Posledná

4.Zranenie

Som zvedavá či prišli noví čo by mohli draka zabiť ak áno musíme sa mať na pozore.

Zleteli sme k brehu jazera. No nie tak nízko aby nás videli. Boli tam dve dievčatá a o chvíľu za nimi vyšli aj dvaja chlapci. Bol tam aj prevozník toho som poznala neraz mi už pomohol. Áno viem, že je to zvláštne ale niektorí ľudia o nás vedeli a jeden z nich bol aj prevozník. Nemal rád násilie a ani zabíjanie drakov. Pamätám si ako mi pomohol prvý raz keď som sa učila lietať a spadla som aj s Darkom zlomil si krídlo. On nám ukázal cestu naspäť a zaprisahal sa mlčaním. Verím mu. Ale čo to, počkať. Zrazu nás zasypali šípy. Žeby si nás všimli a aj keď prečo ich prevozník nezastavil? Dark sa každému šípu vyhol. ,, Auuuu!!" zakričala som zrazu. To snáď nie je možné. V ramene som mala zabodnutí šíp. Valila sa mi z rany krv. Ba aj Dark to pocítil lebo bolestne zafučal. Vzniesol sa vyššie aby na nás šípy už nemali dostrel. Pozrela som na Darkove krídlo. Tiekol mu z neho malý potôčik krvi. Dúfam že stihne doletieť. V tom som si uvedomila, že to asi ani nie je možné, veď mňa trafili a Darka nie och... veď je väčší než ja a to o hodne. Ten človek bol buď ostrostrelec alebo vôbec nevie strieľať. ,,Ty máš ale šťastie Lyra." povedal s iróniou v hlase. ,,Ha, Ha ,ha veľmi vtipné!" povedala som naštvane.

Prileteli sme späť za Astrid. Tá keď ma zbadala aj s šípom v ruke asi práve dostala zástavu srdca. ,,Ty si sa zbláznila!! Že ty si bola pri ľuďoch!" povedala vystrašene a naštvane zároveň. Ja som sa len pousmiala. ,,A ty! Čo si tam vôbec letel?!" pozrela na Darka. ,,Nechaj to tak to je dobré, " povedala som jej aby sa toľko nestrachovala. No v skutočnosti to nebola pravda. Hneď ako som zliezla z Darka sa mi podlomili kolená. Ten ma podoprel svojou hlavou aby som neodpadla. Cítila som ako sa mi krúti hlava. Astrid ma chytila a položila na zem na zvieraciu kožu. Dark na tom nebol tak hrozne. Vždy ten kto to schytá reálne je na tom horšie ako ten druhý a navyše draky necítia tu bolesť až tak. Astrid ku mne pribehla a niečo zvierala v ruke. Položila to vedľa mňa. ,,Musíš vydržať, " povedala mi. Chytila mi šíp v ruke, bolelo to viac než som si myslela. Začala mi ho vyťahovať. Bolo to a riadne hrozne som kričala a keďže sme boli v jaskyni aj sa to ozývalo. Šíp neišiel vytiahnuť tak ľahko. Mal spätné zarážky mali ich skoro všetky šípy. Lovci sa chceli uistiť, že ak draka trafia a nezabijú, tak že mu šíp zostane v tele. Vďaka tomu sa mu tam môže spraviť infekcia a zomrieť na to. Astrid znova potiahla Ja som znova zvreskla. Na tretí pokus sa jej ho už podarilo vytiahnuť to som však už ja odpadla do bezvedomia.

Sníval sa mi sen:
Bola som v nejakej izbe bola krásna a veľká ako z rozprávky.
Vstala som a obliekla som na seba krásne dlhé šaty až po zem. Otvorila som balkón a tam som videla draky lietajúce po okolí zo spodku mi kívali nejaký ľudia. Ja som sa len usmievala. Zišla som dole a hneď ma tam oslovil nejaký muž: ,,Ahoj dcérka." Ja som ho objala a povedala mu: ,,Ahoj oci."
Postavili sme sa k nejakej žena, ktorá ma pohladila po vlasoch. Pozerali sme na prekrásnu krajinu. Ľudia a draky boli spolu bolo to úžasné.
No potom akoby sa prekrásny sen zmenil na nočnú moru. Bola temná noc a všade na okolo boli ruiny z dediny ani zo zámku nič neostalo na okolo všetko horelo. Ja som sa len ako zmyslov zbavená obzerala, nechápala som. Zrazu sa niečo začalo znášať z oblohy. Boli to draky,chceli ma zabiť. Ale prečo? Niekto ma potiahol. Otočil ma k sebe bol to elf mal dlhé bledohnedé vlasy. Niečo mi zapal okolo krku, bol to náhrdelník. Bol na ňom vyrytý drak a moje meno. Nechápavo som pozerala na toho elfa. Ten ma len odstrčil od seba a už som len videla ako ho pohltili plamene.Potom nasledovala len tma, číročíra tma .

Začala som sa pomali prebúdzať. Videla som rozmazane a v hlave mi treštilo. Niekto na do mnou stál a niečo hovoril. Ako prvé sa mi vrátil sluch: ,,Má teplotu to nie je dobre, rana je dosť hlboká," niekto na do mnou konštatoval moj zdravotný stav podľa hlasu som spoznala, že je to Astrid. Po chvíli sa mi vrátil aj zrak. Ležala som na kožušine a bola som prikrytá ďalšími. Pomali som si začala sadať. Astrid mi veľmi rýchlo pomohla a oprela ma o stenu. Ja som sa len pousmiala a pozrela si na obvez. Bol presiaknutý krvou. ,, Na vypi to!" prikázala mi Astrid. Vzala som si od nej flastičku a napila sa. Bolo to odporné. Zatvárila som sa veľmi kyslo. V tom som si uvedomila: ,,Kde je Dark?"