Posledná

5.Mesto Pimeys

Ahojte už dlho som nevydala novú časť aj keď som moc chcela no nemohla som sa k tomu dokopať. Dúfam že som tým nikoho neodradila od čítania tohto príbehu. Nebudem sa tu už vykecávať nech sa páči tu je nová časť. Trochu nudnejšia no aj tak dúfam že si jej čítanie užijete. 😀

Pousmial sa a.........

Povedal: ,, Vy budete určite tí nový." ,,Áno, prikývli sme," ,,Tak prosím nastúpte do koča," povedal. My sme teda nastúpili a nechali sa viesť už tmavou nocou. Koč bol menší než v akom sme sem prišli. Ale to vôbec nevadilo. Dievčatá si niečo veselo štebotali a Nathan sa snažil zapájať s nimi do konverzácie. Ja som ich nevnímal len som sa pozeral na lesy, ktoré sa tiahli všade na okolo. Bol to krásny pohľad. Vedel som si živo predstaviť ako úžasné to tam musí byť. Z môjho zamyslenia ma vytrhol Barbarin hlas. ,,Hmm?" vypadlo zo mňa, keďže som ju nevnímal. ,,Ach jaj," povedala, ,,že či si pamätáš akého draka si zabil ako prvého?" ,,Áno, samozrejme na to sa nezabúda bol to drak zeme tuším Ostnatec," povedal som spomínajúc na ten moment, keď sa moja čepeľ zabodla do tela draka, na jeho bolestný rev. Na všetko. ,,To je super Ostnatnce sú nebezpečné," povedala Zira. Ja som sa len pousmial. (Aby som vám to upresnil mi draky rozdeľujeme podľa farby a druhu no nie všetky majú svoje pomenovanie. Len Ostnatec ma svoje meno pretože je dosť charakteristický svojim výzorom.) Vrátil som sa späť do svojich myšlienok.

Onedlho sa pred nami začalo zjavovať mesto, jeho žiara bola neuveriteľná. ,,Tak vitajte v meste Pimeys. Dúfam, že sa vám tu zatiaľ páči," povedal hrdo a nadšene jeden z vojakov. Prechádzali sme cez široké a krásne osvetlené cesty. Domy boli neuveriteľne veľké a luxusné. Ako sme tak išli nikto sa neubránil úžasu. Oproti Jazernému mestu...... čo to trepem toto sa nedá porovnávať.O niečo ďalej na kopci sa týči majestátny hrad. Zrazu zastavíme.

,,Tak tu dnes prespíte," povedal jeden zo strážnikov. Nebol to moc veľký dom oproti ostatným bol oveľa menší no jeho krása to všetko vynahradzovala. Presklenné okná i dvere. Vyzeral akoby bol celý z kryštálu. ,,Zajtra vás zavedieme do akadémie," povedal ďalší zo strážcov.Potom aj s kočom odišli a nás nechali stáť na prahu dverí toho domu.

Nathan ani chvíľu neváhal a zazvonil. Dvere otvorila staršia pani, ktorá sa milo usmievala. ,,Poďte dnu nebudeme tu predsa mrznúť, mimochodom som pani Parmsová ale volajte ma teta Bety, " povedala svojím medovím hláskom, ktorý by vás dokázal upokojiť aj v tej najhoršej a najsmutnejšej chvíli. Vošli sme dnu a zostali stáť so zarazeními pohľadmi. Na to ako to vyzeralo byť malé bolo to až neuveriteľne priestranné. ,,Tak teraz poďte so mnou do kuchyne, určite ste už vyhladli. Potom vás zavediem do izby a zajtra pôjdete do akadémie," zašvitorila svojím jemným hláskom.

Poslušne sme ju nasledovali do kuchyne. Tam na nás čakali švédske stoly. Moje oči už vtedy jedli za mňa. ,,No tak na čo čakáte je to tu pre vás," povedala Bety. Pustili sme sa do toho. Po chvíli už tam bola len polovica a my už sme viac nemohli ani jeden. Bety nás zaviedla do izieb. Nathan sa zvalil na posteľ a povedal: ,,Andreas, asi som to trochu prehnal." Pošúchal si svoje brucho. Ja som sa zvalil k nemu a urobil to isté. ,,Tak to sme dvaja," povedal som. Ani neviem ako a podarilo sa mi zaspať síce s bolesťou brucha no podarilo. V jednej chvíli mi napadlo či nás Bety nechcela otráviť ale to som hneď zavrhol.

(Andreasov sen)
Prechádzal som sa po lese ako malý chlapec. Predo mnou kráčal môj starý otec. V ruke držal palicu o ktorú sa opieral. Zastali sme pozeral sa pred seba na prekrásny východ slnka. Zrazu sa zohol a potom sa otočil ku mne. V rukách niečo zvieral. Keď som sa prizrel bližšie uvidel som v jeho rukách malého draka. Odskočil som. On sa na mňa len prekvapene pozrel a potom sa vrúcne usmial. ,,Nemusíš sa báť, on ti neublíži, ak ty neublížiš jemu a navyše nemusíš sa ho báť len pre jeho výzor a kým je. Zapamätaj si chlapče drak ti nikdy neublíži. Po tých slovách som už len videl ako môjho starého otca pohlcujú plamene a on stále v náručí zviera malého draka.

Zobudil som sa celý spotený. Už začalo svitať a ja som sa rozhodol, že už spať nepôjdem. Nathan si sladko podriemkaval, nechal som ho spať. Za prvé bolo príliš skoro a za druhé ak by som ho zobudil asi by ma zo sveta zniesol.Pobral som sa teda dolu na moje prekvapenie, bola už teta Bety hore a niečo robila v kuchyni. Keď si ma všimla strhla sa.