Posledná

27. Kráľovstvo

Nasadli sme a vyrazili.

Predtým nás však previedol po lodi kapitán, ktorý nás ignoroval a princom sa vtieral neuveriteľným spôsobom. Zaviedol nás všetkých do kajuty. Bola malá takže sme v nej boli viac než dosť natrepaní. ,,Ten bol príjemný ako osima v zadku," povedal Rick. Musel som s ním súhlasiť. Nad tým som sa pousmial je to prvý a som si istý, že aj poslednýkrát čo som s ním súhlasil. Všetci sa niekam vyparili. V kajute som zostal len ja a Lyra. Od toho večera v akadémii sa ku mne správala zvláštne. Chcem vedieť vo sa deje! Spravil som jej niečo? Ani neviem prečo ma to tak trápi. Rozhodol som sa jej teda na to opýtať: ,,Lyra." Stála otočená ku mne bokom. Po vyslovení jej mena do mňa zabodla pár čiernych očí. Podišiel som k nej bližšie. ,,Chcem sa ťa niečo opýtať," povedal som a čakal na jej reakciu. ,,Pýtaj sa!" vyzvala ma a pri tom jemne podvihla bradu. ,,Čo sa deje? Spravil som ti niečo? Od toho večera si iná," pozrel som jej priamo do jej očí, ktoré nadobudli ten najčiernejší odtieň aký som kedy videl. Všimol som si, že začala zhlboka dýchať. Jej dlane sa zovreli do pästí. ,,Lyra," oslovil som ju a chystal som sa jej spýtať čo sa deje no prerušila ma: ,,Andreas nechaj to tak! Nechaj to tak." Posledná veta prešla do šepotu. Skôr ako som sa stihol spamätať, už nebola v kajute.

Zostal som tam sám s mojimi myšlienkami. Čo som mohol spraviť. Medzi prsty som chytil medailón, s ktorým som sa chvíľu hral. Zaujímalo by ma čo znamená ten symbol na ňom. Starý otec mi to bohužiaľ už nestihol povedať. Pri spomienke na neho som zosmutnel. Chcel by som ho znova vidieť. Pocítiť jeho veľkú a pevnú ruku na mojej hlave ako ma po nej hľadí. Zahnal som tieto myšlienky. Teraz som iný! Už viac niesom ten naivný chlapček! Viac nie!

Vyšiel som s kajuty. Rozhliadol som sa po palube. Môj pohlad sa stretol s Lyriným. Mala uslzené oči. Mohol som tie slzy spôsobiť ja? Lyra mi vytrhla dvere z ruky a tresla s nimi. Pozrel som sa smerom kde stál Rick a Aaron. Rickova tvár bola chladná no po chvíli sa na jeho tvári objavil úškrn. Aaron na to celé pozeral ako vyorané kura. Lena sa vybarala za Lyrou. Ja som pár rýchlymi krokmi prekonal vzdialenosť medzi mnou a Rickom. Mali sme od seba tvár, iba pár centimetrov. ,,Čo si jej povedal!" sykol som. On si založil ruky na prsiach a priblížil sa ešte viac. ,,To by som sa mal ja pýtať teba nie? Veď ty si s ňou bol sám v kajute," povedal a na tvári sa mu objavil úškrn, pri ktorom sa zároveň uchechtol. Odstúpil odo mňa stále so založenými rukami a čakal čo sa bude diať. Ukázal som na neho prstom a chystal sa niečo povedať, no to zasiahol Aaron. Chytil nás za ramená a povedal: ,,Vy dvaja. Nie tu a nie teraz!" Povedal to tak nepríjemným hlasom až mrazilo. Rick sa víťazne usmial. Mal som chuť mu ten usmev vymazať z tváre. Keď Aaron odstúpil mohol som vidieť, že veľká časť posádky sa na nás pozerá. Pokrútil som hlavou a išiel som pohľadať Nathana keďže tam nikde nebol. Našiel som ho v podpalubí. ,,Ty máš toho Ricka riadne v zuboch," povedal. ,,Ani nevieš ako," povedal som a rukami som naznačoval škrtenie. ,,Odkiaľ to vieš? Ani si tam nebol," povedal som. ,,Správi sa šíria rýchlo," povedal a usmial sa.

,,Čo tu vôbec robíš?" Spýtal som sa. ,,Je tu kľud. Človek potrebuje mať chvíľu pre seba na rozmýšlanie," povedal. ,,Rozmýšľaš o tom čo sa ti stalo v lese však?" Upriamil som na neho svoj pohľad. Prikývol. ,,Nič také som ešte necítil, akoby sa ma to snažilo pohltiť," povedal. ,,V tom lese žije veľa zvláštneho, niektoré veci ani my nepoznáme," hlesol som. ,,Nikomu to nevral. Nechcem, aby si o mne mysleli, že som....no veď vieš," povedal a rukami naznačil blázna. Zasmial som sa. ,,Neboj nikto si to o tebe myslieť nebude, lebo už si to dávno o tebe myslíme," povedal som na čo sa on zamračil a uštedril mi buchnát do ramena. ,,Ja to myslím vážne!" Ukázal na mňa prstom. Ja s dal ruky do obranného gesta.

Loď zastala a my sme vyšli na pevnú zem. Nasadli sme do koča, ktorý tam na nás čakal. Necítil som sa vôbec príjemne, lebo medzi mnou a Rickom sedel iba Aaron. Hneď oproti mne Lyra, z ktorej som nevedel spustiť oči. A Nathan sa snažil spríjemniť atmosféru rozprávaním hrozných vtipov, na ktorych sa smiali len Christian a Lena. Prišli sme na kráľovský dvor. Bolo to druhýkrát v mojom živote čo som sa dostal na kráľovský dvor. Prvý raz to bole keď bola naša škola pozvaná na dvor kráľa, ktorý tam kraľoval, aby videli stráž v akcii. Dvor bol zaujímavý. V strede stala veľká fontána, pri ktorej bola lavička. Cestu k fontáne lemovalo niekoľko živých kríkov. Za fontánou bolo schodisko, ktoré viedlo k obrovským dverám. Z môjho skúmania okolia ma vytrhol sluha, ktorý stál hneď pri nás. ,,Vaše Veličenstvá, ospravedlňte moju trúfalosť toto povedať, ale v takýchto šatách sa chystáte na ples?" Spýtal sa.

,,Aký ples?" spýtal sa Christian a Aaron sa len zamarčil. ,,Na Vaše privítanie," povedal sluha. To už sa však otvorili veľké dvere, z ktorých vyšlo dievča v honosných šatách. Za ňou išlo ešte niekoľko žien. Princezná (predpokladám) pridalo do kroku, až sa rozbehla. Teda rozbehla ako jej to jej šaty dovoli. Skočila na Aarona ktorého objala. On sa mierne zapotácal dozadu no obajtie jej neopätoval. O chvíľu po nej prišli aj tie zvyšné dievčatá s chichotom sa pozerali na to čo sa deje pred nimi. Keď sa od neho odtiahla umožnila nám výhľad na jej tvár, ktorú lemovali blonďavé vlasy. Útly nos jej perfektne pasoval k srdiečkovým perám, ktoré dopĺňali belaso modré oči. Až po tom som si všimol ďalšej osoby, ktora sa sem dostala. Bol to chlapec v mojich rokoch možno starší no nie oveľa. Mal blonďavé vlasy ako dievča pri Aaronovi no tým sa ich podobnosť končila. Mal ostro strúhanú čeľusť a šedé oči. ,,Aaronko! Som taká rada, že si prišiel," zapišťalo dievča. Musel som si zakusnúť do jazyka, aby som sa nesmial. Ruky toho dievčaťa boli stále okolo Aaronovho krku. On sa snažil však vzdialiť čo najviac to išlo. ,,Rád vás vidím," povedal chlapec a podišiel k nám. ,,Volám sa Erick a toto je moja sestra Bella," povedal a ukázal na to dievča predtým však podišiel k Lyre a Lene a jemne ich pobozkal na ruku. Na ich tvári sa značili prekvapenie. Všetci sme sa intuitívne poklonili. ,,Poďte zavedieme vás do hradu," pokynul nám rukou. ,,Otec bude rád," dodal ešte predtým ako sme sa za ním vybrali do hradu.

Ahoj tak nová časť je na svete. A ja mám na vás pár otázok a budem veľmi rada ak mi na ne zodpoviete.
1. Koho máte najradšej?
2. Čo si myslíte o Lyre?
3. Váš názor na princa Erica a Bellu.
Ďakujem vopred za odpovede.