Posledná

23. Lena a Lyra

Po tom čo Nathan a Lena odišli, hľadať Lyru, znova sa medzi nami roznieslo nepríjemné ticho. Všetci sme ako omámený hľadeli do ohňa. Chytil som paličku a začal ju lámať na menšie kúsky. Prvý som hodil do ohňa druhý, tretí.... pokaždé ako som hodil paličku do ohňa vyskočili z neho iskry. ,,Baví ťa to?!" Spýtal sa Rick podráždene. Ja som na tvári vyčaroval ironický úsmev a povedal som: ,,Ani nevieš ako." Rick začal predýchavať. Christian nad nami len pokrútil hlavou. Rick sa na neho otrávene pozrel, ale nič nepovedal. Ja som medzi tým hodil ďalší kúsok paličky do ohňa. ,,Tá Lyra je veľmi zvláštna osôbka," povedal Christian zamyslene. ,,Hej to je," povedal som. ,,Ešte som nikdy nevidel, že by sa Aaronovi niekto takto postavil," povedal, pozrel sa na Aarona a zasmial sa. Aaron len odul peru a vystrčil zuby tým chcel ukázať, že s tým čo Christian povedal môže ísť dakam. Nad tou jeho tvárou sme sa zasmiali všetci. Dokonca aj Rick. Konečne sa začala atmosféra uvoľňovať. ,,Inak ako je možné, že vy dvaja máte takú voľnosť? Ste predsa princovia," spýtal som sa otázku, ktorá mi už dosť dlho stála v hlave.

,,Musím priznať, že keď sme sa rozhodli nastúpiť do akadémie otec nebol zrovna nadšený," povedal Aaron. ,,Hej otec nechcel, aby sme zabíjali drakov a tým sa vystavovali nebezpečenstvu. Predsa len má, len nás sme jeho dediči. My sme však boli tvrdohlaví. A tak sme sa dostali až sem," zhrnul v krátkosti Christian. Aaron prikývol. ,,Ale prečo ste spravili niečo také? Vy svetu nepotrebujete nič dokázať," povedal som. ,,To je to nechceme byť niečím len kvôli kráľovskej krvi. Chceme dokázať, že aj princovia si dokážu svoje miesto zaslúžiť a odmakať," povedal Aaron. ,,A táto škola nám to umožňuje. A nie len to. Ak by sme boli na hrade, nepoznali by sme toto a ani obyčajných ľudí. Toto nám približuje život ľudu. Ak by sme vyrastali stále na hrade nedokázali by sme pochopiť iných," dodal Christian. ,,A ak chceš byť dobrý kráľ musíš byť najprv dobrý človek," dokončil Aaron. Ja som na nich pozeral s úžasom. Nečakal som, že týto dvaja to vnímajú takto. Ďalší kúsok paličky som hodila do ohňa. To mi však zvyšok paličky vytrhol Rick z rúk.

Ja som zdvihol ruky do obranného gesta a uškrnul som sa. Musím priznať , že ma bavilo Ricka provokovať. Ten hodil paličku čo držal do ohňa. A spokojne sa usmial. ,,A ty? Andreas povedz niečo o sebe ty," vyzval ma Christian. ,,Čo by ste chceli vedieť?"opýtal som sa a založil si ruky na prsiach. ,,Napríklad od koho máš ten medailón, že si vtedy kvôli nemu zdrhol naspäť za tým mŕtvy drakom," povedal Aaron a pozrel na mňa so zvláštnov iskrou v očiach. ,,Dostal som ho od starého otca. Pred tým než zomrel," povedal som a zahľadeľ som sa do ohňa. ,,Je to niečo čo mi ukazuje cestu a nosí aké také šťastie," povedal som a uchechtol som sa. Chalani len prikývli a všetci sme prepadli svojim myšlienkam.

Zostali sme dlho zahľadení do ohňa až kým sa neozval výkrik. Všetci sme spozorneli a pozreli sa do tmy, ktorá pohlcovala les. ,,Lena!" Povedal Christian a vyskočil na rovné nohy. ,,Niečo nie je v poriadku," povedal Christian. To už sme všetci stáli na rovných nohách. ,,Musíme ich nájsť," povedal som. ,,Lena nekričí, len tak bez dôvodne," zašomral si Christian. Bol z toho mimo. ,,A ako ich chceš nájsť v tomto lese, ktorý je väčší než Jazerné mesto!" Povedal Rick. ,,To je jedno poďme a hotovo!" Vyhlásil Aaron a všetci sme sa rozutekali do lesa.

Samozrejme každý sme sa rozutekali na inú stranu. A ani neviem ako ocitli sme sa na tom istom mieste a stáli sme v kruhu. Nechápavo sme na seba pozerali. Potom Aaron mávol rukou a ujal sa velenia. Rozbehli sme sa za ním. Po dlhom a bez výslednom behaní po lese sme uvideli tri siluety približujúce sa k nám. ,,Ste v pohode?" Spýtal som sa a to už sa spustila lavína otázok, ktorá vyzerala, že nemá konca. ,,Nechajte ju tak! Dnes bol namáhavý deň. Povieme vám všetko zajtra!" Povedala Lena nepríjemne a ďalej sme išli v tichosti. Keď sme prišli do tábora Lena aj s Lyrou sa opäť vytratil no nie ďaleko, len k neďalekému stromu. ,,Nathan čo sa tam stalo?"spýtal sa ho Christian. ,,Neviem keď som prišiel, tie dve tam stáli pozerali pred seba. Lyra mala poranenú ruku a Lena uplakanú tvár. To čo sa tam stalo muselo byť niečo naozaj vážne," povedal Nathan a pozrel mi do očí. Mal som pocit, že sa stalo ešte niečo okrem toho čo hovorí. Nathan sa vybral pre drevo a ja som išiel s ním. ,,Hej čo ti je? Stalo sa niečo?" Spýtal som sa opatrne. ,,Ja neviem, počuj keď som bol v tom lese bol som sám stalo sa niečo zvláštne nal som pocit, že tam so mnou niečo je snažilo sa ma to varovať. Potom to zmizlo a ja som pocítil nekonečnú temnotu. Necháp to," pozorne som počúval každé jeho slovo. ,,Dobre, fajn neviem čo to mohlo byť, ale nehovor to viac nikomu a nechoď sám viac do lesa. Bude to zložitejšie," povedal som a on prikývol, zobral drevo a pobral sa späť k ohňu. Ja som tam zostal ešte sám stáť. Poobzeral som sa po lese. Mal som pocit, že ma niečo sleduje. Vybral som sa ešte pozrieť na Lyru. ,,Lena?" Oslovil som ju. Mykla sebou, ale odpovedala. ,,Áno?" Spýtala sa. ,,Čo tu robíte?" Spýtal som sa. ,,Zašívala som jej ranu na ruke a ona medzi tým zaspala. Nechcem ju budiť," povedala. ,,Ja ju vezmem," navrhol som a vzal ju na ruky. Odniesol som ju k ohňu. Nathan a Christian už spali. Rick a Aaron mali prvú stráž a nad niečím horlivo diskutovali a Lena sa tiež ukladala k spánku. Tak som si ľahol aj ja a netrvalo dlho, kým som zaspal.

Takže po dlhšej dobe nová časť. Viem, že mi to dlho trvalo, ale začiatok školského roka pre mňa nezačal zrovna najľahšie, ale chvala bohu je všetko tak ako má byť. Som rada, že ste to nevzdali so mnou a ani s týmto príbeh. Dúfam, že sa nová časť bude páčiť.