeden z tých nebezpečnejšie drakov. Stál som oproti nemu a v rukách zvieral meč. Nechápal som prečo meč. Z drakmi sa najlepšie bojuje s lukom nepúšťate si ho tak k telu. No nič, čo už vrhol som sa teda na draka. Po chvíli boja sa mi ho podarilo dostať pod seba stál som na drakovi a nedával mu možnosť postaviť sa. Napriahol som sa že už mu meč idem zabodnúť do srdca... keď zrazu som to nedokázal, nedokázal som ho zabiť. Jeho oči sa na mňa bolestne upierali. Dlho som čakal a to bola chyba zrazu sa drak zvrtol a ja som skončil pod ním. Niečo mnou naozaj šklblo, žeby, žeby to nebol sen. Jeho pazúre sa mi zarívali hlboko do ramena bola to riadne bolesť. Drak sa znovu pohol a mnou znovu šklblo. Drak sa chystal zasadiť mi posledný úder v jeho hrudi začal svietiť oheň. U niektorých drakov to bolo vidieť, pomali stúpal hore drak otvoril ústa. Ja som odvrátil tvár a čakal na neuveriteľnú bolesť.

Takže ahojte dúfam že sa vám to zatiaľ páči.
Ak áno budem veľmi rada ak mi na to napíšete svoj názor.
Inak chcem ešte dodať že tento príbeh bude z pohľadu dvoch postáv tak sa prosím nečudujte ak sa v jednej časti stane to a v druhej niečo iné. ĎAKUJEM ZA POCHOPENIE .
DÚFAM ŽE SA VÁM MOJ PRÍBEH ZAPÁČI.:-)