Posledná

45. Piráti?

,,Možno zajtrajšok, ktorý nám prinesie nové zážitky a odpovede," dodal. Na to som sa pousmiala a oprela si hlavu o jeho rameno. ,,Možno," povedala som ako posledné predtým než sme sa oddali tichu.

Veci sa menia a ja začínam svet vnímať inými očami. Krajina pod krídlami Darka vyzerala temnejšia než kedykoľvek predtým. ,,Nečakal som, že zvolíš práve to, aby sme sa z jaskyne dostali na mne," uchectol sa Dark ako sme sa všetci viezli na jeho chrbte. ,,Vyzerá to, že im začínaš veriť," povedal. ,,Možno aj viac než, by som mala. No Dark, obaja sme si spomenuli. Toto nie je po prvé čo sme s nimi leteli a ani to nie je po prvé čo sme sa stretli. Všetci sme sa poznali predtým," povedala som na čo Dark len odfúkol. Vedel, že mám pravdu. Len jediné čomu nerozumiem je prečo. Prečo bolo také dôležité, aby sme si nepamätali jeden druhého. Čo sa stalo? Prečo nám vymazali pamäť? A spomenuli si vôbec oni? Tieto otázky som si pokladala v hlave pri tom, ako som sa mierne otočila. Vyzeralo to tak, že si všetci užívali let na ich tvárach mali úsmevy. ,,Chcem, aby sa tak usmievali stále,"pomyslela som si. ,,Kedy si ich začala mať tak rada?" spýtal sa Dark. ,,Netuším," odpovedala som.  ,,Je to celé veľmi zvláštne, no zároveň mám pocit, že som našla to čo som celý život hľadala a nevedela o tom," povedala som Darkovi. ,,Lyra, je tu ešte jedna vec čo ma trápi. Kiria zlomila istú kliatbu, ktorú sme mali okolo nás. Nemyslím si, že išlo iba o vaše spomienky. Odvtedy čo sa to stalo mám pocit, že sa naša sila predelila ešte viac, akoby mágia zo mňa prešla ešte viac aj do teba. Je to akoby sme sa spájali ešte viac. A nemyslím si, že toto bude krvavým mesiacom," povedal Dark. Vedela som čo sa mi snaží opísať. Niečo sa s nami dialo. Cítila som to tak ako on. No nevedela som to položiť do slov. ,,Všetko bude dobré Dark," povedala som a pohladila jeho čierne šupiny.

Bola veľká škoda, že ja a Dark sme sa museli znova odlúčiť. Priložila som svoje čelo na to jeho. ,,Prosím buď opatrný," povedala som. ,,Neboj sa budem stále s tebou aj keď ma vidieť nebudeš. Budem letieť vysoko nad loďou spolu s vami. Predtým však ešte musím ísť  na dračiu horu. Všetko vysvetlím potom, mala by si ale vedieť, že som to dostal ako príkaz od Kirii," povedal a vzlietol do oblakov. Chvíľu som sa za ním pozerala a potom som sa pobrala spolu s ostatnými k prístavu kde nás čakala loď, ktorá svietila už z diaľky.

Počas prechodu cez mesto sme sa dozvedeli o hrozbe blížiacej sa vojny a to mi privodilo ešte viac otázok. Lena dohadovala detaily a kurz s kapitánom zatiaľ čo my sme čakali kým nám bude povolený prístup na loď. Jej komunikačné schopnosti sú obdivuhodné. ,,Ak chcete ísť, nastupujte!" zavelil kapitán našim smerom. ,,Prečo má to dievča zakrytú tvár?" spýtala sa ako som prechádzala okolo neho. Chcela som sama niečo odvrknúť no bola som predbehnutá Rickom, ktorý mi prehodil ruku okolo pliec a povedal: ,,Ako malá mala hroznú chorobu, ktorá jej zhyzdila tvár, taktiež má všade bradavice. Hrozný to pohľad. To vidieť nechcete." Kapitán na to len zvraštil tvár v znechutenej grimase a pokynul rukou nech ideme na palubu. To je idiot. Prečo niečo také povedal!? Rick nezhodil svoju ruku z mojich ramien, práve naopak ponechal ju tam a viedol ma hlbšie jednej z kajút, ktorá nám bola pridelená. Ja som ho však šťuchla do rebier a povedala som mierne nasrdene: ,,To nemyslíš vážne!" ,,Aspoň sa nebudú viac pýtať," povedal, ,,taktiež by som nebol ďaleko od pravdy." Keď som to počula, bola som rada za to, že mám cez hlavu prehodený ten plášť, lebo inak by videl ako sa mi do líc nahrnula červeň. ,,Plesk!" švacla som ho ruke, no on sa na to len zasmial. ,,Snáď som len nezranil niekoho city?" spýtal sa posmešne. ,,Nie od niekoho ako ty sa to nedá brať vážne. Pozeral si sa niekedy do zrkadla?" spýtala som sa posmešne na čo jemu jemne stvrdli črty. ,,Samozrejme a som veľmi spokojný s tým čo vidím," povedal so širokým úškrnom na tvári. Na to som len tskla a chytila ho za ruku, ktorú mal prehodenú okolo mňa. ,,Prečo ma vôbec ešte držíš?" spýtala som sa podráždene. ,,Hmm lebo ma to baví," povedal opäť s úsmevom na tvári. ,,Tak si nájde inú zábavu a pusť ma," povedala som opäť podráždene a snažila som sa zdvihnúť jeho ruku z mojich pliec, no nešlo to. ,,Nie ešte ti budem chvíľu strpčovať život," povedal na čo som sa na neho nepríjemne pozrela aj keď to nemohol vidieť.