Posledná

20. Začiatok cesty a zmiznutie

Keď už sme boli zbalení, vyšli sme pred bráni akadémie.

Čakali tam už Christian, Aaron, Rick a Lena. Aj som si mysle, že vyberie práve ju. Bola skvelá, v tom čo robila. Jediný kto tu chýbal bola Lyra. Postavili sme sa teda vedľa ostatných. Nikto nič nevravel. To ticho ma začalo ubíjať. Ak to bude takto aj počas cesty tak to tam asi nevydrží.

Z dverí vyšiel Radrix a za ním išla Lyra. V ruke držala luk a na chrbte mala batoh spolu s tulcom šípov. Kráčala ladne a sebavedomo, no nie namyslene. Sršala z nej zvláštna autorita, ktorá ma nútila pozerať sa na ňu v nemom úžase. Bol som prekvapený, ako ma môže tak fascinovať. Bolo ba nej niečo zvláštne. Niečo skrývala. Bola pre mňa záhadou. A dokonca aj správanie voči mne od nej ma fascinovalo. Lyra sa postavila k nám a čakala čo sa bude diať.

Po chvíli prišiel i riaditeľ a postavil sa vedľa Radrixa. Nadýchol sa o začal: ,,Takže na túto cestu sme vás vybrali lebo ste najlepšie skupiny čo tu máme. Ako som už povedal, máte za úlohu nájsť čarodejnicu Mohanu. Vaša cesta začína tu. Budete pokračovať cez les, až sa dostanete k mestu Sajemen kde je najväčší prístav. Odtiaľ pôjdete ľoďou do královstava krála HitzErgera. Niekde v tom kráľovstve musíte nájsť inú čarodejnicu s meno Kiria. Tá jediná vie kde je Mohana a ako sa knej dostať. Ostatné je už na vás. Prajem vám veľa šťastia a dúfam, že uspejete." Vždy ma vedelo dostať ako mi idú monológy a príhovori. Nemám sa však čo diviť zahŕňa to jeho prácu. Nikto neodpovedal, nikto sa nič nepýtal. Prikývli sme a pobrali sme sa k okraju lesa. Tam sa s nami rozlúčil riaditeľ i profesor Radrix. Všimol som si ako Lyre niečo šepká. Nemohol som počuť čo, no bol som veľmi zvedavý. Jej sa však potom na tvári usídlil nespokojný výraz s dávkou smútku. Chutila Radrixa za plece a niečo mu povedala. Bolo vidno, že to Radrixa upokojilo.

Vyrazili sme a nás pohltili stromy. Postavy riaditeľa a profesora sa nám začali vzďalovať. Kráčali sme v ťaživom tichu, ktoré by sa dalo krájať. Prví kráčali Aaron a Christian. Za nimi išiel Rick a Lena. Potom ja a Nathan a na konci bola Lyra. ,,Ako dlho si myslíš, že budeme kráčať v takomto tichu?" Spýtal sa Nathan. ,,Netuším,"povedal som mu. Obaja sme šepkali. Naša cesta ďalej pokračovala v tichu. Nathan sa pomaly presunul k Lyre. Začali sa rozprávať. No tiež nie moc nahlas. Bolo to zvláštne akoby sa každý bál vydať čo i len hlások. Prišli sme na rázcestie a tam sme zastavili. ,,Podľa mňa by sme mali ísť do ľava,"povedal Christian a prezeral si obe cesty. ,,Nie mali by sme ísť do prava," povedal Aaron. Obaja na seba hodili naštvané pohľady. ,,Určite v ľavo," povedal Christian. ,,V pravo!" ,,V ľavo!" ,,V pravo!" ,,V ľavo!" ,,Kto to tu pozná lepšie ja či ty?!!" Spýtal sa ho kričiac Christian. ,,Snáď si nemyslíš, že ty! Ty sa nevyznáš ani vo vlastnej izbe nie to ešte tu!" Oponoval Aaron. Christian sa chystal niečo povedať keď: ,,To by stačilo! Prečo sa hádate! Dohodnite sa a keď to nedokážete tak sa pozrite do mapy!!"skríkla na nich Lyra čo všetkých prekvapilo. Aaron aj Chtistian na ňu prekvapene pozreli. Pochopil som, že ich prekvapil jej výzor. Síce bola s nami no ešte ani raz sa na ňu nepozreli. Nevnímali ju. ,,Čo si o sebe myslíš?! Ako sa to s nami rozprávaš! Nie len, že sme z vyššej a silnejšej skupiny, ale sme aj s kráľovskej rodiny!! A ty čo si sem ešte len prišla si hneď vyskakuješ! Aj tak nič nevieš! To ťa tvoji rodičia nedokázali vychovať!!" Vybehol na ňu Aaron. Christian len nemo stál a pozeral sa čo sa bude diať. Lyra mala na tvári zhrozený výraz. Podišla bližšie a pozrela sa mu priamo do očí. ,,Čo si o sebe myslíš ty!! Za to, že si nejaké princiatko si myslíš, že ti nikto nemôže nič povedať?!!" Teraz sme na jednej lodi!! A ak sa ti to nepáči môžeš s nej vyskočiť!!! Nikto ti nebráni!! Si obyčajný namyslenec, ktorý si o sebe myslí viac než v skutočnosti je!!! Bez tej tvojej kráľovskej krvi si nič!!! Si taký ako my!! Tak si tu teraz láskavo nevyskakuj ty!! Ja som sa len snažila zastaviť tú nezmyselnú hádku, ktorá začala vznikať!! Lebo takto len strácame čas!! A čo sa týka mojej rodiny... nič o mne nevieš!!! A ak sa vy dvaja chcete v kuse hádať a potom sa osopovať na toho kto sa vás snaží zastaviť...takývhto ľudí tu nepotrebujeme!! Dostali sme šancu ukázať čo v nás je!!! A nikto z nás si ju nenechá pokaziť!!! Takže ak sa neviete dohodnúť, tak radšej držte tie klapačky zavreté!!!"dokončila Lyra a nikto sa neopovážil nič viac povedať. Dokmca aj Aaron pozeral v nemom úžase. Predpokladám, že sa mu ešte nikdy, nikto nepostavil. Lyra vytrhla mapu Christianovi z rúk a pozrela si ju. Potom sa vybrala jednou z ciest a všetci ju nasledovali. Išla do ľava. Takže Christian mal pravdu.

Lyra išla v predu a všetci sme bez slova išli za ňou. Ani Aaron nenamietal a radšej sa pozeral so zeme. Asi si uvedomil, čo povedal. Asi si uvedomil, aj to ako sa správal. Christian pridal do kroku. Vlastne pobehol a zastal vedľa Lyri. Podľa toho, že jej podával ruka sa zrejme snažil predstaviť. Ona mu ju však nepodala tak ji stiahol. Viem ako sa musel cítiť. Zažil som to aj ja. Christian sa snažil nadviazať rozhovor. Nedarilo sa mu. Zrazu Lyra zastala a pozrela sa na nás. Pomaly sa stmievalo. ,,Zostaneme tu! K mestu Sajemen je to ešte ďaleko. Bude lepšie ak si odpočinieme," povedala a zložila si batoh s chrbta. ,,Hej skvelý nápad! Uprostred lesa plnom drakov!"povedal Rick s ironickým úsmevom. Lyra chcela niečo odvrknúť no predbehol som ju: ,,Máš nejaký problém Rick?!" Spýtal som sa ho a vypol som hruď, na ktorej som mal založené ruky. Môji tvár ovládol kamenný výraz s trochou nenávisti. ,,Mne sa Lyrin nápad páči. Súhlasím mali by sme si oddýchnuť," povedal som a tiež som zo seba zhodil batoh. ,,Aj ja súhlasím," povedala Lena zhodila batoh a sadla si. Christian ju bez slova napodobil. ,,Vy už ste sa všetci pomiatli!! Poslúchate ju!? To nemyslíte vážne! Je nič! Je z najslabšej skupiny a vy skáčete ako píska!! A prečo?! Preto ako vyzerá?!" Chcel sa k nej priblížiť na ja som sa pred neho postavil. ,,Ale čo?! Sám kasanova sa stavá, aby ju mohol ochrániť aký je dokonalý!"povedal a ironicky sa zasmial. ,,No niečo ti poviem ona ťa nemá rada! Čo to nevidíš?! A ešte sa za ňu staváš!"povedala ukázal na ňu prstom. ,,Je to len obyčajná...." zrazu ho niekto chytil za plece a on prestal. ,,To by stačilo. Sme na jednej lodi ako povedala Lyra. Mala pravdu nemôžeš sa takto správať! A ani ja som nemal. Ukľudni sa Rick. A ty prepáč Lyra," hovoril Aaron a celý čas sa pritom pozeral na Lyru. Len keď vyslovil Rickovo meno sa pozrel na neho. ,,Aj ty už si sa pomiatol?! Prepáčte musím sa ísť ukľudniť," povedal a začal od nás odchádzať. Neišli sme za ním. Chceli sme ho nechať ukľudniť sa.

Lena a Nathan založili oheň. My ostatný sme si posadali. Lyra si sadla ďalej od ná všetkých. Nič nehovorila. Pozerala sa do ohňa. Konečne sa rozrosprávali. Akoby vďaka ohňu opadla všetka tá zlá energia. ,, A čo ty Andreas aký bol tvoj prvý drak, ktorého si zabil?"spýtal sa ma Christian a tým ma vtiahol do rozhovoru. Medzi tým sa stihol vrátiť Rick, ktorý vyzeral byť kľudnejší. ,,Bol oranžový. Neviem aký druh. Zbehlo sa to rýchlo. Viem však, že mal modrošedé oči, ktorými sa na mňa pozeral. Vtedy to bolo prvý i posledný krát čo som cítil výčitky, že som zabil draka," povedal som a všetci ma počúvali akoby nechceli prepásť ani jedno moje slovo. ,,To bolo dojemné. Ale teraz by nám mohla povedať Lyra o jej prvom zabitom drakovi," povedal otrávene Rick a pozrel sa smerom kde Lyra sedela. Na jeho tvári sa však objavil prekvapený výraz. Aaron sa pozrel tým istým smerom ako Rick a povedal: ,,Kde je Lyra?" Všetci sme sa pozreli tým smerom. Naozaj Lyra už nesedela opretá o strom. ,,Lyra!" ,,Lyra!" Kričali sme všetci jej meno a obzerali sa okolo seba. Kde len mohla byť. ,,To sa dalo čakať, že niekto ako ona utečie," odfrkol si Rick. ,,Ako vieš, že utiekla?! Možno sa šla len prejsť. Možno keď ťa videla prichádzať radšej odišla! Úprimne ja by som na jej mieste urobila to isté," povedala mu Lena. ,,Pôjdem ju nájsť," povedal Nathan. ,,Aj ja," povedala Lena. Chcel som sa prihlásiť aj ja no Lena povedala: ,,Vy tu zostante keby sa vrátila. Dvaja stačia." A už sa pobrali obaja do lesa.